Návšteva Chianti je pre človeka, čo má rád jedlo, malý zázrak. Obligátny nákup v hociktorom supermarkete mu zaberie skoro toľko isto času ako preslávená gotická katedrála v Sienne. Možno bude mať celý čas aj rovnako otvorené ústa od úžasu. Pretože všetko to, čo máme na Slovensku v skromnom, a dôsledne obchádzanom kútiku s nápisom Lahôdky, sa tu pokojne vyvaľuje na celej ploche rozľahlej predajne. Toskánci podľa všetkého nejedia obyčajné potraviny, ale lahôdkarčia od rána do večera. Ani také prosciutto crudo di Parma im už nestojí za reč a nie je to len preto, že pochádza z Parmy. Toskánci a s nimi celé Taliansko – samozrejme, s výnimkou obyvateľov Parmy – si oveľa viac cenia capocollo toscano, rafinovanejšiu verziu známej sušenej šunky. Táto je okrúhla a má oveľa väčší podiel lahodného tuku ako prosciutto crudo.
Denným chlebom obyvateľov tejto voňavej krajiny nie je preslávené červené víno, ktoré svet pozná pod značkou Chianti Classico s charakteristickým logom čierneho kohúta. Skutočným denným chlebom Toskáncov je olivový olej. Jedia ho od rána do večera a dávajú ho úplne všade. Keď ho niekde čistou náhodou nestihnú šupnúť, rýchlo do neho dotyčnú potravinu aspoň namočia. Sú naň neuveriteľne hrdí, pretože je to suverénne najlepší a najoceňovanejší taliansky olivový olej. Starajú sa oň možno ešte s väčšou pedantnosťou ako o chianti a je to na ňom aj poznať.
Zatiaľ čo my na Slovensku sme sa len nedávno naučili rozpoznávať obyčajný olivový olej od extra panenského, tu sa hovorí rovno o sortách a svahoch. Niekedy ani nevedno, či sa debata točí okolo vína, alebo oleja. Rodina, na ktorej statku bývame, sa stará o 6 850 olivovníkov. Posledných desať novembrových dní a prvých dvadsať dní v decembri ich oberá celá rodina ručne. Ich tradičný, za studena lisovaný extra panenský olivový olej je prísne strážená zmes z druhov frantoio, moraiolo, leccino a pendolino. Olivy sa po zbere musia do 48 hodín vylisovať špeciálnym prešom. Neskôr sa zo šťavy extrahuje za studena pomocou trojfázovej centrifúgy olej a ten sa ešte necháva dekantovať, cedí sa cez jemnú bavlnu a následne sa fľaškuje. Takto každý rok vyrobia od 60 do 80 hektolitrov fantastického oleja, ktorý presne tak, ako to má robiť skutočne kvalitný olivový olej, jemne štípe na špičke jazyka.
V Toskánsku je takýchto rodín mnoho a tým pádom aj mnoho rôznych extra panenských olivových olejov. Tak ako Chianti Classico z rôznych svahov, aj toskánske olivové oleje môžete ochutnať priamo na farmách alebo v mestských enotékach. Tam nájdete na pulte zo desať pohárov naplnených rôzne intenzívnymi zelenožltými elixírmi a pri nich na tanierikoch nakrájaný toskánsky neslaný chlieb. Návštevník si chlieb namočí do oleja a degustuje, porovnáva, prikyvuje a slastne vzdychá, pretože je v Taliansku a tam sa emócie derú von akosi omnoho rýchlejšie. Olej sa degustuje čistý, no Toskánci si ho pri stole radi dochucujú. Ak si do extra panenského olivového oleja, čo máte doma, len tak plochou stranou noža roztlačíte strúčik cesnaku, natrháte päť lístkov bazalky a namočíte do neho chrumkavý biely chlieb, budete na chvíľu v Toskánsku aj vy. Autor je scenárista.
Denným chlebom obyvateľov tejto voňavej krajiny nie je preslávené červené víno, ktoré svet pozná pod značkou Chianti Classico s charakteristickým logom čierneho kohúta. Skutočným denným chlebom Toskáncov je olivový olej. Jedia ho od rána do večera a dávajú ho úplne všade. Keď ho niekde čistou náhodou nestihnú šupnúť, rýchlo do neho dotyčnú potravinu aspoň namočia. Sú naň neuveriteľne hrdí, pretože je to suverénne najlepší a najoceňovanejší taliansky olivový olej. Starajú sa oň možno ešte s väčšou pedantnosťou ako o chianti a je to na ňom aj poznať.
Zatiaľ čo my na Slovensku sme sa len nedávno naučili rozpoznávať obyčajný olivový olej od extra panenského, tu sa hovorí rovno o sortách a svahoch. Niekedy ani nevedno, či sa debata točí okolo vína, alebo oleja. Rodina, na ktorej statku bývame, sa stará o 6 850 olivovníkov. Posledných desať novembrových dní a prvých dvadsať dní v decembri ich oberá celá rodina ručne. Ich tradičný, za studena lisovaný extra panenský olivový olej je prísne strážená zmes z druhov frantoio, moraiolo, leccino a pendolino. Olivy sa po zbere musia do 48 hodín vylisovať špeciálnym prešom. Neskôr sa zo šťavy extrahuje za studena pomocou trojfázovej centrifúgy olej a ten sa ešte necháva dekantovať, cedí sa cez jemnú bavlnu a následne sa fľaškuje. Takto každý rok vyrobia od 60 do 80 hektolitrov fantastického oleja, ktorý presne tak, ako to má robiť skutočne kvalitný olivový olej, jemne štípe na špičke jazyka.
V Toskánsku je takýchto rodín mnoho a tým pádom aj mnoho rôznych extra panenských olivových olejov. Tak ako Chianti Classico z rôznych svahov, aj toskánske olivové oleje môžete ochutnať priamo na farmách alebo v mestských enotékach. Tam nájdete na pulte zo desať pohárov naplnených rôzne intenzívnymi zelenožltými elixírmi a pri nich na tanierikoch nakrájaný toskánsky neslaný chlieb. Návštevník si chlieb namočí do oleja a degustuje, porovnáva, prikyvuje a slastne vzdychá, pretože je v Taliansku a tam sa emócie derú von akosi omnoho rýchlejšie. Olej sa degustuje čistý, no Toskánci si ho pri stole radi dochucujú. Ak si do extra panenského olivového oleja, čo máte doma, len tak plochou stranou noža roztlačíte strúčik cesnaku, natrháte päť lístkov bazalky a namočíte do neho chrumkavý biely chlieb, budete na chvíľu v Toskánsku aj vy. Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.