Na otázku, či chce ČSSD spolupracovať s komunistami, Sobotka odpovedal, že si to príliš neželá. „Keď sa pozriem na dnešný program KSČM, tak ma nenapĺňa nádejou, preto by som uprednostnil inú formu koaličnej spolupráce alebo dohody na báze menšinovej vlády," povedal Sobotka.
Pritom podľa publikovaných dát by sa do poslaneckej snemovne dostali iba štyri subjekty a opozičné ľavicové strany by súčasne podľa júnového prieskumu agentúry STEM získali v dolnej komore parlamentu ústavnú väčšinu. ČSSD by disponovala 91 mandátmi a KSČM 31 mandátmi.
Podľa politológa Milana Znoja by sa súčasné vedenie sociálnej demokracie malo, naopak, pokúsiť presvedčiť verejnosť o prospešnosti ľavicovej vlády. „Ide o to, aby ČSSD dokázala uviesť dôvody, prečo by prípadná spolupráca s komunistami bola výhodná nielen pre sociálnu demokraciu, ale pre občanov tejto krajiny,“ myslí si Milan Znoj. Dobrými dôvodmi môže byť snaha sociálnej demokracie zastaviť pravicovú vládu v ich škodlivých reformách. A podľa jeho názoru to bez pomoci komunistov – ako naznačujú výsledky volebných preferencií – zjavne nepôjde. Podľa Milana Znoja teraz ČSSD stojí pred úlohou vysvetliť, že jej radikálne odmietnutie pravicových reforiem vyžaduje spoluprácu ľavice, respektíve, že koniec pravicovej vlády je dobrým dôvodom na takú spoluprácu.
Aj podľa sociológa Jana Kellera majú síce sociálni demokrati plné právo zakazovať si spoluprácu s ľavicovými subjektmi, ale len pod jednou podmienkou. „A síce, že ČSSD dokáže aj bez nich ochrániť záujmy stredne a nízko príjmových skupín obyvateľstva, ktoré tvoria jej volebnú základňu,“ myslí si Keller. „Pokiaľ však ČSSD bez zvyšku ľavice záujmy svojich voličov ochrániť nedokáže, bolo by od nej poctivé, aby to verejne priznala, a to najlepšie pred nadchádzajúcimi – dúfam, že predčasnými – voľbami,“ doplnil Keller.
Podľa Znoja by spolupráca ČSSD a KSČM mala byť podmienená tým, že musí byť viazaná na prijatie základných politických hodnôt ponovembrového demokratického režimu, teda prijatie členstva v EÚ a NATO a uznanie, že novembrová revolúcia bola odčinením februára 1948. „Ideovým rámcom spolupráce by následne mala byť pozícia sociálnej demokracie, usilujúca sa o reformu kapitalizmu a obhajobu sociálneho štátu, a naopak, odmietnutá ideológia zjednotenej ľavice a podobných návrhov, ktoré chcú skoncovať s kapitalizmom a parlamentným režimom v mene utopických vízií beztriednej spoločnosti,“ uzavrel Znoj. Autor pracuje v Deníku Referendum, kde článok pôvodne vyšiel. Krátené.
Pritom podľa publikovaných dát by sa do poslaneckej snemovne dostali iba štyri subjekty a opozičné ľavicové strany by súčasne podľa júnového prieskumu agentúry STEM získali v dolnej komore parlamentu ústavnú väčšinu. ČSSD by disponovala 91 mandátmi a KSČM 31 mandátmi.
Podľa politológa Milana Znoja by sa súčasné vedenie sociálnej demokracie malo, naopak, pokúsiť presvedčiť verejnosť o prospešnosti ľavicovej vlády. „Ide o to, aby ČSSD dokázala uviesť dôvody, prečo by prípadná spolupráca s komunistami bola výhodná nielen pre sociálnu demokraciu, ale pre občanov tejto krajiny,“ myslí si Milan Znoj. Dobrými dôvodmi môže byť snaha sociálnej demokracie zastaviť pravicovú vládu v ich škodlivých reformách. A podľa jeho názoru to bez pomoci komunistov – ako naznačujú výsledky volebných preferencií – zjavne nepôjde. Podľa Milana Znoja teraz ČSSD stojí pred úlohou vysvetliť, že jej radikálne odmietnutie pravicových reforiem vyžaduje spoluprácu ľavice, respektíve, že koniec pravicovej vlády je dobrým dôvodom na takú spoluprácu.
Aj podľa sociológa Jana Kellera majú síce sociálni demokrati plné právo zakazovať si spoluprácu s ľavicovými subjektmi, ale len pod jednou podmienkou. „A síce, že ČSSD dokáže aj bez nich ochrániť záujmy stredne a nízko príjmových skupín obyvateľstva, ktoré tvoria jej volebnú základňu,“ myslí si Keller. „Pokiaľ však ČSSD bez zvyšku ľavice záujmy svojich voličov ochrániť nedokáže, bolo by od nej poctivé, aby to verejne priznala, a to najlepšie pred nadchádzajúcimi – dúfam, že predčasnými – voľbami,“ doplnil Keller.
Podľa Znoja by spolupráca ČSSD a KSČM mala byť podmienená tým, že musí byť viazaná na prijatie základných politických hodnôt ponovembrového demokratického režimu, teda prijatie členstva v EÚ a NATO a uznanie, že novembrová revolúcia bola odčinením februára 1948. „Ideovým rámcom spolupráce by následne mala byť pozícia sociálnej demokracie, usilujúca sa o reformu kapitalizmu a obhajobu sociálneho štátu, a naopak, odmietnutá ideológia zjednotenej ľavice a podobných návrhov, ktoré chcú skoncovať s kapitalizmom a parlamentným režimom v mene utopických vízií beztriednej spoločnosti,“ uzavrel Znoj. Autor pracuje v Deníku Referendum, kde článok pôvodne vyšiel. Krátené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.