Slováci zostávajú verní zaužívanému modelu rodinnej dovolenky – leto pri mori s optimalizovanou dopravou a stravovaním, s ubytovaním predovšetkým v lacnejších zariadeniach. Dominantným dovolenkovým motívom je relax a oddych. Šport len čiastočne, aj to len vo vekovej skupine do 25 rokov. Poznávanie kultúry, histórie, nových miest a iné motívy, sú pre Slovákov dosť slabým hnacím motorom vyraziť niekam na cesty. Aspoň tak to vyplynulo z minuloročnej analýzy nášho dovolenkového správania, ktorú si dala vypracovať Slovenská agentúra pre cestovný ruch.
Možno je to tým, že sme sa ešte za tých dvadsaťjeden rokov dostatočne nenabažili tej sladkej možnosti ísť k moru, ktorá nám suchozemcom tak veľmi chýba, len tak, bez pasu, vízovej povinnosti, devízového prísľubu, bez konzerv, plynového variča a potupného nakupovania tvrdej meny na čiernom trhu a následného pašovania cez hranice. Aj keď mnohí často frflú, že teraz môžeme cestovať, ale je to oveľa drahšie, nemajú pravdu. Dovolenka vlakom či autobusom v takom Bulharsku vyšla kedysi na nejakých 3 000 korún, čo bol v roku 1989 priemerný plat. Dnes je priemerný plat 880 eur a za tú cenu, ak využijete všetky zľavy a bonusy, sa môžete dostať k moru letecky do slušného hotela aj s plnou penziou aj dvakrát za rok.
Tak si to aj tento rok užite, my vám zatiaľ ponúkneme zopár inšpiratívnych turistických trendov zo sveta, aby ste mali, opekajúc sa na pláži a nadávajúc na hnusnú all inclusive stravu, o čom snívať a plánovať ďalšie dovolenky. Prípadne aby ste si mohli povedať, že toto rozhodne nie je šálka vašej kávy a zotrvať na starom dobrom ležadle. .modli sa a miluj filmy
Označiť náboženskú turistiku za moderný trend sa môže zdať hlúpe vo svetle skutočnosti, že pútnici boli prvými priekopníkmi tohto odvetvia. Popri tradičných kresťanských pútnických miestach, ako je Santiago de Compostela, Jeruzalem, Betlehem či Lurdy, však dnes pozornosť Európanov priťahujú skôr rôzne exotické a ezoterické destinácie na čele s Indiou s jej ašrámami. V módnom kurze je vďaka knihe a filmu Jedz, modli sa a miluj aj Bali, i keď je otázne, či tam tie ženy cestujú za duchovným zážitkom a modliť sa, alebo chcú tiež napísať bestseller a zbaliť fešáka podobného Javierovi Bardemovi. Ono vôbec cestovanie po miestach, kde sa odohrávajú knižné, ale najmä filmové hity, je tiež stará záležitosť, stačí si spomenúť na Júliin balkón vo Verone, Draculov zámok v Rumunsku, turistické trasy v Paríži podľa Da Vinciho kódu, na Novom Zélande podľa Pána prsteňov či po Británii po stopách Harryho Pottera. Podľa Britského filmového counsilu až desatinu všetkých turistov pritiahne do krajiny práve inšpirácia filmami. .jedz, pi a zostaň doma
Cestovať za gastronomickými zážitkami, za vínom, koňakom či whisky, tiež nie je najnovší trend, dokonca ani špecializované kuchárske kurzy u vyhlásených kuchárov vo Francúzsku či Taliansku nie sú ničím prevratným. Američania takto istý čas objavovali vo veľkom Provensálsko a Toskánsko, potom Áziu, momentálne sa tento druh gastroturistiky obracia zo sveta naspäť dovnútra vlastnej krajiny v súlade s módou jesť jedlo z lokálnych surovín, možno aj v súlade s krízou a kampaňou dovolenkovať doma. Má to tú výhodu, že na takéto kulinárske poznávanie nemusíme oferovať celú dovolenku, stačí vám aj predĺžený víkend a budete rozumieť, čo si miestni pokrikujú za vaším chrbtom. .pozeraj sa, uctievaj a smúť
