.pred vyše mesiacom sme v .týždni napísali, že Generálna prokuratúra (GP) funguje ako obchodná spoločnosť. Jej bývalý šéf Dobroslav Trnka totiž podal mimoriadne dovolanie v prospech švajčiarskej spoločnosti Gen Man Ventures, ktorú zastupuje Danuše Tichá – manželka dočasného šéfa prokuratúry Ladislava Tichého. Firma si od SPP nárokuje preplatenie jednej z tzv. Duckého zmeniek za miliardu korún. Trnka, ktorý má brániť záujem štátu, sa týmto rozhodnutím postavil na stranu súkromnej firmy. A to napriek tomu, že doteraz všetky súdy označili zmenku za neplatnú.
Tento prípad však nie je jediný, keď sa prokuratúra pokúsila oživiť dedičstvo po zavraždenom Mečiarovom ministrovi hospodárstva a šéfovi SPP Jánovi Duckom. Podľa zistení .týždňa totiž pomohol súkromnej firme – cyperskej spoločnosti Stroden Management – aj Trnkov nástupca, v tom čase námestník GP Tichý. Dňa 28. januára 2011 podal mimoriadne dovolanie a tým napadol rozhodnutie Najvyššieho súdu (NS) o neplatnosti inej Duckého zmenky, ktorú žiada preplatiť spomínaná cyperská firma.
Tichý tvrdí, že senát Najvyššieho súdu, ktorý 9. decembra 2009 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o tom, že zmenka je platná, takže štát má platiť, na to nebol oprávnený. „O odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu z 19. decembra 2008 rozhodol senát, ktorý podľa rozvrhu práce nebol príslušný konať," napísal Tichý v rozhodnutí, ktorým de facto vyšiel v ústrety cyperskej firme Stroden Management. .kolotoč rozsudkov
Cyperský Stroden drží päť kontroverzných zmeniek od roku 2004. Ducký ich pôvodne vystavil v roku 1998 – štyri mesiace pred svojou vraždou – na českú spoločnosť Sezoos Group. Neskôr ich získala Union banka. Krajský súd v Bratislave ešte v roku 2000 rozhodol, že SPP musí platiť. O rok neskôr potvrdil jeho rozhodnutie aj Najvyšší súd.
Plynárne mali prísť o 350 miliónov korún. Za každý ďalší rok, keď sa suma nezaplatí, priznali súdy Strodenu 6-percentný úrok z omeškania. Advokát Strodenu Anton Blaha sa pred piatimi rokmi vyjadril, že pohľadávka jeho klienta sa vyšplhala na „trištvrte miliardy“. Hoci v tom čase bola táto suma zrejme zveličená, dnes je už spolu s úrokmi reálna.
Dva potvrdzujúce rozsudky z rokov 2000 a 2001 však neznamenali definitívny koniec kauzy, naopak: následne sa roztočil kolotoč súdov, ktorý trvá dodnes. Vtedajší generálny prokurátor Milan Hanzel podal proti rozhodnutiam Krajského aj Najvyššieho súdu mimoriadne dovolanie. Dovolací senát NS následne povinnosť štátu vyplatiť zmenku zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Advokáti cyperského Strodenu vzápätí namietali porušenie práva na zákonného sudcu, a to až na Európskom súde pre ľudské práva. Štrasburg však koncom minulého roka podnet odmietol, konkrétne pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Prípad sa totiž medzičasom vrátil – na základe spomínaného rozhodnutia dovolacieho senátu NS – na Krajský súd v Bratislave. Ten však v decembri 2008 opäť rozhodol, že zmenka je platná. .advokát: Tichý išiel proti Ústave
Najvyšší súd v decembri 2009 rozsudok Krajského súdu v prospech cyperskej firmy druhýkrát zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Stroden vzápätí (začiatkom marca 2010) namietal zákonnosť senátu – no nie na Najvyššom, ale na Ústavnom súde. Ústavný súd sa sťažnosťou odmietol zaoberať – pre procesnú chybu Strodenu. „Nevyužitie tohto prostriedku nápravy (podanie na NS – pozn. red.) sťažovateľkou zakladá dôvod na odmietnutie jej sťažnosti z dôvodu nedostatku právomocí Ústavného súdu,“ konštatoval Ústavný súd začiatkom októbra 2010.
