V piatok 17. júna vrcholilo v Bratislave Databases Tour. Databases je veľmi sympatický projekt, ktorý vytvorila minulý rok skupina mladých (keď píšem „mladých", mám na mysli ľudí okolo dvadsiatky) hudobníkov. Jednoducho začali v klube A4 organizovať koncerty začínajúcich kapiel, ktoré svojou tvorbou (aj prístupom k nej) na všetky strany vytŕčajú zo stredného prúdu slovenskej pop music. Po troch koncertoch sa Dominik Suchý a Matúš Mordavský (hlavní organizátori) rozhodli urobiť deväťdňové turné po slovenských hudobných kluboch. Celé turné absolvovala ich kapela Tittingur spolu s elektronickými producentmi Foolkom a Ujkom, pričom sa k nim v každom klube pridali dve-tri miestne kapely, z ktorých niektoré pozvali na záverečný koncert do Bratislavy.
Klub A4, ktorý často zvykne pôsobiť pomerne ponurým dojmom, v piatok ožil. Vo vestibule hrali elektronickí „mašinkári", v sále vystupovali živé kapely. Skutočne išlo o „mikrofestival", ako to avizovali organizátori. Večer otvorila trenčianska skupina Panáčik so svižnými pesničkami, vystavanými na elektronických bítoch so živou basou, gitarou a bicími. A s tromi speváčkami, ktoré (spievajúc a rozprávajúc) dodali hudbe sviežosť a vtip. Vokály miestami pripomínali starú Jasnú páku, celkový zvuk však mal bližšie k brnianskej kapele Midi lidi. Vtedy som to ešte nevedel, ale išlo o jedinú spievajúcu kapelu večera. Všetky ostatné skupiny totiž hrali inštrumentálny postrock. Tri kapely, ktoré po Panáčiku vystúpili, tvoril len gitarista a bubeník. Proti vkusu nemožno namietať, ale počúvať dlhé skladby s pomalými akordovými zmenami a ťažkými, často rytmicky nestálymi bicími bolo dosť nudné. Tittingur aspoň zaujali hlukovými plochami a častými zmenami rytmu, The Ills bohatosťou zvuku. Möbius a Dawn To Come už mali len tú energiu. Viac hudobného citu a majstrovstva ukázali mašinkári vo vestibule. Dead Janitor, Foolk či Ujko si pripravili pestrofarebné sety, ktoré osviežili aj zarytého milovníka gitarových boosterov. Bolo to ako v saune: ťaživá postrocková horúčosť v sále, osviežujúca elektronika vo vestibule. Napriek tomu treba pred organizátormi Databases sňať klobúk: pripravujú koncerty, ktoré umožňujú vystúpenia nových kapiel a oslovujú hudobne náročnejšiu mládež. Možno, že si to celkom neuvedomujú, ale vytvárajú „scénu", a to je záslužná činnosť.
V sobotu večer bola Bratislava ako vymretá. Prázdnymi ulicami prichádzame do KC Dunaj, výťahom sa dostávame na „štvrté poschodie kultúry a oddychu", kde už hrá skupina Got Blue Balls?! zo Sliača. Energický, tvrdý rokenrol, jednoduché riffy, celkom slušný spev. Dravosť, všetko v rýchlom tempe. Nič nové síce neobjavíte, ale to, čo počujete, má – parafrázujúc názov kapely – „gule".
Hviezdičkou večera však bola kapela Moustache z Dunajskej Stredy. Po piatkovom postrocku a stredoslovenskom rokenrole konečne hudobníčky a hudobníci, ktorí pred hlukovými plochami a rockovou energiou dávajú prednosť citlivo poskladaným zvukom a tónom. Šikovne skomponované a zaranžované pesničky, v ktorých cítiť vplyv triphopu aj anglických indie kapiel, no napriek tomu je jasné, že nepočúvate kópiu, ale originál. Gitaristka Zsuzsi dokáže úsporným, jemným hraním (podobne ako v jej ďalšej kapele Gwerkova) vyčarovať snivú atmosféru, zvuk ešte zmäkčuje Buchu na klávesoch. Basgitaristka Veronika a bubeník Simon vytvárajú ľahký, miestami priam tanečný rytmický základ a v tom všetkom si s ležérnym šarmom lieta výborná speváčka Szabina (soulovým frázovaním, intonačnou čistotou a zastretou farbou hlasu je na Slovensku ojedinelá). Je to hudba, pri ktorej napínate uši, lebo chcete počuť každý tón, hudba, ktorá na vás nepúšťa náklad valiacich sa kameňov, ale pozýva vás do svojho sugestívneho, snového sveta. Moustache v sobotu krstili svoju debutovú platňu s názvom Keep It Growing, ktorú zrecenzujeme v budúcom .týždni. Odchádzajúc som si ju kúpil a ako bonus som dostal nalepovacie fičúrske fúzy. Dobré, nie?
