Narodil sa 24. marca 1965 v Považskej Bystrici, tenisovo rástol v Piešťanoch, dlhé roky bol hráčom Slovana Bratislava. Získal titul na dvoch turnajoch ATP (Praha 1987, Ženeva 1988), je bývalým 34. hráčom svetového rebríčka, účastníkom OH 1992 v Barcelone. Niekdajší kouč Dominika Hrbatého a Karola Kučeru pôsobil aj ako kapitán fedcupovej reprezentácie (bol ním aj jeho brat Peter) a tréner daviscupového tímu SR. V septembri 2008 ho zaradili do Siene slávy Slovenského tenisového zväzu. S manželkou Ingrid majú dcéry Nikolu a Natáliu, obe tenistky, jeho brat Jozef Vajda je známym hercom. .kedy ste sa naposledy dostali do divadla?
Fúha... Pred rokom? Musel by som sa spýtať brata Jožka. Bol som sa naňho pozrieť na premiére jednej komédie. Veľmi dobre som sa zabavil. .divadelní fajnšmekri zvyknú zájsť na viacero predstavení jednej hry, sledujú nuansy výkonov. Vy ste napríklad už 28-krát videli drámu Djoković – Nadal. Nezunuje sa to?
Vôbec nie! Každý ten zápas je iný, ponúka rozdiely. Časom už presne vnímate, akú má hráč v ten deň náladu, ako mení rytmus, či si práve počína agresívnejšie, alebo to, naopak, na svoje pomery spomaľuje, lebo má určité taktické zámery a snaží sa vymyslieť niečo nové, čím by rivalovi narušil komfort. Vždy sú tam nejaké odtienky a nikdy nepominie číra radosť, keď sledujete takýchto gigantov. .u mužov, na rozdiel od žien, nie je povolené koučovanie na dvorci. Pokyny z hľadiska sú pritom zakázané. Teoreticky by ste teda mohli sedieť vo väčšom pohodlí pri televízore niekde v zázemí, sledovať opakované zábery. Je dôležité, že vás má Novak počas zápasu na dohľad?
Nepochybne. Žiadnu nenápadnú posunkovú reč nemáme, ale už sa dokonale poznáme. Stačí, aby sa na mňa pozrel, a hneď vie, že si napríklad má vyššie vyhodiť loptičku pri podaní, ísť pri úderoch viac cez ňu. Pri dvorci to človeka viac vťahuje do diania. Počujem jednotlivé údery, rôzne rotácie, zásahy rámom rakety. Vlani som nebol na US Open a doma pri obrazovke som sa stále cítil nezainteresovane. Mohol by som sedieť v tieni v nejakej klubovni, ale Novak verí pozitívnej energii, ktorá plynie z prítomnosti tímu v lóži. .ktorý z veľkých kurtov je najvďačnejšou scénou?
Asi Štadión Philippa Chatriera v Paríži, hoci mám pocit, že sa to trochu zmenilo, ochladlo. Stále je tam vynikajúca atmosféra, ale kedysi mi pripadala ľudovejšia. Teraz akoby vstupenky končili prevažne u elity, ktorá sa príde ukázať. Je to už snobskejšie, hoci napríklad na nedávnom semifinále Novaka s Federerom sa diváci riadne odviazali. V Austrálii je to také komornejšie, publikum sa do toho pohrúži až niekedy od semifinále. US Open, to je iný tep, najmä večerný program má ekrazit. K Novakovej povahe sedí ten New York najviac. Wimbledon je špecifický, vládne v ňom absolútne ticho, ako v divadle. Pri ľahkej chybe však zahučí celý štadión, ľudia tam majú cit pre hru. .vy ste si vraj priamo vo Wimbledone ani netrúfli nejako bujaro oslavovať.
Mali sme šatňu hneď vedľa Nadalovej a človeka brzdí aj to konzervatívne prostredie. Nechceli sme po finále robiť s tímom humbug. Zomkli sme sa v kruhu, dali sme hlavy dokopy a hulákali sme potichu. .objavil sa aj plač od dojatia?
Novak neslzil. Padla naňho nirvána. Nebol v extáze, ale v takej reálnej hladine. Vyžarovala z neho veľká spokojnosť: sedíme tu a ja som Novak Djoković, ktorý práve vyhral Wimbledon. .našli ste si v ten večer čas a priestor na radostnú samotu?
