.dekriminalizácia
Dekriminalizácia sa vzťahuje na nákup a držbu za účelom osobnej spotreby. Tá je definovaná ako „množstvo dostatočné na 10 dní konzumácie pre jednu osobu.“ Dekriminalizácia však nie je legalizácia. Držba drog je stále nelegálna. Tí, čo sa jej dopustia, však nie sú predmetom trestného konania. Ide o priestupok a daná osoba nemôže byť zadržaná. Pašovanie a distribúcia ostávajú trestnými činmi, za ktoré hrozí 4 až 12 rokov väzenia.
Trestom za držbu drog je v zásade napomenutie, pokuta alebo pokuta, ktorej odpustenie je podmienené vyhľadaním odbornej pomoci. Komisia, ktorá rozhodne o uložení trestu a nutnosti odbornej pomoci má vo svojom rozhodovaní značnú mieru slobody. Okolnosti, na ktoré sa prihliada, sú typ užitej (držanej) drogy, fakt či šlo o spotrebu na verejnosti, alebo v súkromí a posúdenie, či je daná osoba závislá, alebo či šlo iba o príležitostné užitie. Najčastejšie k trestu nedôjde. V roku 2005 napríklad komisia riešila 3 192 prípadov. Z toho len približne v 15 % prípadov uložila sankcie.
Pri celom procese rozhodovania sa kladie vysoký dôraz na diskrétnosť. Konzultácie s osobou, ktorá sa dopustila drogového priestupku, sú neformálne. Snahou je osobu v priestupkovom konaní nestigmatizovať a nevyvolávať pocit viny, ale pristupovať k celej veci ako k zdravotnému problému. Tento prístup vychádza z pozorovania, že strach z trestného konania a spoločenskej stigmy je hlavnou prekážkou pri vyhľadávaní odbornej pomoci. Zároveň sa mohli zdroje predtým vynaložené na trestné konanie a väznenie použiť na liečbu a prevenciu. .dopady dekriminalizácie
Jednou z obáv bol vzrast drogového turizmu. Táto obava sa však nenaplnila. Od dekriminalizácie šlo v 95 % drogových prípadov o občanov Portugalska, podiel občanov iných krajín EÚ bol blízko 0 %.
Jedným zo spôsobov, ako merať rozsah užívania drog, je zistiť percento populácie, ktorá má s drogami osobnú skúsenosť. Od dekriminalizácie do roku 2006 zaznamenala táto štatistika vo vekovej skupine 13-18 rokov pre všetky typy drog pokles. Pre vyššie ročníky došlo v niektorých kategóriách k miernemu nárastu, čo sa dá sčasti vysvetliť efektom kohorty. Dôležitým výsledkom je badateľný pokles konzumácie heroínu. Napríklad pre vekovú skupinu 16-18 rokov prišlo za sledované obdobie k poklesu z 2,5 na 1,8 %. Heroín predstavoval v Portugalsku v 90. rokoch veľký problém a zo zdravotného hľadiska predstavuje vysoké riziko, najmä pre spôsob jeho užívania.
Od dekriminalizácie začal stabilne klesať počet diagnostikovaných prípadov HIV a AIDS medzi drogovo závislými. Napríklad medzi rokmi 1999 a 2003 prišlo k 17 % poklesu. Za to isté obdobie pritom narástol počet ľudí podstupujúcich liečbu zo závislosti o 147 %. Mierny pokles zaznamenal aj výskyt nových prípadov žltačky typu B a C.
V absolútnych číslach medzi rokmi 2002 a 2006 klesol počet úmrtí súvisiacimi s drogami pre každý typ drog. Od začiatku 90. rokov až po dekriminalizáciu pritom toto číslo narastalo. Pre opiáty (vrátane heroínu) to číslo postupne kleslo z 281 na 133 v roku 2006.
Vo všeobecnosti Portugalsko bolo aj pred dekriminalizáciu aj po nej krajinou s relatívne nízkou mierou konzumácie drog. V roku 2006, teda 5 rokov po dekriminalizácii, malo portugalské obyvateľstvo vo veku 15 až 64 rokov najmenej skúseností s konzumáciu marihuany v EÚ. V prípade kokaínu je na tom v Európe od Portugalska lepšie len 5 krajín. .záver
Na základe porovnaní situácie spred roku 2001 a po ňom dospel Glenn Greenwald k záveru, že dekriminalizácia pomohla Portugalsku v boji proti drogám. Zároveň sa výsledky javia ako veľmi pozitívne pri porovnaní s krajinami, ktoré praktizujú politiku tvrdých trestov voči uživateľom drog. Celá štúdia, ktorá sa zaoberá mnohými aspektmi portugalskej dekriminalizácie, je dostupná na internetových stránkach CATO Institute. Autor je spolupracovník INESS.