Procesne nadradený (Ústavný) súd tým de facto rozhodol, že Stroden nevyužil všetky dostupné opravné prostriedky. To znamená, že voči rozhodnutiu NS o neplatnosti zmenky už nie je možné podať žiadne dovolanie, a to ani na Generálnej prokuratúre. Napriek tomu to cyperská firma skúsila a vyplatilo sa. Tri mesiace po rozhodnutí Ústavného súdu, 28. januára 2011, podal prokurátor Tichý spomínané mimoriadne dovolanie v prospech cyperského Strodenu. Napadol ním zákonnosť senátu NS, ktorý v decembri 2009 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o platnosti zmenky.
Tichý si za svojím rozhodnutím stojí. „Podľa názoru GP bol rozhodnutím súdu porušený zákon a boli splnené všetky podmienky na podanie mimoriadneho dovolania.“ SPP sa k jeho dovolaniu vyjadrovať nechce. „V zmysle zákona o advokácii som viazaný mlčanlivosťou, a teda na vaše otázky nemôžem odpovedať,“ tvrdí advokát Ján Cirák, ktorý v tejto veci zastupuje SPP.
V minulosti robil právny servis pre plynárne aj zavraždený advokát Ernest Valko. Na prípade s ním vtedy spolupracoval aj Martin Timcsák, dnes konateľ vlastnej advokátskej kancelárie: „Ak dospel Stroden k záveru, že senát NS nebol zložený zákonne, mal podať dovolanie. Záväzne to skonštatoval Ústavný súd,“ tvrdí Timcsák.
„Z rozhodnutia Ústavného súdu z minulého roka, ktoré vychádzalo z viac ako desať rokov starého rozhodnutia pléna Ústavného súdu, vyplýva, že je neprípustné, aby pasivitu účastníka konania – nepodanie dovolania – nahrádzal generálny prokurátor tým, že po márnom uplynutí lehoty na podanie dovolania podá v jeho prospech mimoriadne dovolanie. Taký postup je preto podľa môjho názoru v rozpore s Ústavou,“ myslí si Timcsák. .smer cyprus
Advokát Strodenu Anton Blaha tvrdí, že po rozhodnutí Ústavného súdu nemal inú možnosť, ako sa obrátiť na GP. „Myslím si však, že ťažiskové je konštatovanie predsedu Najvyššieho súdu (Štefana Harabina – pozn. red.), že 9. decembra 2009 rozhodovali vo veci nezakonní sudcovia, čo je v rozpore s rozvrhom práce súdu na rok 2009.“
Tichého vraj osobne nepozná. „Viem len toľko, že je prvým námestníkom generálneho prokurátora a v súčasnosti vedie Generálnu prokuratúru,“ tvrdí Blaha. Na otázky, na koľko sa vyšplhala žalovaná suma, respektíve, kto stojí za cyperskou firmou, neodpovedal. „Bráni mi v tom mlčanlivosť.“
Tichý navyše v dovolaní, ktorým namieta zákonnosť senátu NS z decembra 2009, žiada, aby vo veci rozhodoval senát sudkyne Anny Markovej, ktorý už raz rozhodol, že SPP musí platiť (rok 2001). Ak to urobí znovu, štát by sa síce mohol brániť mimoriadnymi prostriedkami, no bez automaticky priznaného odkladného účinku. Vzhľadom na cyperský domicil Strodenu je pravdepodobné, že peniaze, ktoré by medzitým odplávali na ostrov, by sa už nevrátili späť.
Sudkyňa Marková na otázku, prečo v minulosti rozhodla, že zmenka je platná, neodpovedala. Upozornila však, že senát rozhodoval vo veci UNION banky, a nie v prospech „akejsi cyperskej spoločnosti“.
.proti verejnému záujmu
Slovensku dnes aj vďaka dovolaniu, ktoré podal prokurátor Tichý, hrozí, že bude nútené vyplatiť možno až 25 miliónov eur cyperskej firme s nejasným pozadím. V roku 2000 pritom označila Dzurindova vláda Duckého zmenky za podvodné. Je verejným tajomstvom, že pochybné zmenky sa súdom darí „likvidovať“ práve pre ich formálne chyby.