A čo takto okružná cesta Londýnom po miestach, kde vraždil Jack Rozparovač, alebo posledná trasa princeznej Diany v Paríži? Ani tento typ turistiky – tzv. dark tourism, alebo tiež grief tourism od slova zármutok, zameriavajúci sa na cestovanie po miestach, spojených so smrťou a utrpením, nie je vo svete žiadnou novinkou. Pomenovanie mu dali v roku 1996 britskí vedci John Lennon a Malcolm Foley. Tvrdia, že sa za tým skrýva zmes úcty aj voyerizmu, možno aj vzrušenia, že sa dostávame tak blízko k smrti. Cieľmi boli kedysi najmä hrady a bojiská, prípadne pietne miesta, kde násilne zomrelo veľa ľudí, napríklad Slavkov, Osvienčim či Hirošima. Ľudia však čoraz častejšie cestujú na miesta nových katastrof, nielen na Ground Zero v New Yorku či Černobyľ na Ukrajine, ale aj na miesta nedávno zasiahnuté cunami. New Orleans sa krátko po ničivých povodniach musel okrem iného vyrovnať aj s davmi zvedavých turistov. .spoznaj inú kultúru a teš sa, čo máš
V chudobných černošských štvrtiach Juhoafrickej republiky je jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov tzv. kultúrna turistika. Do hrôzu naháňajúceho geta príde autobus zvedavých a odvážnych humanistov zo Západu, porozhliadnu sa okolo, nakoniec sú pozvaní do autentického domu na malinovku a zaručene pravé historky z čias apartheidu. Navštíviť slumy a poznať „skutočný“ život ľudí na sociálnom dne môžete aj v Brazílii, Mexiku či Indii. Aj naším bulvárom sa začiatkom roka prehnali informácie, že starosta Veľkej Lomnice chce takto voziť turistov do rómskej osady. Pred časom vyvolali u nás pobúrenie poľské cestovky, ktoré vozili turistov okolo našich rómskych osád. Organizátori aj návštevníci si kultúrnu turistiku ospravedlňujú tým, že peniaze, čo sa tu točia, idú na zlepšenie ich sociálnej situácie, na zdravotníctvo či vzdelávacie projekty. V Londýne minulý rok ohlásili špeciálne turistické trasy, po ktorých robia sprievodcov vyškolení bezdomovci. Povodia turistov po pamiatkach a ukážu im mesto aj z odvrátenej strany. V ponuke je aj veselý výlet po krčmách. .nevstávaj pred poludním
Väčšina cestoviek málokedy prihliada na rôznorodé biorytmy turistov, viac vychádza v ústrety ranným vtákom, ktorým nerobí problém už od skorého rána pochodovať po pamätihodnostiach. Konečne jedna kalifornská cestovka začala brať ohľad na ľudí, ktorí sa za ranostajov rozhodne nepovažujú. Organizuje trasy po Španielsku a Francúzsku s jediným imperatívom – žiadna aktivita sa nezačína pred obedom! Človek sa má na dovolenke cítiť oddýchnutý a relaxovaný, nie zničený raňajším vstávaním a naháňaním stihnúť čo najviac atrakcií v čo najkratšom čase. .presvedč sa na vlastné oči a fotografuj
V Británii vznikla nedávno cestovná kancelária Political Tours, ktorá nádejným cestovateľom sľubuje súčasné politické udalosti z prvej ruky. Ponúka domácu cestu po severnom Írsku, vedenú dvoma politickými korešpondentmi BBC, ale aj zahraničné cesty do Turecka, Gruzínska, Severnej Kórey, Bosny, Kosova a Etiópie s expertmi na tamojšiu politickú situáciu. Zájazdy s naším fotoreportérom Andrejom Bánom by určite išli na odbyt. Prípadne by si mohol založiť vedľajší biznis po vzore cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú trasy po fotogenických miestach pre náruživých fotoamatérov, vedené profesionálnymi fotografmi.
