Jasné, že banky, Mirino (neviem, prečo ma volá Mirino) a vlastne všetci, ktorí majú prachy a ty dobre vieš, že kto peniaze má, určite si ich nezarobil poctivo, lebo poctiví sme len my, čo peniaze nemáme. A nielenže nemáme peniaze, ale nemáme ani sociálne istoty, nikto sa o nás nestará a každý na nás kašle. Teraz nehovorím len o nás, penzistoch. Hovorím o pracujúcich. Nehanbím sa použiť tento termín, aj keď viem, že sa to dnes nenosí. Prečo pracujúci nie sú takí bohatí, ako všelijakí bankári, podnikatelia a herci? Hneď na položenú otázku aj odpovedám. Pretože štát na pracujúcich kašle. Napríklad dane. Tí čo sú bohatí, by mali platiť také dane, aby sme zbohatli aj my chudobní. Zoberme si právo na prácu. Každý by mal právo byť zamestnaný. Kedysi boli všade nápisy Nezamestnaným vstup zakázaný a boli celkom zbytočné, lebo nezamestnaní neexistovali. Každý musel chodiť do roboty a bolo po problémoch. Dneska, Mirino, niektorí chcú robiť, ale nemajú kde a niektorí nechcú, lebo nemusia. Sú, jako sa hovorí, za vodou. Tým by bolo treba všetko zobrať, lebo ktovie, jako sa k tomu dostali. My, čo nič nemáme, sme sa k tomu dostali poctivou prácou, Mirino a to nám nikto nevezme. Ja osobne, nezáleží na to, že som bol odborár a dosť vysokopostavený, ja osobne som za rovnosť. Všetci nech sa majú rovnako. Rovnako dobre, alebo rovnako zle, ale rovnako. Ale radšej rovnako dobre. Alebo aspoň niektorí, čo máme nejaké zásluhy. Napríklad ja som makal štyridsať rokov v odboroch, z toho pätnásť rokov vo vysokej funkcii. Mal som aj šoféra, chlapec z dediny, ale spoľahlivý, hotový anjel. Keby všetci boli bývali takí, tak ten socializmus je hotový raj, Mirino.“ Nevedel som čo dodať, tak som povedal „kamarát, keby všetci boli anjeli, aj kapitalizmus je raj“. Ahoj, Mirino.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.