Je to pochopiteľné – už od 16. januára 2012 začnú totiž prebiehať primárky na úrovni jednotlivých štátov. Odštartuje ich Iowa a piateho júna ich ukončí Montana, Nové Mexiko a Južná Dakota. Potom prídu nesmierne dôležité dátumy: 27. až 30 augusta sa bude konať zjazd Republikánskej strany a tretieho až šiesteho septembra zjazd Demokratickej strany. Jeden i druhý zjazd nominuje svojho prezidentského kandidáta.
Nie je ťažké odhadnúť, koho pošle do volieb v roku 2012 Demokratická strana: úradujúceho prezidenta Baracka W. Obamu. Možnosť, že Obama nevyužije opakovanú kandidatúru, ktorú mu umožňuje ústava, je takmer nulová. V tomto smere nič nezmenia ani pohyblivé výsledky prieskumov verejnej mienky – tá mu je totiž striedavo naklonená alebo ho zase zatracuje (na to má vplyv predovšetkým ekonomická realita). Obamova pozícia v strane a medzi voličmi v celonárodnom meradle nie je taká otrasená, aby strana postavila protikandidáta. Otáznik však zostáva visieť nad kandidátom – či azda kandidátkou – Republikánskej strany. Majú si republikáni z čoho vyberať? .je Michele ako Sarah?
Na začiatok treba povedať, že na nejakú jednu výraznú vedúcu osobnosť medzi republikánskymi kandidátmi to zatiaľ nevyzerá. Stále však pribúdajú ďalší. Najnovšie oznámila vstup do predvolebného boja patrí Michele Bachmannová, prvá žena medzi tými kandidátmi, ktorých je možné brať vážne. A je aj trochu prekvapením, pretože všeobecne sa čakalo, že za republikánov ohlási svoju kandidatúru iná „prvá dáma“: mediálne známejšia a kontroverznejšia exguvernérka Aljašky a exkandidátka na viceprezidentku Sarah Palinová. Palinová svoju kandidatúru údajne stále zvažuje.
Michele Bachmann má 55 rokov a kontroverznými vyhláseniami za Sarah Palinovou veľmi nezaostáva. Je inteligentná aj vizuálne pôsobivá, vie šikovne osloviť názorovo blízkych voličov a zrejme dokáže aj získať financie na kampaň, bez ktorých sa v toppolitike nepohne. (Uvádza sa, že na svoje znovuzvolenie do kongresového kresla v roku 2010 zozbierala úctyhodných 13 miliónov dolárov.) Michele Bachmannová bojuje za väčšiu autonómiu štátov voči federálnej vláde, fiskálne i sociálne je konzervatívna a zároveň ponúka verejnosti svoju vlastnú realizáciu amerického sna: matka piatich detí dosiahla úspešnú kariéru v politike. Je kongresmankou za štát Minnesota a môže rátať aj so základňou z Tea Party – vedie kongresovú skupinu poslancov, ktorých podporilo toto hnutie a ktorí stále presadzujú jeho hodnoty. Kampaň jej robí špecialista Edward Rollins, ktorý túto službu v osemdesiatych rokoch 20. storočia poskytoval Ronaldovi Reaganovi. Bachmannová má voči Palinovej výhodu „väčšej serióznosti“ – presnejšie, je menej mediálne opozeraná a dosiaľ bola aj menej zosmiešňovaná. To sa však mení, pretože názorovo sa od Palinovej veľmi nelíši, len pôsobí menej excentricky. Sarah Palinová je v porovnaní s ňou stále o dosť populárnejšia, navyše obe oslovujú názorovo podobné skupiny voličov. Ešte aj Tea Party sa bude rozhodovať veľmi ťažko, ak bude musieť svoju oficiálnu podporu venovať buď Bachmannovej, alebo Palinovej. .neutrálny mormón
K popredným nádejam republikánov stále patrí kandidát Mitt Romney, bývalý guvernér štátu Massachusetts, ktorý však v posledných primárkach nezažiaril – vtedy ho predstihol Mike Huckabee, a to práve v štáte Iowa, kde mal podľa všetkých predpokladov vyhrať Romney. Romney však tentoraz prináša do kampane dojem kompetentnosti a určitej vážnosti, s ktorou by mohol zabodovať. Kritizuje prezidenta Obamu za to, že Obama sa všade „ospravedlňuje“ za Ameriku. Romney je nábožný konzervatívec, svoje presvedčenie však príliš nezdôrazňuje, najmä preto, že je mormón, a to by mu mohlo v kampani u voličov z iných denominácií poškodiť. Neutrálnejšie postoje v religióznych otázkach však môžu vyústiť do dojmu, že Romney v nič poriadne neverí, a to by mu neposlúžilo. Američania sa pri voľbách neraz rozhodujú s takmer náboženským zápalom, čoho dôkazom je zvolenie kazateľského rečníka Obamu, ktorý dokázal voličom vnuknúť vieru v „spásu z Bieleho domu“. Romney je proti umelým potratom (okrem prípadov incestu, znásilnenia a ohrozenia života matky).