Možno je to tým, že sme sa ešte za tých dvadsaťjeden rokov dostatočne nenabažili tej sladkej možnosti ísť k moru, ktorá nám suchozemcom tak veľmi chýba, len tak, bez pasu, vízovej povinnosti, devízového prísľubu, bez konzerv, plynového variča a potupného nakupovania tvrdej meny na čiernom trhu a následného pašovania cez hranice. Aj keď mnohí často frflú, že teraz môžeme cestovať, ale je to oveľa drahšie, nemajú pravdu. Dovolenka vlakom či autobusom v takom Bulharsku vyšla kedysi na nejakých 3 000 korún, čo bol v roku 1989 priemerný plat. Dnes je priemerný plat 880 eur a za tú cenu, ak využijete všetky zľavy a bonusy, sa môžete dostať k moru letecky do slušného hotela aj s plnou penziou aj dvakrát za rok.
Tak si to aj tento rok užite, my vám zatiaľ ponúkneme zopár inšpiratívnych turistických trendov zo sveta, aby ste mali, opekajúc sa na pláži a nadávajúc na hnusnú all inclusive stravu, o čom snívať a plánovať ďalšie dovolenky. Prípadne aby ste si mohli povedať, že toto rozhodne nie je šálka vašej kávy a zotrvať na starom dobrom ležadle. .modli sa a miluj filmy
Označiť náboženskú turistiku za moderný trend sa môže zdať hlúpe vo svetle skutočnosti, že pútnici boli prvými priekopníkmi tohto odvetvia. Popri tradičných kresťanských pútnických miestach, ako je Santiago de Compostela, Jeruzalem, Betlehem či Lurdy, však dnes pozornosť Európanov priťahujú skôr rôzne exotické a ezoterické destinácie na čele s Indiou s jej ašrámami. V módnom kurze je vďaka knihe a filmu Jedz, modli sa a miluj aj Bali, i keď je otázne, či tam tie ženy cestujú za duchovným zážitkom a modliť sa, alebo chcú tiež napísať bestseller a zbaliť fešáka podobného Javierovi Bardemovi. Ono vôbec cestovanie po miestach, kde sa odohrávajú knižné, ale najmä filmové hity, je tiež stará záležitosť, stačí si spomenúť na Júliin balkón vo Verone, Draculov zámok v Rumunsku, turistické trasy v Paríži podľa Da Vinciho kódu, na Novom Zélande podľa Pána prsteňov či po Británii po stopách Harryho Pottera. Podľa Britského filmového counsilu až desatinu všetkých turistov pritiahne do krajiny práve inšpirácia filmami. .jedz, pi a zostaň doma
Cestovať za gastronomickými zážitkami, za vínom, koňakom či whisky, tiež nie je najnovší trend, dokonca ani špecializované kuchárske kurzy u vyhlásených kuchárov vo Francúzsku či Taliansku nie sú ničím prevratným. Američania takto istý čas objavovali vo veľkom Provensálsko a Toskánsko, potom Áziu, momentálne sa tento druh gastroturistiky obracia zo sveta naspäť dovnútra vlastnej krajiny v súlade s módou jesť jedlo z lokálnych surovín, možno aj v súlade s krízou a kampaňou dovolenkovať doma. Má to tú výhodu, že na takéto kulinárske poznávanie nemusíme oferovať celú dovolenku, stačí vám aj predĺžený víkend a budete rozumieť, čo si miestni pokrikujú za vaším chrbtom. .pozeraj sa, uctievaj a smúť
