KNIHA Jo Nesbø: Nemesis (Fleet, 2011)
Ak ste sa niekedy v priebebehu posledných dvoch-troch rokov ocitli na niektorom z európskych letísk a zašli do kníhkupectva, okrem (výbornej!) Larssonovej trilógie Millenium a pár podenkových trilerov bola na čestnom mieste absolútnych bestesellerov určite Nemesis. Tohto nórskeho detektívkara už aj na Slovensku a v Česku vďaka niekoľkým prekladom poznáme. A poznáme aj jeho detektíva Harryho Hola a jeho kolegov na kriminálke v Oslo. Nemesis je Nesbøov majserštyk. Ak existuje niečo ako „dokonalá detektívka", tak Nemesis je jednou z jej podôb. Utrápený, v osobnom živote neúspešný, no v práci zásadový Harry Hole, vedľa neho plachá a talentovaná kolegyňa Beata Lønnová, proti nim zákerný a zlý kolega Tom Waaler. A vražda, či vlastne vraždy. A v base sediaci rómsky mafián Raskol. Nesbø je majster. Vie presne, aký má mať rozprávanie rytmus, vie ako udržať pozornosť roztržitého čitateľa, čím ho navnadiť, čím ho pobaviť a ako odviesť jeho pozornosť. Harry Hole rieši prípad, ktorého sa veľmi rýchlo stane súčasťou, vstupuje na tenký ľad (takmer počujeme, ako pod ním praská), sleduje ledva viditeľnú stopu. Čaká ho (a s ním aj nás čitateľov) veľa prekvapení, zdanlivá bezmocnosť zakrýva chladné zlo, prehrávajúci sa menia na (často nedocenených) víťazov. A na samý záver namotávka na ďalšie pokračovanie. Začne sa to bankovou lúpežou...
.jk KNIHA Hallgrímur Helgason 10 rad nájemného vraha, jak vyčistit kvartýr (Plus, 2011)
„Psát detektivky v zemi bez vražd nemůže být lehký. Člověk musí mít tvůrčí potenciál génia, jen aby vůbec vybavil vraha zbraní." Tak rozmýšľa Tomislav Bokšić, pracovitý a poriadkumilovný nájomný vrah, ktorý sa remeslu priučil vo vojne proti Srbom a do dokonalosti ho doviedol v New Yorku, ktorý sa mu stal druhým domovom. Ale teraz sa ocitol na Islande, kde mu pištoľ chýba „jak uklízečce koště". Ako sa tam dostal? No, tak to vám neprezradím. Hallgrímur, autor oceňovanej a na Islande obľúbenej knihy 101 Reykjavík to vymyslel bravúrne. Je to kniha tragikomická. To je taká, kde sa smejete na nesprávnych veciach a držíte palce človeku, ktorý ako málokto v newyorskom podsvetí má okrem iného na konte dve čisté šestkové série po sebe (šestková séria = šesť vrážd šiestimi guľkami). Ale zároveň je to aj kniha, v ktorej tá tragika vždy akosi presvitá a sú chvíle (pri čítaní), keď si nie ste celkom istí, čo autor myslí a čo nemyslí vážne. Tomislav je teda na Islande, v krajine bez zbraní a nestačí sa nad týmto ostrovom a Vikingami, čo ho obývajú, diviť. Myslím, že nakoniec si tú krajinu celkom obľúbi: „Je to docela bezva pocit, přijít každý den z práce, aniž bych někoho zabil."
.jk KNIHA Alexandre Havard: Zodpovedné líderstvo, CEBSI, 2011
Existuje veľa kníh o vodcovstve, ktoré odporúčajú, aby lídri boli poctiví a bezúhonní. Občas ich autori dodajú aj to, prečo je to dobré, no len málokedy povedia, akým spôsobom má jednotlivec presne dosiahnuť morálnu dokonalosť. Havard oživuje klasickú európsku náuku o cnostiach a na nich stavia svoj prístup k líderstvu. Vodcovstvo je podľa neho vecou trénovania charakteru, a nie vrodených predispozícií. Hovorí vlastne o posilňovaní svojho „morálneho svalstva“. Cnosť je zvyk získaný cvikom, odstraňuje extrémy a dáva osobnosti stálosť. Kto sa v malom posilňuje v cnostiach, ten odolá aj vo väčších morálnych pokušeniach. Naopak, podvoľovanie sa nerestiam nás čoraz viac sťahuje na šikmú plochu. Havard sa, samozrejme, najviac zaoberá štyrmi kardinálnymi cnosťami, ktorými sú rozvážnosť, odvaha, miernosť a spravodlivosť. Dodáva však, že pre úspešné líderstvo sú mimoriadne dôležité ešte dve cnosti: a to akási paradoxná kombinácia veľkodušnosti a pokory. Pod veľkodušnosťou rozumie autor usilovanie o veľké veci. Teda opak úzkoprsosti a cynizmu. Havardova knižka je zaujímavá tým, že sebarealizáciu a cnosť nestavia proti sebe, ale naopak, to prvé podmieňuje tým druhým. Jeho lekcie o vodcovstve sú podopreté príkladmi zo životov takých pestrých osobností, ako bol genetik Jerome Lejeune, priemyselník Francois Michelin, disident Alexander Solženicyn, štátnici Ronald Reagan a Cory Aquinová, politický reformátor Pjotr Stolypin či pápež Ján Pavol II.