V ekonomickej oblasti je za princíp „reaganomiky“ – znižovanie daní zvyšuje ekonomický rast. Je proti „manželstvám“ osôb rovnakého pohlavia, ale za zavedenie statusu „partnerstva“, ktorý by takýmto osobám uľahčil život. Romney dúfa, že osloví konzervatívnych republikánskych voličov, najmä tých, ktorých neoslnili výkony Sarah Palinovej. (A zároveň tých, ktorí si na najvyššom poste krajiny radšej predstavujú muža.) .nie celkom svätý Newt
Značnú pozornosť vzbudil ohlásením kandidatúry republikán Newt Gingrich, jedna z výrazných osobností americkej politickej scény. Američania si pamätajú, že viedol vyšetrovanie aféry Billa Clintona s Monicou Lewinskou. Vtedy sa mu darilo vystupovať ako hlas morálky v politike, no časom sa lesk jeho sociálneho konzervativizmu trochu ošúchal, pretože ani Gingrichovo súkromie nie je bez poškvrny. (Niekoľkokrát ženatý Gingrich sa dopúšťal nevery práve v období, keď vo Washingtone prepukol škandál „monicagate“.) Historik a bývalý vysokoškolský učiteľ Gingrich je však intelektuálne schopný, je autorom desiatich kníh (spoluautorom ďalších pätnástich).
Je pro-life, fiskálne konzervatívny, vystupuje proti moci odborárov, ktorí zvyšujú cenu práce v USA. Jeho náboženské presvedčenie prekonalo niekoľko zmien. Vyrástol v luteránskej rodine, na vysokej škole sa pridal k južanským baptistom, v roku 2008 konvertoval na katolicizmus. Gingrich má výhodu politických skúseností, ale aj toho, že 13 rokov sa v najvyššej politike nevyskytoval, čiže sa dá predpokladať, že nadobudol určitý odstup. Jeho hlavným súperom je Mitt Romney. .doktor Nie
Ideovo patrí k zaujímavým kandidátom za republikánov Ron Paul, zvaný aj „Dr. No“, pretože tento texaský kongresman hlasuje záporne pri všetkých iniciatívach, ktoré nie sú v zhode s americkou ústavou. Hlása, že človek má právo na život od počatia, ale tvrdí, že v tejto otázke by federálna vláda nemala hrať žiadnu rozhodovaciu rolu. „Umelý potrat jednoducho nie je ústavnou otázkou,“ hovorí. Čiastočne však podporuje výskum na báze kmeňových buniek. Ron Paul je v zahraničnej politike opatrný, čo sa týka angažmánu amerických vojakov, hovorí o potrebe ich stiahnutia z Afganistanu. Nepodporuje ani embargo voči Kube, pretože podľa neho je zbytočné a nijako neprispieva k pádu komunistického režimu. Ron Paul verí v slobodu jednotlivca a vo voľný obchod, neverí v štátny dlh a zdaňovanie. Tvrdí, že tak ako jednotlivci, aj štáty majú žiť v rámci svojich možností a bez zadlžovania. Tento kandidát oslovuje najmä libertariánske krídlo republikánov a tiež mnohých prívržencov Tea Party. Medzi svojimi priaznivcami má silnú podporu, jeho kandidatúra sa však dá pokladať najmä za „myšlienkovú výpravu“, tak ako jeho pôsobenie v Kongrese má hodnotu najmä vzhľadom na stopu, ktorú jeho idey zanechávajú. .k tomu zopár excentrikov
Spomedzi republikánskych kandidátov sa možno ešte vykryštalizujú ďalšie výrazné tváre, zatiaľ však ani jeden z nich nevyzerá ako mimoriadne nebezpečný súper pre Obamu. Republikáni budú musieť veľmi dobre zvážiť, na ktorého alebo ktorú z nich stavia. Rozhodne sa pri tom nebudú obzerať na tých niekoľko excentrikov, ktorí síce pod znakom ich strany kandidujú, ale inak sa na politickej scéne vyskytujú najmä pre všeobecné pobavenie.
