Post defenzívneho záložníka je na ihrisku trochu nevďačnou úlohou. Fanúšikovia ich väčšinou ignorujú, pretože títo hráči nerobia „fintičky" ani nedávajú góly. No pre futbalových trénerov sú tí hráči nenahraditeľní. Ich čierna robota na ihrisku prináša víťazstvá, aj keď to na prvý pohľad nie je príliš vidno.
Karim Guédé je presne tým typom hráča. A je to hráč, ktorý sa za niekoľko rokov pôsobenia vypracoval do takej formy, že si ho všimol reprezentačný tréner Vladimír Weiss. Do národného mužstva ho chcel už začiatkom minulého roka, ale pravidlá FIFA to nedovoľovali. Hráč, ktorého otec je Francúz a matka z Toga, môže podľa pravidiel obliecť reprezentačný dres tej krajiny, kde musí žiť najmenej päť rokov a nesmie nastúpiť za inú reprezentáciu. Karim tie podmienky spĺňa.
Príbeh tohto šikovného záložníka má multikulturárny podtext. Guédé má togské a nemecké občianstvo, pretože sa narodil v nemeckom Hamburgu. S futbalom začínal v tímoch SC Hamm 02 a FC St. Pauli, odkiaľ prestúpil do najpopulárnejšieho mestského klubu Hamburger SV. Tam sa nepresadil, a hral tak maximálne za rezervu. Keď mal 21 rokov, všimli si ho slovenskí agenti, spojení s klubom Artmedia Petržalka a ponúkli mu profesionálnu zmluvu. Karim prišiel na Slovensko ako neznámy futbalista. Nik nečakal, že to dotiahne v našej lige tak ďaleko. V slovenských prvoligových a druholigových kluboch sa často objavujú hráči čiernej pleti z exotických končín, ale tí väčšinou skončia pre nedostatok výkonnosti alebo zlú aklimatizáciu. Nie však Karim. Postupne sa vypracoval na nenahraditeľného záložníka Petržalky, s ktorou prvýkrát vyhral double. Keď z klubu, ktorý sídli za Starým mostom, odišiel majiteľ Ivan Kmotrík a tréner Vladimír Weiss, Karim sa automaticky presunul do Slovana Bratislava. Medzitým mal vraj vybavené angažmán v gréckom klube Škoda Xanti, ale našťastie nepodpísal.
S čím v Petržalke začal, to naplno rozvinul v konkurenčnom Slovane. Dnes všetky médiá velebili kanoniera Šeba, no obrovský podiel na poslednom slovanistickom double mal práve Guédé aj preto, že nie je len klasickým defenzívnym záložníkom, ktorého úlohou je „kaziť“ hru súpera. Má dvoje pľúca. Rovnako hrá v prvej aj deväťdesiatej minúte zápasu. Na ihrisku dokáže obehať celý priestor, zapája sa aj do útočenia a z druhého sledu dáva aj góly. Výkonnosťou už dnes prerástol slovenskú ligu a mohol by sa vydať podobnou cestou ako Tavares zo Slavie Praha, ktorého objavili v štvrtej francúzskej lige a po dvoch sezónach v slávistickom drese nakoniec putoval do Hamburgu SV, čiže do klubu, kde Karim začínal.
To, že Weiss nakoniec ukázal na neho, je zároveň poistením budúcnosti. Na defenzívnom poste nám do dôchodku postupne odchádzajú hráči. Urazený Štrba skončil po majstrovstvách sveta, Karhan možno hrá svoju poslednú sezónu v kariére a Weiss nechce tento dôležitý post plátať hráčmi z obrannej línie (Zabavník, Saláta, Kopúnek), ktorí by síce miesto zastali, ale chýba im prehľad v hre. Ak by na tomto poste Guédé hral spolu s Kuckom, problém by bol na dlhší čas vyriešený.