A čo takto okružná cesta Londýnom po miestach, kde vraždil Jack Rozparovač, alebo posledná trasa princeznej Diany v Paríži? Ani tento typ turistiky – tzv. dark tourism, alebo tiež grief tourism od slova zármutok, zameriavajúci sa na cestovanie po miestach, spojených so smrťou a utrpením, nie je vo svete žiadnou novinkou. Pomenovanie mu dali v roku 1996 britskí vedci John Lennon a Malcolm Foley. Tvrdia, že sa za tým skrýva zmes úcty aj voyerizmu, možno aj vzrušenia, že sa dostávame tak blízko k smrti. Cieľmi boli kedysi najmä hrady a bojiská, prípadne pietne miesta, kde násilne zomrelo veľa ľudí, napríklad Slavkov, Osvienčim či Hirošima. Ľudia však čoraz častejšie cestujú na miesta nových katastrof, nielen na Ground Zero v New Yorku či Černobyľ na Ukrajine, ale aj na miesta nedávno zasiahnuté cunami. New Orleans sa krátko po ničivých povodniach musel okrem iného vyrovnať aj s davmi zvedavých turistov. .spoznaj inú kultúru a teš sa, čo máš
V chudobných černošských štvrtiach Juhoafrickej republiky je jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov tzv. kultúrna turistika. Do hrôzu naháňajúceho geta príde autobus zvedavých a odvážnych humanistov zo Západu, porozhliadnu sa okolo, nakoniec sú pozvaní do autentického domu na malinovku a zaručene pravé historky z čias apartheidu. Navštíviť slumy a poznať „skutočný“ život ľudí na sociálnom dne môžete aj v Brazílii, Mexiku či Indii. Aj naším bulvárom sa začiatkom roka prehnali informácie, že starosta Veľkej Lomnice chce takto voziť turistov do rómskej osady. Pred časom vyvolali u nás pobúrenie poľské cestovky, ktoré vozili turistov okolo našich rómskych osád. Organizátori aj návštevníci si kultúrnu turistiku ospravedlňujú tým, že peniaze, čo sa tu točia, idú na zlepšenie ich sociálnej situácie, na zdravotníctvo či vzdelávacie projekty. V Londýne minulý rok ohlásili špeciálne turistické trasy, po ktorých robia sprievodcov vyškolení bezdomovci. Povodia turistov po pamiatkach a ukážu im mesto aj z odvrátenej strany. V ponuke je aj veselý výlet po krčmách. .nevstávaj pred poludním
Väčšina cestoviek málokedy prihliada na rôznorodé biorytmy turistov, viac vychádza v ústrety ranným vtákom, ktorým nerobí problém už od skorého rána pochodovať po pamätihodnostiach. Konečne jedna kalifornská cestovka začala brať ohľad na ľudí, ktorí sa za ranostajov rozhodne nepovažujú. Organizuje trasy po Španielsku a Francúzsku s jediným imperatívom – žiadna aktivita sa nezačína pred obedom! Človek sa má na dovolenke cítiť oddýchnutý a relaxovaný, nie zničený raňajším vstávaním a naháňaním stihnúť čo najviac atrakcií v čo najkratšom čase. .presvedč sa na vlastné oči a fotografuj
V Británii vznikla nedávno cestovná kancelária Political Tours, ktorá nádejným cestovateľom sľubuje súčasné politické udalosti z prvej ruky. Ponúka domácu cestu po severnom Írsku, vedenú dvoma politickými korešpondentmi BBC, ale aj zahraničné cesty do Turecka, Gruzínska, Severnej Kórey, Bosny, Kosova a Etiópie s expertmi na tamojšiu politickú situáciu. Zájazdy s naším fotoreportérom Andrejom Bánom by určite išli na odbyt. Prípadne by si mohol založiť vedľajší biznis po vzore cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú trasy po fotogenických miestach pre náruživých fotoamatérov, vedené profesionálnymi fotografmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.