Proti „prekliato vysokému nájomnému“ bojuje černoch Jimmy McMillan, bývalý zamestnanec pošty, 64-ročný veterán z Vietnamu, ktorý hlasno odsudzuje najmä „staršiu generáciu“ a tvrdí, že je tribúnom mládeže. Kandiduje za republikánov, v prvom rade však nesie kožu na trh za svoju stranu „Prekliato vysokého nájomného“.
A kto si myslí, že už v politike videl všetko, nech sa pozrie na kandidáta Jonathona Sharkeyho, wrestlera, uctievača Lucifera a popíjača krvi, ktorého upírskou „darkyňou“ je momentálne vlastná manželka. Sharkey hlása, že nemôže slúžiť Bohu, ktorý obetoval vlastného syna na kríži, no inak „nemá nič proti žiadnemu náboženstvu“. Presadzuje drakonické tresty pre ťažkých zločincov a farbí si dlhé vlasy načierno, lebo tak si to upírsky imidž vyžaduje, zároveň však vytrvalo priberá, čo už tak mysticky nepôsobí. Kandiduje za republikánov, o hlasy nábožnej pravice však určite nezabojuje.
Nie je ťažké odhadnúť, koho pošle do volieb v roku 2012 Demokratická strana: úradujúceho prezidenta Baracka W. Obamu. Možnosť, že Obama nevyužije opakovanú kandidatúru, ktorú mu umožňuje ústava, je takmer nulová. V tomto smere nič nezmenia ani pohyblivé výsledky prieskumov verejnej mienky – tá mu je totiž striedavo naklonená alebo ho zase zatracuje (na to má vplyv predovšetkým ekonomická realita). Obamova pozícia v strane a medzi voličmi v celonárodnom meradle nie je taká otrasená, aby strana postavila protikandidáta. Otáznik však zostáva visieť nad kandidátom – či azda kandidátkou – Republikánskej strany. Majú si republikáni z čoho vyberať? .je Michele ako Sarah?
Na začiatok treba povedať, že na nejakú jednu výraznú vedúcu osobnosť medzi republikánskymi kandidátmi to zatiaľ nevyzerá. Stále však pribúdajú ďalší. Najnovšie oznámila vstup do predvolebného boja patrí Michele Bachmannová, prvá žena medzi tými kandidátmi, ktorých je možné brať vážne. A je aj trochu prekvapením, pretože všeobecne sa čakalo, že za republikánov ohlási svoju kandidatúru iná „prvá dáma“: mediálne známejšia a kontroverznejšia exguvernérka Aljašky a exkandidátka na viceprezidentku Sarah Palinová. Palinová svoju kandidatúru údajne stále zvažuje.