Myslíte ako v tej rozprávke, v Pyšnej princeznej? Že či som ako obuvník skočil niekam za hranicu Polnočného kráľovstva, aby som sa mohol neviazane tešiť? Finálový zápas ma emocionálne úplne zložil, bola to najväčšia satisfakcia, najúžasnejší pocit v živote. Samozrejme, po narodení mojich detí. V súvislosti s tenisom však určite. Keď Novak premenil mečbal, začal som všetko vnímať spomalene. Prečo si tam ľahol? Toto je finále? Akého turnaja? Potom som si uvedomil, že 15 000 divákov skanduje jeho meno, naozaj ide o Wimbledon a možno pol miliardy ľudí to vidí v priamom prenose. Doľahlo to na mňa, všetko sa mi valilo hlavou a triasol som sa od šťastia. Vôbec sa Novakovi nečudujem, že spontánne vytrhol a zjedol trs trávy. .čo bude ďalej?
Dobrá otázka. Možno by už aj stačilo. Bolo by geniálne odísť na vrchole a žiť obyčajný život s rodinou. Som preč 36 týždňov ročne, dokopy trikrát obletím zemeguľu. To je nenormálne. V noci sa v hoteli zobudím, idem na záchod a vlastne ani neviem, v ktorom meste som. Strácam kontakt s reálnym životom a mňa tá ‚pozlátka´ nikdy nebrala. .to by sa dalo, zrazu sa len tak stiahnuť?
No, veď to... Momentálne to, pochopiteľne, až tak necítim. Sláva a iný level. Bývajú však aj horšie stavy, oveľa. Vo mne je silný pocit prepojenosti s domovom, často ma to trafí. Myslím si, že pre mňa nebude problémom zaradiť sa nazad. Ja som to zažil už na konci vlastnej hráčskej kariéry. Tiež som nevedel, čo bude, ale nastala nová etapa. Kontinuálne príde aj teraz. Nejako to však ešte trošku zvládnem. Ono je zvláštne, že o tom teraz vôbec uvažujem. Asi ako tréner Pep Guardiola o prípadnom odchode z lavičky futbalovej Barcelony. Dokážem ho pochopiť. .keď sa spolupráca s Novakom skončí, určite prídu ponuky od iných hráčov.
Neviem, či by som chcel znova podstúpiť celú tu tortúru. A či by sa mi podarilo to isté. (Smiech.) Už by to asi nebolo ono. Čo by som ešte mohol dosiahnuť? Celkovo ma viac napĺňa dať niekomu niečo, keď je mladší, než byť takto na vrchole a viezť sa. Napríklad dcére Natálii tenis ide, má dobrú šancu dostať sa do juniorských súťaží na grandslamoch. .djoković však teraz očividne nehodlá zliezť z toho vrcholu.
Strata motivácie hrozí každému, tak nejako je to už v ľudskej podstate. Niečo dosiahneme, pomyslíme si, že sme veľkí, upneme sa k tomu a zrazu sa to pokazí. Novak však hneď po wimbledonskom finále vyhlásil, že chce viac. Myslím si, že uňho nenastane negatívny zvrat. Naopak, môže sa ešte zlepšiť. .dá sa hrať lepšie, ako Djoković v druhom sete finále proti Nadalovi?
Ono to vyplynulo aj z Nadalovej reakcie na dianie na dvorci. Psychicky padol, stuhol, prestal toľko behať, bol ako paralyzovaný vývojom. Novak si momentálne počína tak, že sú to pocitovo jeho zápasy. Súperi sa lámu. Podobne vyznieval Federer v sezóne 2006, keď prehral iba päťkrát. .práve Federer sa v semifinále Roland Garros postaral o jedinú doterajšiu Djokovićovu prehru v roku 2011.
Bola trpká, vyschlo nám vtedy v hrdle. V aute cestou z toho zápasu som Novakovi opakoval: ‚Fuck it! Fuck that match! Zabudni na ten zápas! Hneď zajtra sme znova na kurte a ideme ďalej.´ Samozrejme, bol vtedy v obrovských emóciách, nevnímal ma naplno. Tak som mu zdôrazňoval, že prichádza špecifická časť sezóny na tráve, času na prípravu je málo, treba sa rýchlo pozbierať. Mali sme potom veľkú debatu s celým tímom, riešili sme nejaké dôležité privátne veci a keď sme sa okolo jednej v noci rozchádzali, Novak mi povedal: ‚Zobral som tie tvoje slová, ešte chvíľu o tom popremýšľam a opäť začneme.´ O tri dni sme boli na kurte a na prvom tréningu proti Gasquetovi hral úžasne. Zareagoval pozitívne. Prešli necelé tri týždne a v Londýne bol v rovnakej situácii ako v Paríži. Hral zápas, ktorý ho mohol pasovať na svetovú jednotku. Tentoraz to zvládol. Pointa je, že prehra s Federerom ho zdravo vytočila, ale ak by bol prehral aj s tým Tsongom, bolo by to hrozné. Ono by to azda fakt už ani neprišlo. Dokázal sa však spamätať a predviedol najlepší tenis vo svojej kariére práve na tráve, ktorá dovtedy bola preňho posledným nedobytým teritóriom. Presvedčilo ma to, že pravdepodobne, opakujem pravdepodobne bude dominovať aj v ďalších rokoch. .váš zverenec bol veľmi dlho trojkou svetového rebríčka. Takto vysoko už všetci vedia hrať tenis prakticky rovnako dobre. V čom spočíva ten kúsoček rozdielu medzi trojkou a jednotkou?