Keď Weiss minulý rok do médií vypustil správu, že rozmýšľa o povolaní Guédého do národného dresu (dokonca u politických špičiek osobne orodoval za to, aby mu prednostne vybavili slovenský pas), jeho vyhlásenie spustilo rozporuplné reakcie. Civilizovanejšia, čiže rozumnejšia časť fanúšikov to privítala, no „hejslováci“ a iní priaznivci, uväznení v stereotypoch a predsudkoch, boli, samozrejme, proti. Karim si toho za päť rokov pôsobenia v slovenskej lige veľa odtrpel, toľko rasistických urážok z tribún na jeho adresu by nezniesol každý. Nemá to ideálne ani vo svojom domovskom klube, v ktorom najviac počuť slovanistickýh extrémistov. Napriek tomu, že aj vďaka Karimovi Slovan víťazí, berú ho prinajlepšom „vlažne“.
Ak Karim nastúpi v auguste v prípravnom zápase proti Rakúsku, len sa potvrdí trend, ktorý je roky zabehaný v západných mužstvách, kde o nominácii rozhoduje výkonnosť, nie farba pleti. To nerasistické zmýšľanie sa postupne presúva aj do strednej a východnej Európy. Napríklad Nigérijčan s poľským pasom Emmanuel Olisadebe pomohol svojimi gólmi vykopať Poliakom účasť na Majstrovstvách sveta v roku 2002. Pre SME to pred rokom potvrdil aj reprezentačný tréner Weiss: Aj inde sa snažia vystužiť všetky posty všetkými možnými spôsobmi, prečo by sme mali byť výnimkou? Domnievam sa, že pokiaľ môžu mať čiernych hráčov napríklad Nemci, Poliaci a Chorváti, prečo by sme nemohli my? Stačí sa pozrieť, koľko čiernych futbalistov majú v národnom tíme Holanďania, Angličania, Francúzi."
Aktuálna kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v Poľsku a na Ukrajine v roku 2012 nie je vôbec stratená, Slovensko je na treťom mieste, ale s rovnakým počtom bodov ako prvé Írsko a druhé Rusko. Naše mužstvo nemá takú formu ako v druhej polovici kvalifikácie na MS 2010, no s Karimom v základnej zostave budeme silnejší.
Karim Guédé je presne tým typom hráča. A je to hráč, ktorý sa za niekoľko rokov pôsobenia vypracoval do takej formy, že si ho všimol reprezentačný tréner Vladimír Weiss. Do národného mužstva ho chcel už začiatkom minulého roka, ale pravidlá FIFA to nedovoľovali. Hráč, ktorého otec je Francúz a matka z Toga, môže podľa pravidiel obliecť reprezentačný dres tej krajiny, kde musí žiť najmenej päť rokov a nesmie nastúpiť za inú reprezentáciu. Karim tie podmienky spĺňa.
Príbeh tohto šikovného záložníka má multikulturárny podtext. Guédé má togské a nemecké občianstvo, pretože sa narodil v nemeckom Hamburgu. S futbalom začínal v tímoch SC Hamm 02 a FC St. Pauli, odkiaľ prestúpil do najpopulárnejšieho mestského klubu Hamburger SV. Tam sa nepresadil, a hral tak maximálne za rezervu. Keď mal 21 rokov, všimli si ho slovenskí agenti, spojení s klubom Artmedia Petržalka a ponúkli mu profesionálnu zmluvu. Karim prišiel na Slovensko ako neznámy futbalista. Nik nečakal, že to dotiahne v našej lige tak ďaleko. V slovenských prvoligových a druholigových kluboch sa často objavujú hráči čiernej pleti z exotických končín, ale tí väčšinou skončia pre nedostatok výkonnosti alebo zlú aklimatizáciu. Nie však Karim. Postupne sa vypracoval na nenahraditeľného záložníka Petržalky, s ktorou prvýkrát vyhral double. Keď z klubu, ktorý sídli za Starým mostom, odišiel majiteľ Ivan Kmotrík a tréner Vladimír Weiss, Karim sa automaticky presunul do Slovana Bratislava. Medzitým mal vraj vybavené angažmán v gréckom klube Škoda Xanti, ale našťastie nepodpísal.
