Bojovať proti plošnej kúpe „digitálneho vzdelávacieho obsahu Planéta vedomostí“ od spoločnosti Agemsoft bolo vlastne celkom jednoduché. Súper sám totiž ochotne a iniciatívne radil, čo treba robiť. Keď nejakí učitelia upozornili na to, že v Planéte sú vecné chyby, začali zastáncovia Planéty verejne vyhlasovať, aby im ich ukázali. Potom už stačilo len sa na to naozaj pozrieť, zistiť, že vecných chýb je tam ako maku, zverejniť to, a tým bola táto fáza boja vybavená.
Keď .týždeň zverejnil video z jednej prednášky a diskusie z konferencie, venovanej testovaniu Planéty vedomostí, zastáncovia Planéty začali vyhlasovať, že je to manipulácia, pretože neboli zverejnené videá z ostatných prednášok. Napríklad video s prezentáciou správy z testovania. Tak sme si tú správu naozaj prečítali. .správa
A dozvedeli sme sa zaujímavé veci. Napríklad, že do testovania boli zapojené len školy, „ktoré sú s projektom stotožnené a majú záujem o jeho pokračovanie” (str. 9), pričom „výber škôl bol konzultovaný so spoločnosťou Agemsoft” (str. 8). Ďalšou pikantnosťou je, že sa vôbec neskúmali „dôvody škôl, ktoré z testovania vypadli alebo odstúpili“ (str.10). Prečo sa neskúmali? Pretože „vzhľadom na dynamiku vývoja systému Planéta vedomostí a neustálym zmenám by ich výhrady mohli byť už po krátkom čase od odstúpenia od projektu irelevantné (str. 10).
Dá sa testovanie ustavične sa meniaceho produktu na školách, ktoré sú vyberané na základe svojho kladného postoja k tomuto produktu, vôbec nazvať testovaním? Spýtali sme sa dvoch nezávislých odborníkov (pozri rámček), ako aj zadávateľa testovania a tiež firmy, u ktorej bola záverečná správa objednaná. Zadávateľ aj spomínaná firma nám odpovedali, že zákazka za 9 900 eur bez DPH sa vlastne netýkala testovania, ale len „mapovania výsledkov testovania“.
Zo správy samotnej vyplýva, že produkt sa testoval na tristo školách, z ktorých sa dáta zbierali formou elektronického dotazníka. Mapovalo sa na pätnástich školách, ktoré pomáhal vybrať Agemsoft (!!!), pričom dáta sa zbierali formou pohovorov s učiteľmi aj žiakmi, nahrávaním modelových hodín na video a dotazníkmi. Záverečná správa sa síce volá Testovanie digitálnych učebníc Planéta vedomostí – správa z výskumu, ale dobre, povedzme, že išlo o mapovanie.
A teraz kľúčová otázka: ako sa má ministerstvo rozhodnúť o celoplošnej kúpe nejakého produktu na základe takéhoto testovania/mapovania? Predstavme si, že by ministerstvo uvažovalo o kúpe florbalových hokejok a mantinelov pre všetky školy na Slovensku. Oslovilo by 500 škôl, z ktorých 300 by sa prihlásilo do testovania, v rámci ktorého by im boli hokejky a mantinely poskytnuté jedným konkrétnym výrobcom. Tento výrobca by potom pomohol vybrať 15 škôl, na ktorých by sa uskutočnilo podrobné mapovanie skúseností s florbalom. Za desaťtisíc eur by sa ministerstvo mohlo dozvedieť, že vybrané (aj mnohé iné) školy si florbal obľúbili, že hodiny telocviku sú pre deti často zábavnejšie a rady sa zoznámili s moderným a progresívnym športom, rozvíjajúcim v mladých ľuďoch telesnú zdatnosť, zmysel pre tímovú prácu, ducha fair-play, bla-bla-bla. (Mimochodom, boli by to vyhodené peniaze – aj bez akéhokoľvek mapovania je každému jasné, že by to takto dopadlo). Načo by bola ministerstvu konferencia o výsledkoch takého mapovania? Hádam by len nechcelo rozhodovať na základe výsledkov takejto konferencie o plošnom nákupe výstroja, a to práve a len od spomínanej firmy.
Tak to by boli florbalové hokejky a mantinely. A čo takto stany, karimatky a spacáky pre terénne výskumy v rámci prírodopisu a zemepisu? Chemikálie a iné pomôcky do laboratórií. Bežecké lyže a palice. Najmodernejšie 3D modely ľudského tela a jednotlivých orgánov z najmodernejších umelých hmôt. Astronomické ďalekohľady. Toto netreba mapovať, a potom celoplošne nakupovať od jednej-jedinej firmy? Alebo sa vari nenájde výrobca, ktorý by do toho išiel?