.lukáš Krivošík
Ak ste sa niekedy v priebebehu posledných dvoch-troch rokov ocitli na niektorom z európskych letísk a zašli do kníhkupectva, okrem (výbornej!) Larssonovej trilógie Millenium a pár podenkových trilerov bola na čestnom mieste absolútnych bestesellerov určite Nemesis. Tohto nórskeho detektívkara už aj na Slovensku a v Česku vďaka niekoľkým prekladom poznáme. A poznáme aj jeho detektíva Harryho Hola a jeho kolegov na kriminálke v Oslo. Nemesis je Nesbøov majserštyk. Ak existuje niečo ako „dokonalá detektívka", tak Nemesis je jednou z jej podôb. Utrápený, v osobnom živote neúspešný, no v práci zásadový Harry Hole, vedľa neho plachá a talentovaná kolegyňa Beata Lønnová, proti nim zákerný a zlý kolega Tom Waaler. A vražda, či vlastne vraždy. A v base sediaci rómsky mafián Raskol. Nesbø je majster. Vie presne, aký má mať rozprávanie rytmus, vie ako udržať pozornosť roztržitého čitateľa, čím ho navnadiť, čím ho pobaviť a ako odviesť jeho pozornosť. Harry Hole rieši prípad, ktorého sa veľmi rýchlo stane súčasťou, vstupuje na tenký ľad (takmer počujeme, ako pod ním praská), sleduje ledva viditeľnú stopu. Čaká ho (a s ním aj nás čitateľov) veľa prekvapení, zdanlivá bezmocnosť zakrýva chladné zlo, prehrávajúci sa menia na (často nedocenených) víťazov. A na samý záver namotávka na ďalšie pokračovanie. Začne sa to bankovou lúpežou...
.jk KNIHA Hallgrímur Helgason 10 rad nájemného vraha, jak vyčistit kvartýr (Plus, 2011)
„Psát detektivky v zemi bez vražd nemůže být lehký. Člověk musí mít tvůrčí potenciál génia, jen aby vůbec vybavil vraha zbraní." Tak rozmýšľa Tomislav Bokšić, pracovitý a poriadkumilovný nájomný vrah, ktorý sa remeslu priučil vo vojne proti Srbom a do dokonalosti ho doviedol v New Yorku, ktorý sa mu stal druhým domovom. Ale teraz sa ocitol na Islande, kde mu pištoľ chýba „jak uklízečce koště". Ako sa tam dostal? No, tak to vám neprezradím. Hallgrímur, autor oceňovanej a na Islande obľúbenej knihy 101 Reykjavík to vymyslel bravúrne. Je to kniha tragikomická. To je taká, kde sa smejete na nesprávnych veciach a držíte palce človeku, ktorý ako málokto v newyorskom podsvetí má okrem iného na konte dve čisté šestkové série po sebe (šestková séria = šesť vrážd šiestimi guľkami). Ale zároveň je to aj kniha, v ktorej tá tragika vždy akosi presvitá a sú chvíle (pri čítaní), keď si nie ste celkom istí, čo autor myslí a čo nemyslí vážne. Tomislav je teda na Islande, v krajine bez zbraní a nestačí sa nad týmto ostrovom a Vikingami, čo ho obývajú, diviť. Myslím, že nakoniec si tú krajinu celkom obľúbi: „Je to docela bezva pocit, přijít každý den z práce, aniž bych někoho zabil."
.jk KNIHA Alexandre Havard: Zodpovedné líderstvo, CEBSI, 2011
Existuje veľa kníh o vodcovstve, ktoré odporúčajú, aby lídri boli poctiví a bezúhonní. Občas ich autori dodajú aj to, prečo je to dobré, no len málokedy povedia, akým spôsobom má jednotlivec presne dosiahnuť morálnu dokonalosť. Havard oživuje klasickú európsku náuku o cnostiach a na nich stavia svoj prístup k líderstvu. Vodcovstvo je podľa neho vecou trénovania charakteru, a nie vrodených predispozícií. Hovorí vlastne o posilňovaní svojho „morálneho svalstva“. Cnosť je zvyk získaný cvikom, odstraňuje extrémy a dáva osobnosti stálosť. Kto sa v malom posilňuje v cnostiach, ten odolá aj vo väčších morálnych pokušeniach. Naopak, podvoľovanie sa nerestiam nás čoraz viac sťahuje na šikmú plochu. Havard sa, samozrejme, najviac zaoberá štyrmi kardinálnymi cnosťami, ktorými sú rozvážnosť, odvaha, miernosť a spravodlivosť. Dodáva však, že pre úspešné líderstvo sú mimoriadne dôležité ešte dve cnosti: a to akási paradoxná kombinácia veľkodušnosti a pokory. Pod veľkodušnosťou rozumie autor usilovanie o veľké veci. Teda opak úzkoprsosti a cynizmu. Havardova knižka je zaujímavá tým, že sebarealizáciu a cnosť nestavia proti sebe, ale naopak, to prvé podmieňuje tým druhým. Jeho lekcie o vodcovstve sú podopreté príkladmi zo životov takých pestrých osobností, ako bol genetik Jerome Lejeune, priemyselník Francois Michelin, disident Alexander Solženicyn, štátnici Ronald Reagan a Cory Aquinová, politický reformátor Pjotr Stolypin či pápež Ján Pavol II.
.lukáš Krivošík
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.