Dekriminalizácia sa vzťahuje na nákup a držbu za účelom osobnej spotreby. Tá je definovaná ako „množstvo dostatočné na 10 dní konzumácie pre jednu osobu.“ Dekriminalizácia však nie je legalizácia. Držba drog je stále nelegálna. Tí, čo sa jej dopustia, však nie sú predmetom trestného konania. Ide o priestupok a daná osoba nemôže byť zadržaná. Pašovanie a distribúcia ostávajú trestnými činmi, za ktoré hrozí 4 až 12 rokov väzenia.
Trestom za držbu drog je v zásade napomenutie, pokuta alebo pokuta, ktorej odpustenie je podmienené vyhľadaním odbornej pomoci. Komisia, ktorá rozhodne o uložení trestu a nutnosti odbornej pomoci má vo svojom rozhodovaní značnú mieru slobody. Okolnosti, na ktoré sa prihliada, sú typ užitej (držanej) drogy, fakt či šlo o spotrebu na verejnosti, alebo v súkromí a posúdenie, či je daná osoba závislá, alebo či šlo iba o príležitostné užitie. Najčastejšie k trestu nedôjde. V roku 2005 napríklad komisia riešila 3 192 prípadov. Z toho len približne v 15 % prípadov uložila sankcie.
Pri celom procese rozhodovania sa kladie vysoký dôraz na diskrétnosť. Konzultácie s osobou, ktorá sa dopustila drogového priestupku, sú neformálne. Snahou je osobu v priestupkovom konaní nestigmatizovať a nevyvolávať pocit viny, ale pristupovať k celej veci ako k zdravotnému problému. Tento prístup vychádza z pozorovania, že strach z trestného konania a spoločenskej stigmy je hlavnou prekážkou pri vyhľadávaní odbornej pomoci. Zároveň sa mohli zdroje predtým vynaložené na trestné konanie a väznenie použiť na liečbu a prevenciu. .dopady dekriminalizácie
Jednou z obáv bol vzrast drogového turizmu. Táto obava sa však nenaplnila. Od dekriminalizácie šlo v 95 % drogových prípadov o občanov Portugalska, podiel občanov iných krajín EÚ bol blízko 0 %.
Jedným zo spôsobov, ako merať rozsah užívania drog, je zistiť percento populácie, ktorá má s drogami osobnú skúsenosť. Od dekriminalizácie do roku 2006 zaznamenala táto štatistika vo vekovej skupine 13-18 rokov pre všetky typy drog pokles. Pre vyššie ročníky došlo v niektorých kategóriách k miernemu nárastu, čo sa dá sčasti vysvetliť efektom kohorty. Dôležitým výsledkom je badateľný pokles konzumácie heroínu. Napríklad pre vekovú skupinu 16-18 rokov prišlo za sledované obdobie k poklesu z 2,5 na 1,8 %. Heroín predstavoval v Portugalsku v 90. rokoch veľký problém a zo zdravotného hľadiska predstavuje vysoké riziko, najmä pre spôsob jeho užívania.
Od dekriminalizácie začal stabilne klesať počet diagnostikovaných prípadov HIV a AIDS medzi drogovo závislými. Napríklad medzi rokmi 1999 a 2003 prišlo k 17 % poklesu. Za to isté obdobie pritom narástol počet ľudí podstupujúcich liečbu zo závislosti o 147 %. Mierny pokles zaznamenal aj výskyt nových prípadov žltačky typu B a C.
V absolútnych číslach medzi rokmi 2002 a 2006 klesol počet úmrtí súvisiacimi s drogami pre každý typ drog. Od začiatku 90. rokov až po dekriminalizáciu pritom toto číslo narastalo. Pre opiáty (vrátane heroínu) to číslo postupne kleslo z 281 na 133 v roku 2006.
Vo všeobecnosti Portugalsko bolo aj pred dekriminalizáciu aj po nej krajinou s relatívne nízkou mierou konzumácie drog. V roku 2006, teda 5 rokov po dekriminalizácii, malo portugalské obyvateľstvo vo veku 15 až 64 rokov najmenej skúseností s konzumáciu marihuany v EÚ. V prípade kokaínu je na tom v Európe od Portugalska lepšie len 5 krajín. .záver
Na základe porovnaní situácie spred roku 2001 a po ňom dospel Glenn Greenwald k záveru, že dekriminalizácia pomohla Portugalsku v boji proti drogám. Zároveň sa výsledky javia ako veľmi pozitívne pri porovnaní s krajinami, ktoré praktizujú politiku tvrdých trestov voči uživateľom drog. Celá štúdia, ktorá sa zaoberá mnohými aspektmi portugalskej dekriminalizácie, je dostupná na internetových stránkach CATO Institute. Autor je spolupracovník INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.