Moustache: Keep It Growing (Exitab)
Debuty (nielen hudobné) zvyknú trpieť jednou z dvoch chorôb: akútnou potrebou zakričať do sveta svoj názor alebo kŕčovitou snahou o demonštrovanie vlastnej virtuozity. Debutový album skupiny Moustache z Dunajskej Stredy sa obom chorobám zďaleka vyhol. Moustache hrajú (prevažne) gitarovú hudbu so snivou, triphopovou atmosférou. Namiesto kričania a exhibicionizmu sa sústredili na čistotu hudby. Zložili silné pesničky, hrajú ich s citom pre hudobný a zvukový detail. Ani jeden nástroj sa netlačí dopredu (hudba stojí na Zsuzsinej gitare a Veronikinej base), kapela má krištalický (nie však sterilný) zvuk, v ktorom pláva Szabina, speváčka s krásnym hlasom, soulovým frázovaním a intonačnou istotou. A to všetko je len začiatok. Ako to naznačuje názov platne, Moustache stále rastie. Do krásy, pochopiteľne.
4/5
.juraj Kušnierik Villagers: Live At Workmans Club (Domino Records)
Írska skupina Villagers je pre mňa jedným z najpríjemnejších prekvapení minulého roka. Ich debutový album Beckoming A Jackal má v sebe niečo z intímnej krásy Radiohead, silné textárstvo na spôsob Bright Eyes a ľahkosť folkových piesní Nicka Draka. No zároveň cítiť, že album kapely, ktorú vlastne tvorí len jedna tvár, a to jej spevák a pesničkár Conor J. O Brien, je trochu preprodukovaný a vyžehlený. Našťastie, krásu pesničiek to nezabíja. Stačí si vypočuť ich lajvku, ktorá vyšla tento rok v rámci Record Store Day. O Brien hrá svoje piesne sám s akustikou, občas mu vypomáha kolega s harmóniom. Zrazu počujeme jeho krehké songy v čistej a krištalickej podobe. Bez kapely a múdreho producenta znejú ešte nádhernejšie.
5/5
.peter Bálik
Black Lips: Arabia Mountain (Vice Records)
Pokiaľ v dnešnej hudbe nevyužívate vymoženosti modernej zvukovej techniky a vystačíte si s klasickým rockovým nástrojenstvom (gitara, basa, bicie), navyše nie ste ani priekopník úplne nového štýlu hry, tak v tom prípade sa budete asi opakovať. Táto hranica, ku ktorej rock dospel, je v dnešnej dobe jasná. Riffy sa opakujú, postupy sa recyklujú. Forma i obsah sú iné len relatívne a líšia sa len otlačkami prstov na hmatníkoch gitár. Toto je aj prípad šiesteho albumu kapely Black Lips. Špinavý garážový zvuk nám nanovo pripomenie The Who či The Kinks v piesni Time, alebo Ramones v skladbe Raw Meat. Iggy and The Stooges vyšteknú z Noc-A-Homa. Znovuzrodený punk v tejto podobe môže byť chvíľu zábavný, ak dávate prednosť sexu na jednu noc pred trvalým vzťahom s ich nadčasovými predkami. Pre mňa sú Black Lips jednoducho kapela, ktorej meno si na druhý deň budem pamätať len veľmi matne, alebo vôbec nie.
2/5
.renat Khallo Lullatone: Elevator Music (Lullatone Self-Released, 2011)
Výťahová hudba? Keď môže existovať album Ambient 1: Music For Airports (Brian Eno), prečo by nemohol existovať minialbum Elevator Music? Japonské manželské duo Lullatone, (speváčka Yoshimi Seymourová a skladateľ Shawn Seymour), známe detskými uspávankami nazývanými „pyžamový pop“, posunulo teraz svoju umeleckú ideu pohľadu na svet akoby detskými očami až k obzorom vážnej, alternatívnej, elektronickej, akustickej, konkrétnej hudby. No popri všetkej tej vážnosti jasne presvitá do popredia detská hravosť a fantázia. Možno i preto, že duo stále používa okrem vlastnoručne vyrobených hudobných nástrojov aj hračkárske nástroje – xylofón, bubny, plastový gramofón. Všetky malé „skladbulienky“ na Elevator Music sú inštrumentálne, okrem prvej a desiatej. V dnešnom svete, zamorenom záplavou hrubej, primitívnej hudby, predstavujú vzácnu odbočku, vedúcu ku kráse, ktorá týmito negatívami nie je dotknutá.
