Bol by to príjemný záver, mediálna vrava donútila verejnú osobnosť odvolať svoje, jemne povedané, nepremyslené slová. V Poľsku máme problém s demokraciou, ale žiadny totalitarizmus nemáme. Je to urážka obetí obidvoch totalít, hitlerovskej aj komunistickej. Ťažko sa však tešiť, keď takéto mediálne pobúrenie napadá na každého rovnako a rovnomerne. Ľudia, ktorí urážali opozíciu a napríklad ju porovnávali s fašistami, sú braní s porozumením.
Hoci tieto prehnané reakcie vrátane nóty ministerstva zahraničných vecí (minister Sikorski adresoval za Rydzykov výrok diplomatickú nótu Svätej stolici, poz.prekl.) patria k predvolebnej arogancii, podobnú drzosť bolo možné očakávať. Z tohto hľadiska by sa mal otec Rydzyk ospravedlniť strane, ktorú poškodil, a tou je Právo a spravodlivosť, pretože dal jej oponentom do kampane zbraň do ruky. Týka sa to aj tých poslancov Kaczynského strany, ktorí sa pričinili o vyvolanie tohto incidentu a potom robili okolo toho rozruch. Podporujúc de facto tézy Občianskej platformy a médiá, ktoré sú k ich strane nepriateľské.
Jaroslav Kaczynski stojí pred dilemou. Ako sa nedotknúť spojenca, ktorý ovláda emócie niekoľkých percent voličov a súčasne nestiahnuť jeho gestá a výroky na svoje plecia, pretože by to – ak už pominieme morálne argumenty – mohlo znamenať, že príde o umiernených voličov. Najmä ak, ako to vyplýva z výskumu, ani železní voliči PiSu nemajú otca riaditeľa v takej úcte. Rádio Maryja však ovláda aj kariéry niektorých politikov PiSu na okresnej úrovni. Ani na tejto úrovni však netreba brániť nesprávne slová otca Rydzyka. Jednak preto, že sa ukázali neubrániteľné a tiež preto, že ich on sám čiastočne vzal späť.
Na celom svete platí, že radikálne skupiny sú potrebné a veľké strany sa im za to revanšujú. Ale žiadny revanš sa nemôže premeniť na podriadenie, najmä, ak je to proti vlastným záujmom. Otca Rydzyka je pravdepodobne treba trochu vychovať. Autor je poľský spisovateľ, historik a publicista. Najskôr prednášal na vysokej škole, neskôr krátko pracoval v národnom bezpečnostnom úrade. Od roku 1992 pracuje v pravicových médiách. Momentále je politickým komentátorom denníka Rzeczpospolita a týždenníka Uwazam Rze.
Hoci tieto prehnané reakcie vrátane nóty ministerstva zahraničných vecí (minister Sikorski adresoval za Rydzykov výrok diplomatickú nótu Svätej stolici, poz.prekl.) patria k predvolebnej arogancii, podobnú drzosť bolo možné očakávať. Z tohto hľadiska by sa mal otec Rydzyk ospravedlniť strane, ktorú poškodil, a tou je Právo a spravodlivosť, pretože dal jej oponentom do kampane zbraň do ruky. Týka sa to aj tých poslancov Kaczynského strany, ktorí sa pričinili o vyvolanie tohto incidentu a potom robili okolo toho rozruch. Podporujúc de facto tézy Občianskej platformy a médiá, ktoré sú k ich strane nepriateľské.
Jaroslav Kaczynski stojí pred dilemou. Ako sa nedotknúť spojenca, ktorý ovláda emócie niekoľkých percent voličov a súčasne nestiahnuť jeho gestá a výroky na svoje plecia, pretože by to – ak už pominieme morálne argumenty – mohlo znamenať, že príde o umiernených voličov. Najmä ak, ako to vyplýva z výskumu, ani železní voliči PiSu nemajú otca riaditeľa v takej úcte. Rádio Maryja však ovláda aj kariéry niektorých politikov PiSu na okresnej úrovni. Ani na tejto úrovni však netreba brániť nesprávne slová otca Rydzyka. Jednak preto, že sa ukázali neubrániteľné a tiež preto, že ich on sám čiastočne vzal späť.
Na celom svete platí, že radikálne skupiny sú potrebné a veľké strany sa im za to revanšujú. Ale žiadny revanš sa nemôže premeniť na podriadenie, najmä, ak je to proti vlastným záujmom. Otca Rydzyka je pravdepodobne treba trochu vychovať. Autor je poľský spisovateľ, historik a publicista. Najskôr prednášal na vysokej škole, neskôr krátko pracoval v národnom bezpečnostnom úrade. Od roku 1992 pracuje v pravicových médiách. Momentále je politickým komentátorom denníka Rzeczpospolita a týždenníka Uwazam Rze.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.