S čím v Petržalke začal, to naplno rozvinul v konkurenčnom Slovane. Dnes všetky médiá velebili kanoniera Šeba, no obrovský podiel na poslednom slovanistickom double mal práve Guédé aj preto, že nie je len klasickým defenzívnym záložníkom, ktorého úlohou je „kaziť“ hru súpera. Má dvoje pľúca. Rovnako hrá v prvej aj deväťdesiatej minúte zápasu. Na ihrisku dokáže obehať celý priestor, zapája sa aj do útočenia a z druhého sledu dáva aj góly. Výkonnosťou už dnes prerástol slovenskú ligu a mohol by sa vydať podobnou cestou ako Tavares zo Slavie Praha, ktorého objavili v štvrtej francúzskej lige a po dvoch sezónach v slávistickom drese nakoniec putoval do Hamburgu SV, čiže do klubu, kde Karim začínal.
To, že Weiss nakoniec ukázal na neho, je zároveň poistením budúcnosti. Na defenzívnom poste nám do dôchodku postupne odchádzajú hráči. Urazený Štrba skončil po majstrovstvách sveta, Karhan možno hrá svoju poslednú sezónu v kariére a Weiss nechce tento dôležitý post plátať hráčmi z obrannej línie (Zabavník, Saláta, Kopúnek), ktorí by síce miesto zastali, ale chýba im prehľad v hre. Ak by na tomto poste Guédé hral spolu s Kuckom, problém by bol na dlhší čas vyriešený.
Keď Weiss minulý rok do médií vypustil správu, že rozmýšľa o povolaní Guédého do národného dresu (dokonca u politických špičiek osobne orodoval za to, aby mu prednostne vybavili slovenský pas), jeho vyhlásenie spustilo rozporuplné reakcie. Civilizovanejšia, čiže rozumnejšia časť fanúšikov to privítala, no „hejslováci“ a iní priaznivci, uväznení v stereotypoch a predsudkoch, boli, samozrejme, proti. Karim si toho za päť rokov pôsobenia v slovenskej lige veľa odtrpel, toľko rasistických urážok z tribún na jeho adresu by nezniesol každý. Nemá to ideálne ani vo svojom domovskom klube, v ktorom najviac počuť slovanistickýh extrémistov. Napriek tomu, že aj vďaka Karimovi Slovan víťazí, berú ho prinajlepšom „vlažne“.
Ak Karim nastúpi v auguste v prípravnom zápase proti Rakúsku, len sa potvrdí trend, ktorý je roky zabehaný v západných mužstvách, kde o nominácii rozhoduje výkonnosť, nie farba pleti. To nerasistické zmýšľanie sa postupne presúva aj do strednej a východnej Európy. Napríklad Nigérijčan s poľským pasom Emmanuel Olisadebe pomohol svojimi gólmi vykopať Poliakom účasť na Majstrovstvách sveta v roku 2002. Pre SME to pred rokom potvrdil aj reprezentačný tréner Weiss: Aj inde sa snažia vystužiť všetky posty všetkými možnými spôsobmi, prečo by sme mali byť výnimkou? Domnievam sa, že pokiaľ môžu mať čiernych hráčov napríklad Nemci, Poliaci a Chorváti, prečo by sme nemohli my? Stačí sa pozrieť, koľko čiernych futbalistov majú v národnom tíme Holanďania, Angličania, Francúzi."
Aktuálna kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v Poľsku a na Ukrajine v roku 2012 nie je vôbec stratená, Slovensko je na treťom mieste, ale s rovnakým počtom bodov ako prvé Írsko a druhé Rusko. Naše mužstvo nemá takú formu ako v druhej polovici kvalifikácie na MS 2010, no s Karimom v základnej zostave budeme silnejší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.