5/5
.miro Potoček
Debuty (nielen hudobné) zvyknú trpieť jednou z dvoch chorôb: akútnou potrebou zakričať do sveta svoj názor alebo kŕčovitou snahou o demonštrovanie vlastnej virtuozity. Debutový album skupiny Moustache z Dunajskej Stredy sa obom chorobám zďaleka vyhol. Moustache hrajú (prevažne) gitarovú hudbu so snivou, triphopovou atmosférou. Namiesto kričania a exhibicionizmu sa sústredili na čistotu hudby. Zložili silné pesničky, hrajú ich s citom pre hudobný a zvukový detail. Ani jeden nástroj sa netlačí dopredu (hudba stojí na Zsuzsinej gitare a Veronikinej base), kapela má krištalický (nie však sterilný) zvuk, v ktorom pláva Szabina, speváčka s krásnym hlasom, soulovým frázovaním a intonačnou istotou. A to všetko je len začiatok. Ako to naznačuje názov platne, Moustache stále rastie. Do krásy, pochopiteľne.
4/5
.juraj Kušnierik Villagers: Live At Workmans Club (Domino Records)
Írska skupina Villagers je pre mňa jedným z najpríjemnejších prekvapení minulého roka. Ich debutový album Beckoming A Jackal má v sebe niečo z intímnej krásy Radiohead, silné textárstvo na spôsob Bright Eyes a ľahkosť folkových piesní Nicka Draka. No zároveň cítiť, že album kapely, ktorú vlastne tvorí len jedna tvár, a to jej spevák a pesničkár Conor J. O Brien, je trochu preprodukovaný a vyžehlený. Našťastie, krásu pesničiek to nezabíja. Stačí si vypočuť ich lajvku, ktorá vyšla tento rok v rámci Record Store Day. O Brien hrá svoje piesne sám s akustikou, občas mu vypomáha kolega s harmóniom. Zrazu počujeme jeho krehké songy v čistej a krištalickej podobe. Bez kapely a múdreho producenta znejú ešte nádhernejšie.
5/5
.peter Bálik
Black Lips: Arabia Mountain (Vice Records)
Pokiaľ v dnešnej hudbe nevyužívate vymoženosti modernej zvukovej techniky a vystačíte si s klasickým rockovým nástrojenstvom (gitara, basa, bicie), navyše nie ste ani priekopník úplne nového štýlu hry, tak v tom prípade sa budete asi opakovať. Táto hranica, ku ktorej rock dospel, je v dnešnej dobe jasná. Riffy sa opakujú, postupy sa recyklujú. Forma i obsah sú iné len relatívne a líšia sa len otlačkami prstov na hmatníkoch gitár. Toto je aj prípad šiesteho albumu kapely Black Lips. Špinavý garážový zvuk nám nanovo pripomenie The Who či The Kinks v piesni Time, alebo Ramones v skladbe Raw Meat. Iggy and The Stooges vyšteknú z Noc-A-Homa. Znovuzrodený punk v tejto podobe môže byť chvíľu zábavný, ak dávate prednosť sexu na jednu noc pred trvalým vzťahom s ich nadčasovými predkami. Pre mňa sú Black Lips jednoducho kapela, ktorej meno si na druhý deň budem pamätať len veľmi matne, alebo vôbec nie.
2/5
.renat Khallo Lullatone: Elevator Music (Lullatone Self-Released, 2011)
Výťahová hudba? Keď môže existovať album Ambient 1: Music For Airports (Brian Eno), prečo by nemohol existovať minialbum Elevator Music? Japonské manželské duo Lullatone, (speváčka Yoshimi Seymourová a skladateľ Shawn Seymour), známe detskými uspávankami nazývanými „pyžamový pop“, posunulo teraz svoju umeleckú ideu pohľadu na svet akoby detskými očami až k obzorom vážnej, alternatívnej, elektronickej, akustickej, konkrétnej hudby. No popri všetkej tej vážnosti jasne presvitá do popredia detská hravosť a fantázia. Možno i preto, že duo stále používa okrem vlastnoručne vyrobených hudobných nástrojov aj hračkárske nástroje – xylofón, bubny, plastový gramofón. Všetky malé „skladbulienky“ na Elevator Music sú inštrumentálne, okrem prvej a desiatej. V dnešnom svete, zamorenom záplavou hrubej, primitívnej hudby, predstavujú vzácnu odbočku, vedúcu ku kráse, ktorá týmito negatívami nie je dotknutá.
5/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.