Napríklad v prípade spomínanej švajčiarskej firmy Gen Man Ventures (právna zástupkyňa Tichá), ktorej pomohol dovolaním Trnka, sa súdy chytili toho, že na zmenke sú dva údaje termínu splatnosti. Je zaujímavé, že Trnka s Tichým to s podvodnými zmenkami robia naopak.
Tento prípad však nie je jediný, keď sa prokuratúra pokúsila oživiť dedičstvo po zavraždenom Mečiarovom ministrovi hospodárstva a šéfovi SPP Jánovi Duckom. Podľa zistení .týždňa totiž pomohol súkromnej firme – cyperskej spoločnosti Stroden Management – aj Trnkov nástupca, v tom čase námestník GP Tichý. Dňa 28. januára 2011 podal mimoriadne dovolanie a tým napadol rozhodnutie Najvyššieho súdu (NS) o neplatnosti inej Duckého zmenky, ktorú žiada preplatiť spomínaná cyperská firma.
Tichý tvrdí, že senát Najvyššieho súdu, ktorý 9. decembra 2009 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o tom, že zmenka je platná, takže štát má platiť, na to nebol oprávnený. „O odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu z 19. decembra 2008 rozhodol senát, ktorý podľa rozvrhu práce nebol príslušný konať," napísal Tichý v rozhodnutí, ktorým de facto vyšiel v ústrety cyperskej firme Stroden Management. .kolotoč rozsudkov
Cyperský Stroden drží päť kontroverzných zmeniek od roku 2004. Ducký ich pôvodne vystavil v roku 1998 – štyri mesiace pred svojou vraždou – na českú spoločnosť Sezoos Group. Neskôr ich získala Union banka. Krajský súd v Bratislave ešte v roku 2000 rozhodol, že SPP musí platiť. O rok neskôr potvrdil jeho rozhodnutie aj Najvyšší súd.
Plynárne mali prísť o 350 miliónov korún. Za každý ďalší rok, keď sa suma nezaplatí, priznali súdy Strodenu 6-percentný úrok z omeškania. Advokát Strodenu Anton Blaha sa pred piatimi rokmi vyjadril, že pohľadávka jeho klienta sa vyšplhala na „trištvrte miliardy“. Hoci v tom čase bola táto suma zrejme zveličená, dnes je už spolu s úrokmi reálna.
Dva potvrdzujúce rozsudky z rokov 2000 a 2001 však neznamenali definitívny koniec kauzy, naopak: následne sa roztočil kolotoč súdov, ktorý trvá dodnes. Vtedajší generálny prokurátor Milan Hanzel podal proti rozhodnutiam Krajského aj Najvyššieho súdu mimoriadne dovolanie. Dovolací senát NS následne povinnosť štátu vyplatiť zmenku zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Advokáti cyperského Strodenu vzápätí namietali porušenie práva na zákonného sudcu, a to až na Európskom súde pre ľudské práva. Štrasburg však koncom minulého roka podnet odmietol, konkrétne pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Prípad sa totiž medzičasom vrátil – na základe spomínaného rozhodnutia dovolacieho senátu NS – na Krajský súd v Bratislave. Ten však v decembri 2008 opäť rozhodol, že zmenka je platná. .advokát: Tichý išiel proti Ústave
Najvyšší súd v decembri 2009 rozsudok Krajského súdu v prospech cyperskej firmy druhýkrát zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Stroden vzápätí (začiatkom marca 2010) namietal zákonnosť senátu – no nie na Najvyššom, ale na Ústavnom súde. Ústavný súd sa sťažnosťou odmietol zaoberať – pre procesnú chybu Strodenu. „Nevyužitie tohto prostriedku nápravy (podanie na NS – pozn. red.) sťažovateľkou zakladá dôvod na odmietnutie jej sťažnosti z dôvodu nedostatku právomocí Ústavného súdu,“ konštatoval Ústavný súd začiatkom októbra 2010.