Klub A4, ktorý často zvykne pôsobiť pomerne ponurým dojmom, v piatok ožil. Vo vestibule hrali elektronickí „mašinkári", v sále vystupovali živé kapely. Skutočne išlo o „mikrofestival", ako to avizovali organizátori. Večer otvorila trenčianska skupina Panáčik so svižnými pesničkami, vystavanými na elektronických bítoch so živou basou, gitarou a bicími. A s tromi speváčkami, ktoré (spievajúc a rozprávajúc) dodali hudbe sviežosť a vtip. Vokály miestami pripomínali starú Jasnú páku, celkový zvuk však mal bližšie k brnianskej kapele Midi lidi. Vtedy som to ešte nevedel, ale išlo o jedinú spievajúcu kapelu večera. Všetky ostatné skupiny totiž hrali inštrumentálny postrock. Tri kapely, ktoré po Panáčiku vystúpili, tvoril len gitarista a bubeník. Proti vkusu nemožno namietať, ale počúvať dlhé skladby s pomalými akordovými zmenami a ťažkými, často rytmicky nestálymi bicími bolo dosť nudné. Tittingur aspoň zaujali hlukovými plochami a častými zmenami rytmu, The Ills bohatosťou zvuku. Möbius a Dawn To Come už mali len tú energiu. Viac hudobného citu a majstrovstva ukázali mašinkári vo vestibule. Dead Janitor, Foolk či Ujko si pripravili pestrofarebné sety, ktoré osviežili aj zarytého milovníka gitarových boosterov. Bolo to ako v saune: ťaživá postrocková horúčosť v sále, osviežujúca elektronika vo vestibule. Napriek tomu treba pred organizátormi Databases sňať klobúk: pripravujú koncerty, ktoré umožňujú vystúpenia nových kapiel a oslovujú hudobne náročnejšiu mládež. Možno, že si to celkom neuvedomujú, ale vytvárajú „scénu", a to je záslužná činnosť.
V sobotu večer bola Bratislava ako vymretá. Prázdnymi ulicami prichádzame do KC Dunaj, výťahom sa dostávame na „štvrté poschodie kultúry a oddychu", kde už hrá skupina Got Blue Balls?! zo Sliača. Energický, tvrdý rokenrol, jednoduché riffy, celkom slušný spev. Dravosť, všetko v rýchlom tempe. Nič nové síce neobjavíte, ale to, čo počujete, má – parafrázujúc názov kapely – „gule".
Hviezdičkou večera však bola kapela Moustache z Dunajskej Stredy. Po piatkovom postrocku a stredoslovenskom rokenrole konečne hudobníčky a hudobníci, ktorí pred hlukovými plochami a rockovou energiou dávajú prednosť citlivo poskladaným zvukom a tónom. Šikovne skomponované a zaranžované pesničky, v ktorých cítiť vplyv triphopu aj anglických indie kapiel, no napriek tomu je jasné, že nepočúvate kópiu, ale originál. Gitaristka Zsuzsi dokáže úsporným, jemným hraním (podobne ako v jej ďalšej kapele Gwerkova) vyčarovať snivú atmosféru, zvuk ešte zmäkčuje Buchu na klávesoch. Basgitaristka Veronika a bubeník Simon vytvárajú ľahký, miestami priam tanečný rytmický základ a v tom všetkom si s ležérnym šarmom lieta výborná speváčka Szabina (soulovým frázovaním, intonačnou čistotou a zastretou farbou hlasu je na Slovensku ojedinelá). Je to hudba, pri ktorej napínate uši, lebo chcete počuť každý tón, hudba, ktorá na vás nepúšťa náklad valiacich sa kameňov, ale pozýva vás do svojho sugestívneho, snového sveta. Moustache v sobotu krstili svoju debutovú platňu s názvom Keep It Growing, ktorú zrecenzujeme v budúcom .týždni. Odchádzajúc som si ju kúpil a ako bonus som dostal nalepovacie fičúrske fúzy. Dobré, nie?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.