Som užitočný? Nie, nie som, čím sa vlastne dostávam do pozície parazita, v ktorej mi nie je najpohodlnejšie, ale zvykám si a ospravedlňujem sa tým, že takto nás parazituje viac. Vlastne väčšina, pričom vôbec nie je isté, či parazitujeme na menšine.
Užitočnosť by ma asi netrápila, ak by nebola jedným z fundamentálnych atribútov popkultúry. Tam je to nádherné, čisté a jasné, popkultúrny artefakt je užitočný vtedy, ak sa na komsi podpíše, ak zarezonuje, ak čosi zanechá – emóciu, zážitok – i keby to hneď mal byť len efemérny pocit dobre stráveného času, veľmi ľahko kvantifikovateľný, povedzme, cenou vstupenky do kina či účtom z kníhkupectva. A keď je užitočné dielo, sú užitoční aj jeho tvorcovia, distributéri a tak ďalej, až do okamihu, keď začne do očí byť ten nepomer. Veď to sú tisíce ľudí, väčšina z nich je len v robote, tých skutočne tvorivých, ktorí nie sú nahraditeľní, je možno tak päťdesiat.
Som užitočný? Ak áno, ako to zmerať, ako moju užitočnosť kvantifikovať a previesť na nejakú exaktnú vec, najlepšie na číslo?
Neviem, netuším, momentálne to totiž vyzerá tak, že moja abstraktná užitočnosť je nepriamo úmerná mojej užitočnosti konkrétnej, čo v praxi znamená, že ak ma ktosi za užitočného považuje a dá to najavo, znamená to z hľadiska mojej užitočnosti v očiach inštitúcie omnoho menej, ako keď napíšem odborný text, ktorý si poriadne neprečíta ani len jeho recenzent. Smutné? Ani veľmi nie, len bizarné a celé to stojí na vode.
Užitočnosť totiž nie je záležitosťou vzťahu, ale postoja. Môžem byť užitočný komu chcem ako chcem, stále to bude nanič, pokiaľ nebudem užitočný sám sebe.
Užitočnosť by ma asi netrápila, ak by nebola jedným z fundamentálnych atribútov popkultúry. Tam je to nádherné, čisté a jasné, popkultúrny artefakt je užitočný vtedy, ak sa na komsi podpíše, ak zarezonuje, ak čosi zanechá – emóciu, zážitok – i keby to hneď mal byť len efemérny pocit dobre stráveného času, veľmi ľahko kvantifikovateľný, povedzme, cenou vstupenky do kina či účtom z kníhkupectva. A keď je užitočné dielo, sú užitoční aj jeho tvorcovia, distributéri a tak ďalej, až do okamihu, keď začne do očí byť ten nepomer. Veď to sú tisíce ľudí, väčšina z nich je len v robote, tých skutočne tvorivých, ktorí nie sú nahraditeľní, je možno tak päťdesiat.
Som užitočný? Ak áno, ako to zmerať, ako moju užitočnosť kvantifikovať a previesť na nejakú exaktnú vec, najlepšie na číslo?
Neviem, netuším, momentálne to totiž vyzerá tak, že moja abstraktná užitočnosť je nepriamo úmerná mojej užitočnosti konkrétnej, čo v praxi znamená, že ak ma ktosi za užitočného považuje a dá to najavo, znamená to z hľadiska mojej užitočnosti v očiach inštitúcie omnoho menej, ako keď napíšem odborný text, ktorý si poriadne neprečíta ani len jeho recenzent. Smutné? Ani veľmi nie, len bizarné a celé to stojí na vode.
Užitočnosť totiž nie je záležitosťou vzťahu, ale postoja. Môžem byť užitočný komu chcem ako chcem, stále to bude nanič, pokiaľ nebudem užitočný sám sebe.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.