Nie, netreba to mapovať (práve sme ministerstvu ušetrili šesťdesiattisíc eur) a netreba to ani celoplošne nakupovať (teraz sme ušetrili desiatky miliónov). .ali baba a 250 ajťákov
A takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Ak človek (ktorého meno dnes nie je Agemsoft ochotný prezradiť ani organizátorovi konferencie) verejne vyhlási, že na Planéte vedomostí muselo pracovať 250 programátorov tri roky, tak si môžete nechať urobiť desiatky nezávislých expertíz, ktoré ho usvedčia z totálneho zavádzania ministra aj všetkých učiteľov. Ak niekto vyhlási, že Planéta vedomostí je veľmi moderný produkt, je relatívne jednoduché zistiť, koľko má v skutočnosti rokov, kedy Agemsoft kúpil licenciu, kedy robil preklady atď. Ak je v rámci verejného obstarávania vyhlásené v prípade Planéty vedomostí rokovacie konanie bez výzvy na súťaž, z dôvodov vyplývajúcich z ochrany výhradných práv, potom môžete začať pátrať po tom, ako by bola porušená táto ochrana v prípade verejnej súťaže. Dnes to však robiť nemusíme, pretože to zrejme urobí Úrad pre verejné obstarávanie (ak by zabudol preskúmať tento mimoriadne dôležitý bod, .týždeň mu to veľmi rád pripomenie). Minister Jurzyca totiž v tomto prípade urobil ďalší správny krok a dal celú vec posúdiť tomuto úradu.
Pri inom ministrovi by mohli vzniknúť podozrenia, že vlastne len naťahuje čas a niekedy v lete potichu zmluvu podpíše – pri Jurzycovi je niečo také v podstate nepredstaviteľné. Rokovanie o Planéte vedomostí je momentálne prerušené a po tom všetkom, čo vyšlo najavo v posledných týždňoch, je takmer nemožné, aby sa nakoniec skončilo úspechom Agemsoftu (tento kšeft jednoducho nevyšiel). To však v nijakom prípade neznamená neúspech v ministrovom projekte digitalizácie učebných materiálov. Naopak, z nepríliš vydareného štartu sa dá poučiť a začať tvoriť v tomto segmente konkurenčné prostredie, ktoré prinesie namiesto jedného zlého veľa lacnejších a lepších riešení. A v neposlednom rade aj možnosť zapojiť do celého procesu nielen externé firmy, ale aj samotných učiteľov, ktorých príspevky k digitálnemu obsahu by mali byť adekvátne honorované. Jurzycova idea digitalizácie sa nezačala realizovať najšťastnejšie, ale ešte stále sa môže skončiť obrovským úspechom.
Keď .týždeň zverejnil video z jednej prednášky a diskusie z konferencie, venovanej testovaniu Planéty vedomostí, zastáncovia Planéty začali vyhlasovať, že je to manipulácia, pretože neboli zverejnené videá z ostatných prednášok. Napríklad video s prezentáciou správy z testovania. Tak sme si tú správu naozaj prečítali. .správa
A dozvedeli sme sa zaujímavé veci. Napríklad, že do testovania boli zapojené len školy, „ktoré sú s projektom stotožnené a majú záujem o jeho pokračovanie” (str. 9), pričom „výber škôl bol konzultovaný so spoločnosťou Agemsoft” (str. 8). Ďalšou pikantnosťou je, že sa vôbec neskúmali „dôvody škôl, ktoré z testovania vypadli alebo odstúpili“ (str.10). Prečo sa neskúmali? Pretože „vzhľadom na dynamiku vývoja systému Planéta vedomostí a neustálym zmenám by ich výhrady mohli byť už po krátkom čase od odstúpenia od projektu irelevantné (str. 10).
Dá sa testovanie ustavične sa meniaceho produktu na školách, ktoré sú vyberané na základe svojho kladného postoja k tomuto produktu, vôbec nazvať testovaním? Spýtali sme sa dvoch nezávislých odborníkov (pozri rámček), ako aj zadávateľa testovania a tiež firmy, u ktorej bola záverečná správa objednaná. Zadávateľ aj spomínaná firma nám odpovedali, že zákazka za 9 900 eur bez DPH sa vlastne netýkala testovania, ale len „mapovania výsledkov testovania“.
Zo správy samotnej vyplýva, že produkt sa testoval na tristo školách, z ktorých sa dáta zbierali formou elektronického dotazníka. Mapovalo sa na pätnástich školách, ktoré pomáhal vybrať Agemsoft (!!!), pričom dáta sa zbierali formou pohovorov s učiteľmi aj žiakmi, nahrávaním modelových hodín na video a dotazníkmi. Záverečná správa sa síce volá Testovanie digitálnych učebníc Planéta vedomostí – správa z výskumu, ale dobre, povedzme, že išlo o mapovanie.
