Išlo o získanie feedbacku na produkt (digitálne učebnice Planéta vedomostí) od ich aktívnych používateľov. Nie je na tom nič čudné. Veď štandardne sa na základe takto získanej spätnej väzby výrobca (v tomto prípade: AGEMSOFT) snaží krátko pred uvedením produktu na trh „vychytať jeho posledné muchy“. Presne takýto – a žiadny iný – význam podobné prieskumy nemajú.
Koniec koncov, v „Limitoch prieskumu“ na to poukazujú aj jeho samotní realizátori. Ako sami píšu, do prieskumu boli zaradené iba školy, ktoré „Planétu vedomostí aktívne využívajú – to znamená, že sú s projektom stotožnené a majú záujem o jeho pokračovanie. Pozitívny názor učiteľov/učiteliek v našej vzorke vďaka tomu nemôže reprezentovať spektrum názorov v celkovom súbore slovenských škôl.“ Dôvody škôl, ktoré z testovania vypadli alebo odstúpili, zisťované neboli. Pri „testovaní“ nebolo použité žiadne objektivizačné kritérium (napríklad prospech žiakov), nebol uskutočnený experiment, ktorý by napríklad preukazoval lepšie výsledky žiakov zo škôl, v ktorých sa Planéta vedomostí aktívne používa, na rozdiel od škôl, v ktorých sa Planéta nepoužíva. Navyše, ako píšu autori: „celkový dosah technológií je sprostredkovaný prostredníctvom obrovského množstva ďalších premenných (štýly učenia, osobnosť učiteľov a učiteliek, celková atmosféra školy, vzťah žiakov a žiačok k jednotlivým predmetom ...), že akékoľvek generalizácie je potrebné brať s obrovskou rezervou.“
S výsledkami prieskumu preto treba narábať veľmi opatrne. Tvrdiť, že „postoj učiteliek a učiteľov k Planéte vedomostí je jednoznačne pozitívny“ a operovať ním ako s argumentom na jej celoplošné zavedenie, je zavádzajúce.
.marian Timoracký, managing partner United Consultants
(konzultant pre oblasť marketingu a prieskumu trhu)
Ak otázka znie, či zvolená vzorka škôl reprezentuje názory učiteľov a žiakov základných a stredných škôl na Slovensku, tak potom je odpoveď jednoduchá. Nie! Nakoniec to priznávajú aj autori správy v bode 3.6 Limity výskumu. A problémom pritom nie je veľkosť vzorky (hoci „magické číslo“ 1 000 respondentov sa v správe neobjavuje).
Pri výbere škôl, ktoré sa zúčastnili samotného projektu (cca 300 škôl) sa využil zámerný výber jednotiek, o ktorých sa predpokladalo, že sú v určitom slova zmysle typické pre posúdenie skúmanej témy a od ktorých sa očakáva, že neodmietnu účasť na prieskume. Na základe zámerného výberu nemožno prevádzať štatistickú generalizáciu, čiže výsledky nemožno zovšeobecnovať na všetky základné a stredné školy pôsobiace na Slovensku. Nič nás neoprávňuje predpokladať, že školy, ktoré boli do projektu zaradené, sú reprezentatívnou „kópiou“ slovenských zakladných a stredných škôl.
Dokonca aj generalizácia zistení na školy zapojené do projektu môže byť v určitých ohľadoch problematická, pretože niektorým výberovým technikámchýba prvok náhodnosti, ktorý je nevyhnutnou podmienkou štatistickej indukcie (o výbere jednotiek do vzorky v niektorých prípadoch nerozhodovala náhoda, ale dodávateľ aplikácie, učiteľ/ka a pod.).
Samozrejme, prieskum prináša zaujímavé zistenia reflektujúce používanie digitálnych učebníc tak žiakmi, ako aj učiteľmi. Oprávnenou otázkou však ostáva, ako sa k tomuto projektu stavajú učitelia a žiaci ďalších škôl a či sa svojimi názormi významne neodlišujú od skúmanej vzorky škôl. To, žiaľ, na základe tohto prieskumu nevieme povedať, kedže nie sú splnené podmienky na to, aby sme výberovú vzorku mohli považovať za reprezentatívnu z hľadiska základných a stredných škôl pôsobiacich na Slovensku.