Procesne nadradený (Ústavný) súd tým de facto rozhodol, že Stroden nevyužil všetky dostupné opravné prostriedky. To znamená, že voči rozhodnutiu NS o neplatnosti zmenky už nie je možné podať žiadne dovolanie, a to ani na Generálnej prokuratúre. Napriek tomu to cyperská firma skúsila a vyplatilo sa. Tri mesiace po rozhodnutí Ústavného súdu, 28. januára 2011, podal prokurátor Tichý spomínané mimoriadne dovolanie v prospech cyperského Strodenu. Napadol ním zákonnosť senátu NS, ktorý v decembri 2009 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o platnosti zmenky.
Tichý si za svojím rozhodnutím stojí. „Podľa názoru GP bol rozhodnutím súdu porušený zákon a boli splnené všetky podmienky na podanie mimoriadneho dovolania.“ SPP sa k jeho dovolaniu vyjadrovať nechce. „V zmysle zákona o advokácii som viazaný mlčanlivosťou, a teda na vaše otázky nemôžem odpovedať,“ tvrdí advokát Ján Cirák, ktorý v tejto veci zastupuje SPP.
V minulosti robil právny servis pre plynárne aj zavraždený advokát Ernest Valko. Na prípade s ním vtedy spolupracoval aj Martin Timcsák, dnes konateľ vlastnej advokátskej kancelárie: „Ak dospel Stroden k záveru, že senát NS nebol zložený zákonne, mal podať dovolanie. Záväzne to skonštatoval Ústavný súd,“ tvrdí Timcsák.
„Z rozhodnutia Ústavného súdu z minulého roka, ktoré vychádzalo z viac ako desať rokov starého rozhodnutia pléna Ústavného súdu, vyplýva, že je neprípustné, aby pasivitu účastníka konania – nepodanie dovolania – nahrádzal generálny prokurátor tým, že po márnom uplynutí lehoty na podanie dovolania podá v jeho prospech mimoriadne dovolanie. Taký postup je preto podľa môjho názoru v rozpore s Ústavou,“ myslí si Timcsák. .smer cyprus
Advokát Strodenu Anton Blaha tvrdí, že po rozhodnutí Ústavného súdu nemal inú možnosť, ako sa obrátiť na GP. „Myslím si však, že ťažiskové je konštatovanie predsedu Najvyššieho súdu (Štefana Harabina – pozn. red.), že 9. decembra 2009 rozhodovali vo veci nezakonní sudcovia, čo je v rozpore s rozvrhom práce súdu na rok 2009.“
Tichého vraj osobne nepozná. „Viem len toľko, že je prvým námestníkom generálneho prokurátora a v súčasnosti vedie Generálnu prokuratúru,“ tvrdí Blaha. Na otázky, na koľko sa vyšplhala žalovaná suma, respektíve, kto stojí za cyperskou firmou, neodpovedal. „Bráni mi v tom mlčanlivosť.“
Tichý navyše v dovolaní, ktorým namieta zákonnosť senátu NS z decembra 2009, žiada, aby vo veci rozhodoval senát sudkyne Anny Markovej, ktorý už raz rozhodol, že SPP musí platiť (rok 2001). Ak to urobí znovu, štát by sa síce mohol brániť mimoriadnymi prostriedkami, no bez automaticky priznaného odkladného účinku. Vzhľadom na cyperský domicil Strodenu je pravdepodobné, že peniaze, ktoré by medzitým odplávali na ostrov, by sa už nevrátili späť.
Sudkyňa Marková na otázku, prečo v minulosti rozhodla, že zmenka je platná, neodpovedala. Upozornila však, že senát rozhodoval vo veci UNION banky, a nie v prospech „akejsi cyperskej spoločnosti“.
.proti verejnému záujmu
Slovensku dnes aj vďaka dovolaniu, ktoré podal prokurátor Tichý, hrozí, že bude nútené vyplatiť možno až 25 miliónov eur cyperskej firme s nejasným pozadím. V roku 2000 pritom označila Dzurindova vláda Duckého zmenky za podvodné. Je verejným tajomstvom, že pochybné zmenky sa súdom darí „likvidovať“ práve pre ich formálne chyby.
Napríklad v prípade spomínanej švajčiarskej firmy Gen Man Ventures (právna zástupkyňa Tichá), ktorej pomohol dovolaním Trnka, sa súdy chytili toho, že na zmenke sú dva údaje termínu splatnosti. Je zaujímavé, že Trnka s Tichým to s podvodnými zmenkami robia naopak.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.