Popcorn Jura Malíčka

Som užitočný? Nie, nie som, čím sa vlastne dostávam do pozície parazita, v ktorej mi nie je najpohodlnejšie, ale zvykám si a ospravedlňujem sa tým, že takto nás parazituje viac. Vlastne  väčšina, pričom vôbec nie je isté, či parazitujeme na menšine.
Užitočnosť by ma asi netrápila, ak by nebola jedným z fundamentálnych atribútov popkultúry. Tam je to nádherné, čisté a jasné, popkultúrny artefakt je užitočný vtedy, ak sa na komsi podpíše, ak zarezonuje, ak čosi zanechá – emóciu, zážitok – i keby to hneď mal byť len efemérny pocit dobre stráveného času, veľmi ľahko kvantifikovateľný, povedzme, cenou vstupenky do kina či účtom z kníhkupectva. A keď je užitočné dielo, sú užitoční aj jeho tvorcovia, distributéri a tak ďalej, až do okamihu, keď začne do očí byť ten nepomer. Veď to sú tisíce ľudí, väčšina z nich je len v robote, tých skutočne tvorivých, ktorí nie sú nahraditeľní, je možno tak päťdesiat.
Som užitočný? Ak áno, ako to zmerať, ako moju užitočnosť kvantifikovať a previesť na nejakú exaktnú vec, najlepšie na číslo?
Neviem, netuším, momentálne to totiž vyzerá tak, že moja abstraktná užitočnosť je nepriamo úmerná mojej užitočnosti konkrétnej, čo v praxi znamená, že ak ma ktosi za užitočného považuje a dá to najavo, znamená to z hľadiska mojej užitočnosti v očiach inštitúcie omnoho menej, ako keď napíšem odborný text, ktorý si poriadne neprečíta ani len jeho recenzent. Smutné? Ani veľmi nie, len bizarné a celé to stojí na vode.
Užitočnosť totiž nie je záležitosťou vzťahu, ale postoja. Môžem byť užitočný komu chcem ako chcem, stále to bude nanič, pokiaľ nebudem užitočný sám sebe.