Celým menom sa hádam najvplyvnejší konzervatívny think-tank Ameriky volá American Enterprise Institute for Public Policy Research, ale vo Washingtone všetci rozumejú skratke AEI.
V dynamickom svete think-tankov bol AEI svojho druhu prvý. Neskôr vznikli aj ďalšie mocné konzervatívne výskumné inštitúcie, ako Heritage či Cato Institute, ale AEI v každej konkurencii obstál. AEI, vtedy ešte ako washingtonská kancelária newyorského združenia podnikateľov a ekonomických intelektuálov American Enterprise Association, vznikol uprostred druhej svetovej vojny – v roku 1943. Americký Kongres vtedy debatoval o tom, či neuzákoniť regulované vojnové ceny a vojnovú reguláciu výroby natrvalo, aby sa zabránilo hospodárskym krízam, keď príde konečne mier. Ekonomických zákonov znalí a kongresovou debatou vydesení podnikatelia sa rozhodli založiť ho na podporu rýchlej povojnovej hospodárskej demobilizácie a vo všeobecnosti zlepšiť vedomosti Kongresu o ekonomických následkoch jeho krokov.
To sa snaží robiť dodnes. Duch inštitútu bol od počiatku skôr libertariánsky a konzervatívny, než jednoducho „pro-podnikateľský“.
Na pôde AEI vznikli tisícky dôležitých publikácií a stovky vplyvných kníh vrátane prác ako Duch demokratického kapitalizmu od Michaela Novaka. V roku 1954 sa stal prezidentom AEI William J. Baroody, syn libanonských prisťahovalcov a nesmierne sčítaný a podnikavý muž. Mal talent aj na vyhľadávanie akademických talentov, aj na presadzovanie myšlienok inštitútu do verejnej debaty. Skrátené abstrakty a recenzie publikácií AEI začali pravidelne vychádzať na stránkach Wall Street Journal a Baroody prišiel aj so zásadným heslom AEI: „Súťaž myšlienok je základom slobodnej spoločnosti.“ Do správnej rady AEI nastúpili aj akademické autority kalibru Miltona Friedmana.
Hviezdnym obdobím AEI boli osemdesiate roky 20. storočia. Myšlienky slobodnej hospodárskej súťaže a dôsledného odporu proti sovietskej komunistickej expanzii propagované z pôdy AEI jeho výskumníkmi pomohli zmeniť politickú atmosféru Ameriky. O ideový základ AEI sa oprel aj prezident Ronald Reagan, ktorý menoval do funkcií vo svojej vláde niekoľko desiatok výskumných pracovníkov AEI. Pre pravú časť amerického politického spektra je AEI dodnes spoľahlivým rezervoárom ľudí aj myšlienok.
Dnes pracuje v AEI vo Washingtone vyše 170 pracovníkov. Sú medzi nimi legendy ako teológ Michael Novak, otec neokonzervatívcov Irving Kristol, autor republikánskej „Zmluvy s Amerikou“ Newt Gingrich a najnovšie ako hosťujúci výskumník aj Paul Wolfowitz. A vyše roka aj somálsko-holandská rebelka a odvážna bojovníčka za práva žien v islamskom svete Ayaan Hirsi Ali. Svoju najnovšiu knižku s názvom Infidel napísala práve na AEI.
.františek Šebej
V dynamickom svete think-tankov bol AEI svojho druhu prvý. Neskôr vznikli aj ďalšie mocné konzervatívne výskumné inštitúcie, ako Heritage či Cato Institute, ale AEI v každej konkurencii obstál. AEI, vtedy ešte ako washingtonská kancelária newyorského združenia podnikateľov a ekonomických intelektuálov American Enterprise Association, vznikol uprostred druhej svetovej vojny – v roku 1943. Americký Kongres vtedy debatoval o tom, či neuzákoniť regulované vojnové ceny a vojnovú reguláciu výroby natrvalo, aby sa zabránilo hospodárskym krízam, keď príde konečne mier. Ekonomických zákonov znalí a kongresovou debatou vydesení podnikatelia sa rozhodli založiť ho na podporu rýchlej povojnovej hospodárskej demobilizácie a vo všeobecnosti zlepšiť vedomosti Kongresu o ekonomických následkoch jeho krokov.
To sa snaží robiť dodnes. Duch inštitútu bol od počiatku skôr libertariánsky a konzervatívny, než jednoducho „pro-podnikateľský“.
Na pôde AEI vznikli tisícky dôležitých publikácií a stovky vplyvných kníh vrátane prác ako Duch demokratického kapitalizmu od Michaela Novaka. V roku 1954 sa stal prezidentom AEI William J. Baroody, syn libanonských prisťahovalcov a nesmierne sčítaný a podnikavý muž. Mal talent aj na vyhľadávanie akademických talentov, aj na presadzovanie myšlienok inštitútu do verejnej debaty. Skrátené abstrakty a recenzie publikácií AEI začali pravidelne vychádzať na stránkach Wall Street Journal a Baroody prišiel aj so zásadným heslom AEI: „Súťaž myšlienok je základom slobodnej spoločnosti.“ Do správnej rady AEI nastúpili aj akademické autority kalibru Miltona Friedmana.
Hviezdnym obdobím AEI boli osemdesiate roky 20. storočia. Myšlienky slobodnej hospodárskej súťaže a dôsledného odporu proti sovietskej komunistickej expanzii propagované z pôdy AEI jeho výskumníkmi pomohli zmeniť politickú atmosféru Ameriky. O ideový základ AEI sa oprel aj prezident Ronald Reagan, ktorý menoval do funkcií vo svojej vláde niekoľko desiatok výskumných pracovníkov AEI. Pre pravú časť amerického politického spektra je AEI dodnes spoľahlivým rezervoárom ľudí aj myšlienok.
Dnes pracuje v AEI vo Washingtone vyše 170 pracovníkov. Sú medzi nimi legendy ako teológ Michael Novak, otec neokonzervatívcov Irving Kristol, autor republikánskej „Zmluvy s Amerikou“ Newt Gingrich a najnovšie ako hosťujúci výskumník aj Paul Wolfowitz. A vyše roka aj somálsko-holandská rebelka a odvážna bojovníčka za práva žien v islamskom svete Ayaan Hirsi Ali. Svoju najnovšiu knižku s názvom Infidel napísala práve na AEI.
.františek Šebej
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.