Michele Bachmann má 55 rokov a kontroverznými vyhláseniami za Sarah Palinovou veľmi nezaostáva. Je inteligentná aj vizuálne pôsobivá, vie šikovne osloviť názorovo blízkych voličov a zrejme dokáže aj získať financie na kampaň, bez ktorých sa v toppolitike nepohne. (Uvádza sa, že na svoje znovuzvolenie do kongresového kresla v roku 2010 zozbierala úctyhodných 13 miliónov dolárov.) Michele Bachmannová bojuje za väčšiu autonómiu štátov voči federálnej vláde, fiskálne i sociálne je konzervatívna a zároveň ponúka verejnosti svoju vlastnú realizáciu amerického sna: matka piatich detí dosiahla úspešnú kariéru v politike. Je kongresmankou za štát Minnesota a môže rátať aj so základňou z Tea Party – vedie kongresovú skupinu poslancov, ktorých podporilo toto hnutie a ktorí stále presadzujú jeho hodnoty. Kampaň jej robí špecialista Edward Rollins, ktorý túto službu v osemdesiatych rokoch 20. storočia poskytoval Ronaldovi Reaganovi. Bachmannová má voči Palinovej výhodu „väčšej serióznosti“ – presnejšie, je menej mediálne opozeraná a dosiaľ bola aj menej zosmiešňovaná. To sa však mení, pretože názorovo sa od Palinovej veľmi nelíši, len pôsobí menej excentricky. Sarah Palinová je v porovnaní s ňou stále o dosť populárnejšia, navyše obe oslovujú názorovo podobné skupiny voličov. Ešte aj Tea Party sa bude rozhodovať veľmi ťažko, ak bude musieť svoju oficiálnu podporu venovať buď Bachmannovej, alebo Palinovej. .neutrálny mormón
K popredným nádejam republikánov stále patrí kandidát Mitt Romney, bývalý guvernér štátu Massachusetts, ktorý však v posledných primárkach nezažiaril – vtedy ho predstihol Mike Huckabee, a to práve v štáte Iowa, kde mal podľa všetkých predpokladov vyhrať Romney. Romney však tentoraz prináša do kampane dojem kompetentnosti a určitej vážnosti, s ktorou by mohol zabodovať. Kritizuje prezidenta Obamu za to, že Obama sa všade „ospravedlňuje“ za Ameriku. Romney je nábožný konzervatívec, svoje presvedčenie však príliš nezdôrazňuje, najmä preto, že je mormón, a to by mu mohlo v kampani u voličov z iných denominácií poškodiť. Neutrálnejšie postoje v religióznych otázkach však môžu vyústiť do dojmu, že Romney v nič poriadne neverí, a to by mu neposlúžilo. Američania sa pri voľbách neraz rozhodujú s takmer náboženským zápalom, čoho dôkazom je zvolenie kazateľského rečníka Obamu, ktorý dokázal voličom vnuknúť vieru v „spásu z Bieleho domu“. Romney je proti umelým potratom (okrem prípadov incestu, znásilnenia a ohrozenia života matky).
V ekonomickej oblasti je za princíp „reaganomiky“ – znižovanie daní zvyšuje ekonomický rast. Je proti „manželstvám“ osôb rovnakého pohlavia, ale za zavedenie statusu „partnerstva“, ktorý by takýmto osobám uľahčil život. Romney dúfa, že osloví konzervatívnych republikánskych voličov, najmä tých, ktorých neoslnili výkony Sarah Palinovej. (A zároveň tých, ktorí si na najvyššom poste krajiny radšej predstavujú muža.) .nie celkom svätý Newt
Značnú pozornosť vzbudil ohlásením kandidatúry republikán Newt Gingrich, jedna z výrazných osobností americkej politickej scény. Američania si pamätajú, že viedol vyšetrovanie aféry Billa Clintona s Monicou Lewinskou. Vtedy sa mu darilo vystupovať ako hlas morálky v politike, no časom sa lesk jeho sociálneho konzervativizmu trochu ošúchal, pretože ani Gingrichovo súkromie nie je bez poškvrny. (Niekoľkokrát ženatý Gingrich sa dopúšťal nevery práve v období, keď vo Washingtone prepukol škandál „monicagate“.) Historik a bývalý vysokoškolský učiteľ Gingrich je však intelektuálne schopný, je autorom desiatich kníh (spoluautorom ďalších pätnástich).