Toto je odborná stránka veci, ostatné je politické rozhodnutie.
.martin Slosiarik, riaditeľ pre výskum, FOCUS
Koniec koncov, v „Limitoch prieskumu“ na to poukazujú aj jeho samotní realizátori. Ako sami píšu, do prieskumu boli zaradené iba školy, ktoré „Planétu vedomostí aktívne využívajú – to znamená, že sú s projektom stotožnené a majú záujem o jeho pokračovanie. Pozitívny názor učiteľov/učiteliek v našej vzorke vďaka tomu nemôže reprezentovať spektrum názorov v celkovom súbore slovenských škôl.“ Dôvody škôl, ktoré z testovania vypadli alebo odstúpili, zisťované neboli. Pri „testovaní“ nebolo použité žiadne objektivizačné kritérium (napríklad prospech žiakov), nebol uskutočnený experiment, ktorý by napríklad preukazoval lepšie výsledky žiakov zo škôl, v ktorých sa Planéta vedomostí aktívne používa, na rozdiel od škôl, v ktorých sa Planéta nepoužíva. Navyše, ako píšu autori: „celkový dosah technológií je sprostredkovaný prostredníctvom obrovského množstva ďalších premenných (štýly učenia, osobnosť učiteľov a učiteliek, celková atmosféra školy, vzťah žiakov a žiačok k jednotlivým predmetom ...), že akékoľvek generalizácie je potrebné brať s obrovskou rezervou.“
S výsledkami prieskumu preto treba narábať veľmi opatrne. Tvrdiť, že „postoj učiteliek a učiteľov k Planéte vedomostí je jednoznačne pozitívny“ a operovať ním ako s argumentom na jej celoplošné zavedenie, je zavádzajúce.
.marian Timoracký, managing partner United Consultants
(konzultant pre oblasť marketingu a prieskumu trhu)
Ak otázka znie, či zvolená vzorka škôl reprezentuje názory učiteľov a žiakov základných a stredných škôl na Slovensku, tak potom je odpoveď jednoduchá. Nie! Nakoniec to priznávajú aj autori správy v bode 3.6 Limity výskumu. A problémom pritom nie je veľkosť vzorky (hoci „magické číslo“ 1 000 respondentov sa v správe neobjavuje).
Pri výbere škôl, ktoré sa zúčastnili samotného projektu (cca 300 škôl) sa využil zámerný výber jednotiek, o ktorých sa predpokladalo, že sú v určitom slova zmysle typické pre posúdenie skúmanej témy a od ktorých sa očakáva, že neodmietnu účasť na prieskume. Na základe zámerného výberu nemožno prevádzať štatistickú generalizáciu, čiže výsledky nemožno zovšeobecnovať na všetky základné a stredné školy pôsobiace na Slovensku. Nič nás neoprávňuje predpokladať, že školy, ktoré boli do projektu zaradené, sú reprezentatívnou „kópiou“ slovenských zakladných a stredných škôl.
Dokonca aj generalizácia zistení na školy zapojené do projektu môže byť v určitých ohľadoch problematická, pretože niektorým výberovým technikámchýba prvok náhodnosti, ktorý je nevyhnutnou podmienkou štatistickej indukcie (o výbere jednotiek do vzorky v niektorých prípadoch nerozhodovala náhoda, ale dodávateľ aplikácie, učiteľ/ka a pod.).
Samozrejme, prieskum prináša zaujímavé zistenia reflektujúce používanie digitálnych učebníc tak žiakmi, ako aj učiteľmi. Oprávnenou otázkou však ostáva, ako sa k tomuto projektu stavajú učitelia a žiaci ďalších škôl a či sa svojimi názormi významne neodlišujú od skúmanej vzorky škôl. To, žiaľ, na základe tohto prieskumu nevieme povedať, kedže nie sú splnené podmienky na to, aby sme výberovú vzorku mohli považovať za reprezentatívnu z hľadiska základných a stredných škôl pôsobiacich na Slovensku.
Toto je odborná stránka veci, ostatné je politické rozhodnutie.
.martin Slosiarik, riaditeľ pre výskum, FOCUS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.