Narodil sa v malej bardejovskej dedinke Kurov a patril k ukrajinskej menšine. Bol nadšeným študentom a bádateľom ukrajinských, rusínských či ruských reálií. Keď mal 29 rokov, dostal sa ako ašpirant Karlovej univerzity na študijný pobyt na Kyjevskú univerzitu. Tam s prekvapením zistil, že nie je pravda, že si Ukrajina udržiava v rámci ZSSR nezávislé postavenie. Postupne sa v Kyjeve zblížil s ľuďmi, ktorí boli komunistami považovaní za nebezpečných ukrajinských nacionalistov. V roku 1965 cestoval z Kyjeva do Prešova na prázdniny. „Viezol som so sebou niekoľko ‚samodavčích samizdateľských dokumentov. Najdôležitejší bol rukopis práce môjho priateľa Ivana Dzjubanova Internacionalizmus či rusifikácia,“ hovorí v dokumente Mušinka. „Keď ma prichytili na hranici, dal som rukopis do šálu a zaviazal pod trenírky...“ Ale ani to mu nepomohlo. Samizdaty uňho a našli, a tak sa začala mašinéria vyšetrovania, výsluchov, odstavenia od štúdia, vedeckej práce a navádzania na spoluprácu s ŠtB.
Dokument sleduje peripetie Mušinku cez jeho vlastné spomienky, no v druhej línii príbeh komentuje Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa. Vychádza pritom zo spisov, ktoré si o Mušinkovi zakladala ŠtB.
„Neviete, akú ranu ste zasadili socialistickému zväzu,“ spomína Mušinka na slová istého majora, ktorý mal na ministerstve vnútra na starosti ukrajinskú otázku. Dali mu dve možnosti – buď ho odovzdajú sovietskym orgánom a dostane sa do gulagu, alebo bude spolupracovať. „Vybral som si ten druhý variant a vrátil som sa do Československa,“ priznáva. „Od roku 1967 založila ŠtB práve na východnom Slovensku medzi ukrajinskou menšinou pozorovací zväzok, ktorý mal názov „veda“. Bol to skupinový zväzok, do ktorého patrili okrem Mušinku aj Bača, Muraško a ďalší. ŠtB ich podozrievala so stykmi s ukrajinskými nacionalistami v emigrácii. Neskôr, po hlbšom pozorovaní, vytvorili v roku 1968 samostatný pozorovací zväzok aj na Mušinku. Podozrivý bol nielen pre zahraničné kontakty, ale aj pre podporu konceptu samostatnej Ukrajiny a neskôr aj pre odpor k invázii sovietskych vojsk,“ povedal Dubovský. V registračných a operatívnych zväzkoch je teda Mušinka registrovaný ako preverovaná osoba, nepriateľská osoba aj ako agent s krycím menom Nikolaj.
Od roku 1971 pásol hovädzí dobytok a popritom bádal. Od roku 1975 do 1990 bol kotolníkom a písal diela, ktoré vychádzali v emigrácii. Práve z kotolne tajne vysielal do ukrajinského vysielania Slobodnej Európy v Mníchove. Po roku 1989 sa vrátil na univerzitu. Ale po zverejnení zväzkov ŠtB sa s Mušinkom niesla povesť agenta. Práve preto je zaujímavé vypočuť si Mušinkov príbeh v celej jeho šírke a hĺbke. Aj na to sú dokumenty. Dokument: ...pravda si žiadala odvahu a on riskoval, Dvojka, 22. júna
Dokument sleduje peripetie Mušinku cez jeho vlastné spomienky, no v druhej línii príbeh komentuje Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa. Vychádza pritom zo spisov, ktoré si o Mušinkovi zakladala ŠtB.
„Neviete, akú ranu ste zasadili socialistickému zväzu,“ spomína Mušinka na slová istého majora, ktorý mal na ministerstve vnútra na starosti ukrajinskú otázku. Dali mu dve možnosti – buď ho odovzdajú sovietskym orgánom a dostane sa do gulagu, alebo bude spolupracovať. „Vybral som si ten druhý variant a vrátil som sa do Československa,“ priznáva. „Od roku 1967 založila ŠtB práve na východnom Slovensku medzi ukrajinskou menšinou pozorovací zväzok, ktorý mal názov „veda“. Bol to skupinový zväzok, do ktorého patrili okrem Mušinku aj Bača, Muraško a ďalší. ŠtB ich podozrievala so stykmi s ukrajinskými nacionalistami v emigrácii. Neskôr, po hlbšom pozorovaní, vytvorili v roku 1968 samostatný pozorovací zväzok aj na Mušinku. Podozrivý bol nielen pre zahraničné kontakty, ale aj pre podporu konceptu samostatnej Ukrajiny a neskôr aj pre odpor k invázii sovietskych vojsk,“ povedal Dubovský. V registračných a operatívnych zväzkoch je teda Mušinka registrovaný ako preverovaná osoba, nepriateľská osoba aj ako agent s krycím menom Nikolaj.
Od roku 1971 pásol hovädzí dobytok a popritom bádal. Od roku 1975 do 1990 bol kotolníkom a písal diela, ktoré vychádzali v emigrácii. Práve z kotolne tajne vysielal do ukrajinského vysielania Slobodnej Európy v Mníchove. Po roku 1989 sa vrátil na univerzitu. Ale po zverejnení zväzkov ŠtB sa s Mušinkom niesla povesť agenta. Práve preto je zaujímavé vypočuť si Mušinkov príbeh v celej jeho šírke a hĺbke. Aj na to sú dokumenty. Dokument: ...pravda si žiadala odvahu a on riskoval, Dvojka, 22. júna
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.