Je pro-life, fiskálne konzervatívny, vystupuje proti moci odborárov, ktorí zvyšujú cenu práce v USA. Jeho náboženské presvedčenie prekonalo niekoľko zmien. Vyrástol v luteránskej rodine, na vysokej škole sa pridal k južanským baptistom, v roku 2008 konvertoval na katolicizmus. Gingrich má výhodu politických skúseností, ale aj toho, že 13 rokov sa v najvyššej politike nevyskytoval, čiže sa dá predpokladať, že nadobudol určitý odstup. Jeho hlavným súperom je Mitt Romney. .doktor Nie
Ideovo patrí k zaujímavým kandidátom za republikánov Ron Paul, zvaný aj „Dr. No“, pretože tento texaský kongresman hlasuje záporne pri všetkých iniciatívach, ktoré nie sú v zhode s americkou ústavou. Hlása, že človek má právo na život od počatia, ale tvrdí, že v tejto otázke by federálna vláda nemala hrať žiadnu rozhodovaciu rolu. „Umelý potrat jednoducho nie je ústavnou otázkou,“ hovorí. Čiastočne však podporuje výskum na báze kmeňových buniek. Ron Paul je v zahraničnej politike opatrný, čo sa týka angažmánu amerických vojakov, hovorí o potrebe ich stiahnutia z Afganistanu. Nepodporuje ani embargo voči Kube, pretože podľa neho je zbytočné a nijako neprispieva k pádu komunistického režimu. Ron Paul verí v slobodu jednotlivca a vo voľný obchod, neverí v štátny dlh a zdaňovanie. Tvrdí, že tak ako jednotlivci, aj štáty majú žiť v rámci svojich možností a bez zadlžovania. Tento kandidát oslovuje najmä libertariánske krídlo republikánov a tiež mnohých prívržencov Tea Party. Medzi svojimi priaznivcami má silnú podporu, jeho kandidatúra sa však dá pokladať najmä za „myšlienkovú výpravu“, tak ako jeho pôsobenie v Kongrese má hodnotu najmä vzhľadom na stopu, ktorú jeho idey zanechávajú. .k tomu zopár excentrikov
Spomedzi republikánskych kandidátov sa možno ešte vykryštalizujú ďalšie výrazné tváre, zatiaľ však ani jeden z nich nevyzerá ako mimoriadne nebezpečný súper pre Obamu. Republikáni budú musieť veľmi dobre zvážiť, na ktorého alebo ktorú z nich stavia. Rozhodne sa pri tom nebudú obzerať na tých niekoľko excentrikov, ktorí síce pod znakom ich strany kandidujú, ale inak sa na politickej scéne vyskytujú najmä pre všeobecné pobavenie.
Proti „prekliato vysokému nájomnému“ bojuje černoch Jimmy McMillan, bývalý zamestnanec pošty, 64-ročný veterán z Vietnamu, ktorý hlasno odsudzuje najmä „staršiu generáciu“ a tvrdí, že je tribúnom mládeže. Kandiduje za republikánov, v prvom rade však nesie kožu na trh za svoju stranu „Prekliato vysokého nájomného“.
A kto si myslí, že už v politike videl všetko, nech sa pozrie na kandidáta Jonathona Sharkeyho, wrestlera, uctievača Lucifera a popíjača krvi, ktorého upírskou „darkyňou“ je momentálne vlastná manželka. Sharkey hlása, že nemôže slúžiť Bohu, ktorý obetoval vlastného syna na kríži, no inak „nemá nič proti žiadnemu náboženstvu“. Presadzuje drakonické tresty pre ťažkých zločincov a farbí si dlhé vlasy načierno, lebo tak si to upírsky imidž vyžaduje, zároveň však vytrvalo priberá, čo už tak mysticky nepôsobí. Kandiduje za republikánov, o hlasy nábožnej pravice však určite nezabojuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.