Do konca júla musia Gréci schváliť nové úsporné opatrenia, proti ktorým sa búri ulica i časť zákonodarcov. Premiér Jorgos Papandreu uznal Grékom, že uťahovanie opaskov je náročné. Muž, ktorý okrem gréckej vlády stále šéfuje aj Socialistickej internacionále, však zároveň dodáva, že iná možnosť pre krajinu teraz neexistuje. Úspory od Grékov požadujú ich zahraniční veritelia. Inak neprídu ďalšie prostriedky zo záchranného balíčka, ktorý – zatiaľ – zachránil Atény pred krachom.
A ratingová agentúra Standard & Poor´s už znížila hodnotenia významných gréckych bánk z „béčka“ na CCC. Prácou ratingových agentúr je vidieť aj za roh, a tam sa črtá reštrukturalizácia štátneho dlhu a vyhlásenie platobnej neschopnosti Grécka. .adrenalín na ulici i v parlamente
Tej ceste sa chce premiér Jorgos Papandreu vyhnúť, a tak aj tento týždeň čelí adrenalínovým hodinám v parlamente – pri hlasovaní o samotných úsporných opatreniach. Opozícia ešte minulý týždeň vyhlásila, že bude proti nim. A grécka ulica je proti nim už dávno. Zápalné fľaše, lietajúce na budovu ministerstva financií, obmedzená verejná doprava, ale aj zdravotná starostlivosť, štrajkujúca televízia i rozhlas, to bol obraz gréckeho generálneho štrajku v polovici júna.
Nebúria sa len okrajové skupiny. Hoci najnásilnejšie protesty majú tradične na svedomí radikálni ľavicoví anarchisti a najhlasnejšie tradične kričia odborári, zdá sa, že v Grécku sa od vlády odkláňa aj stredná trieda. Nie je to neočakávané – nezamestnanosť stúpla na 16 percent, recesia trvá už tretí rok a pri tom všetkom hrozí ďalšie šetrenie? Nie je to lákavá perspektíva pre nikoho. V Grécku stúpa pocit stresu, psychológovia hovoria o častejšom výskyte rôznych porúch, o depresiách a obavách z budúcnosti. Hroziaci rozpad tkaniva gréckej spoločnosti sa podľa nich môže stať realitou. .socialisti v pozore
Ani zoči-voči takej hrozbe však Jorgos Papandreu nemá inú možnosť, ako pretláčať úsporné opatrenia. Ak teda nechce vyhlásiť bankrot – a ktorý premiér túži vojsť do dejín ako „bankrotár“? Navyše, z politických dôvodov je proti reštrukturalizácii dlhu zatiaľ aj oficiálna mienka euroelít.
Presadí Papandreu úsporné opatrenia? Niečo sa dá vyčítať z pomeru, ktorým tristočlenný parlament odsúhlasil dôveru vláde: za bolo 155 poslancov, 143 ich bolo proti, dvaja sa zdržali hlasovania. Jorgos Papandreu vtedy dokázal, že svojich má stále na uzde – z vládnej Socialistickej strany totiž prišlo tých 155 hlasov „za“. Cvičenie vo vnútrostraníckej disciplíne pokračuje.
A ratingová agentúra Standard & Poor´s už znížila hodnotenia významných gréckych bánk z „béčka“ na CCC. Prácou ratingových agentúr je vidieť aj za roh, a tam sa črtá reštrukturalizácia štátneho dlhu a vyhlásenie platobnej neschopnosti Grécka. .adrenalín na ulici i v parlamente
Tej ceste sa chce premiér Jorgos Papandreu vyhnúť, a tak aj tento týždeň čelí adrenalínovým hodinám v parlamente – pri hlasovaní o samotných úsporných opatreniach. Opozícia ešte minulý týždeň vyhlásila, že bude proti nim. A grécka ulica je proti nim už dávno. Zápalné fľaše, lietajúce na budovu ministerstva financií, obmedzená verejná doprava, ale aj zdravotná starostlivosť, štrajkujúca televízia i rozhlas, to bol obraz gréckeho generálneho štrajku v polovici júna.
Nebúria sa len okrajové skupiny. Hoci najnásilnejšie protesty majú tradične na svedomí radikálni ľavicoví anarchisti a najhlasnejšie tradične kričia odborári, zdá sa, že v Grécku sa od vlády odkláňa aj stredná trieda. Nie je to neočakávané – nezamestnanosť stúpla na 16 percent, recesia trvá už tretí rok a pri tom všetkom hrozí ďalšie šetrenie? Nie je to lákavá perspektíva pre nikoho. V Grécku stúpa pocit stresu, psychológovia hovoria o častejšom výskyte rôznych porúch, o depresiách a obavách z budúcnosti. Hroziaci rozpad tkaniva gréckej spoločnosti sa podľa nich môže stať realitou. .socialisti v pozore
Ani zoči-voči takej hrozbe však Jorgos Papandreu nemá inú možnosť, ako pretláčať úsporné opatrenia. Ak teda nechce vyhlásiť bankrot – a ktorý premiér túži vojsť do dejín ako „bankrotár“? Navyše, z politických dôvodov je proti reštrukturalizácii dlhu zatiaľ aj oficiálna mienka euroelít.
Presadí Papandreu úsporné opatrenia? Niečo sa dá vyčítať z pomeru, ktorým tristočlenný parlament odsúhlasil dôveru vláde: za bolo 155 poslancov, 143 ich bolo proti, dvaja sa zdržali hlasovania. Jorgos Papandreu vtedy dokázal, že svojich má stále na uzde – z vládnej Socialistickej strany totiž prišlo tých 155 hlasov „za“. Cvičenie vo vnútrostraníckej disciplíne pokračuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.