A teraz kľúčová otázka: ako sa má ministerstvo rozhodnúť o celoplošnej kúpe nejakého produktu na základe takéhoto testovania/mapovania? Predstavme si, že by ministerstvo uvažovalo o kúpe florbalových hokejok a mantinelov pre všetky školy na Slovensku. Oslovilo by 500 škôl, z ktorých 300 by sa prihlásilo do testovania, v rámci ktorého by im boli hokejky a mantinely poskytnuté jedným konkrétnym výrobcom. Tento výrobca by potom pomohol vybrať 15 škôl, na ktorých by sa uskutočnilo podrobné mapovanie skúseností s florbalom. Za desaťtisíc eur by sa ministerstvo mohlo dozvedieť, že vybrané (aj mnohé iné) školy si florbal obľúbili, že hodiny telocviku sú pre deti často zábavnejšie a rady sa zoznámili s moderným a progresívnym športom, rozvíjajúcim v mladých ľuďoch telesnú zdatnosť, zmysel pre tímovú prácu, ducha fair-play, bla-bla-bla. (Mimochodom, boli by to vyhodené peniaze – aj bez akéhokoľvek mapovania je každému jasné, že by to takto dopadlo). Načo by bola ministerstvu konferencia o výsledkoch takého mapovania? Hádam by len nechcelo rozhodovať na základe výsledkov takejto konferencie o plošnom nákupe výstroja, a to práve a len od spomínanej firmy.
Tak to by boli florbalové hokejky a mantinely. A čo takto stany, karimatky a spacáky pre terénne výskumy v rámci prírodopisu a zemepisu? Chemikálie a iné pomôcky do laboratórií. Bežecké lyže a palice. Najmodernejšie 3D modely ľudského tela a jednotlivých orgánov z najmodernejších umelých hmôt. Astronomické ďalekohľady. Toto netreba mapovať, a potom celoplošne nakupovať od jednej-jedinej firmy? Alebo sa vari nenájde výrobca, ktorý by do toho išiel?
Nie, netreba to mapovať (práve sme ministerstvu ušetrili šesťdesiattisíc eur) a netreba to ani celoplošne nakupovať (teraz sme ušetrili desiatky miliónov). .ali baba a 250 ajťákov
A takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Ak človek (ktorého meno dnes nie je Agemsoft ochotný prezradiť ani organizátorovi konferencie) verejne vyhlási, že na Planéte vedomostí muselo pracovať 250 programátorov tri roky, tak si môžete nechať urobiť desiatky nezávislých expertíz, ktoré ho usvedčia z totálneho zavádzania ministra aj všetkých učiteľov. Ak niekto vyhlási, že Planéta vedomostí je veľmi moderný produkt, je relatívne jednoduché zistiť, koľko má v skutočnosti rokov, kedy Agemsoft kúpil licenciu, kedy robil preklady atď. Ak je v rámci verejného obstarávania vyhlásené v prípade Planéty vedomostí rokovacie konanie bez výzvy na súťaž, z dôvodov vyplývajúcich z ochrany výhradných práv, potom môžete začať pátrať po tom, ako by bola porušená táto ochrana v prípade verejnej súťaže. Dnes to však robiť nemusíme, pretože to zrejme urobí Úrad pre verejné obstarávanie (ak by zabudol preskúmať tento mimoriadne dôležitý bod, .týždeň mu to veľmi rád pripomenie). Minister Jurzyca totiž v tomto prípade urobil ďalší správny krok a dal celú vec posúdiť tomuto úradu.
Pri inom ministrovi by mohli vzniknúť podozrenia, že vlastne len naťahuje čas a niekedy v lete potichu zmluvu podpíše – pri Jurzycovi je niečo také v podstate nepredstaviteľné. Rokovanie o Planéte vedomostí je momentálne prerušené a po tom všetkom, čo vyšlo najavo v posledných týždňoch, je takmer nemožné, aby sa nakoniec skončilo úspechom Agemsoftu (tento kšeft jednoducho nevyšiel). To však v nijakom prípade neznamená neúspech v ministrovom projekte digitalizácie učebných materiálov. Naopak, z nepríliš vydareného štartu sa dá poučiť a začať tvoriť v tomto segmente konkurenčné prostredie, ktoré prinesie namiesto jedného zlého veľa lacnejších a lepších riešení. A v neposlednom rade aj možnosť zapojiť do celého procesu nielen externé firmy, ale aj samotných učiteľov, ktorých príspevky k digitálnemu obsahu by mali byť adekvátne honorované. Jurzycova idea digitalizácie sa nezačala realizovať najšťastnejšie, ale ešte stále sa môže skončiť obrovským úspechom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.