Kompletne v hlave. Tam úplne hore, to už je esencia, tenká škrupinka, krehké niečo. Ja to volám, že niekto pol roka nenašiel svoj forhend. Taký Murray možno trénuje dokonca viac ako my, asi to bude približne rovnako. Niekedy však stačí jedna prehra a celé sa to zvrtne. Hráč sa začne negovať, nechá sa deprimovať, dokola sa pýta sám seba, prečo to nevyšlo, keď už to mal na dosah. Murraymu takto chýba ťah a šťava. .obdobia pochybností sa nevyhli ani Novakovi.
Tiež sa ma stále pýtal ‚kedy?´. Frustrovalo ho, že vládnu Federer s Nadalom, zdali sa mu neporaziteľní. Spätne je až neuveriteľné, že to takto vypuklo pociťoval, keď bol svetovou trojkou. Prestával veriť, že na tých dvoch má, a tým katastroficky strácal hru. Pritom na tých dvoch mal vždy, ale potreboval pochopiť, že musí nájsť odvahu zrealizovať tú svoju hru a udržať si to. .on sa tou jednotkou teoreticky mohol stať už vo Wimbledone 2008. Čakali ste naozaj dlho.
Chcelo to kus trpezlivosti a najmä teraz v tých situáciách bolo kľúčové uvedomiť si, že on sám musí urobiť všetky požadované kroky a nesmie sa spoliehať na prípadné prehry konkurentov, po ktorých by sa tiež ocitol na vrchole. Pochybnosti o sebe v ére Federera a Nadala mu pomohli stať sa dôstojnejšou a vyznievajúcejšou jednotkou, ktorú si naozaj každý zapamätá. .v akom jazyku vlastne komunikujete?
Prevažne v angličtine. Potrebujem ju, keď chcem vyjadriť niečo vážnejšie alebo tenisové. Rozumiem však po srbsky, hoci sám tou rečou hovorím málo. V rámci tímu však predo mnou môžu pokojne komunikovať v srbčine. Ak by museli v angličtine, bolo by to dosť zväzujúce. Unikala by hĺbka, malebnosť, emócie. .mohol byť práve to jeden z aspektov, ktoré napokon rozhodli vo váš prospech, keď mal Novak od augusta 2009 do apríla 2010 experimentálne v realizačnom tíme amerického trénera Todda Martina, s ktorým ste si na rôzne fázy sezóny odovzdávali velenie i cestovanie?
Mohol. Neviem. Ja som vtedy nerozhodol. Už som bol pomaly na odchode. Niežeby som to radikálne staval do roviny buď – alebo. Bral som to tak, že Todda Martina pomaly zaučím, ono sa to pre mňa tak nejako postupne skončí a budem mať pokoj. Potom však prišiel zlom. Myslím si, že hlavným dôvodom rozhodnutia v môj prospech bolo nesplnenie tenisových očakávaní. Novak nenapredoval, bolo to kontraproduktívne. Zároveň je však pravda, že v užšej komunite sa Novak občas potrebuje nakopnúť po srbsky, vtipmi či pesničkami. Ľudia zo západného sveta sú niekedy až príliš ‚one-sided´, akoby naprogramovaní. Keď sa majú uvoľniť a zabaviť, tak nič. Pripúšťam, že to tiež zohralo určitú rolu. A trochu aj to, čo sa stalo v minulosti – ako Srbi vnímajú Američanov a prečo... .už vieme, ako ste takmer odišli. Ako ste však kedysi prišli? Prečo Djokovićovci oslovili práve vás?
Cez Braňa Stankoviča a zásluhou Dominika Hrbatého. Videli ma s Dominikom v kuse na kurte v Eilate. Bolo to v decembri 1997, prišli sme tam týždeň pred turnajom a trénovali sme od rána do večera. Ako jediní. Totálni ‚dríči´. Len my dvaja, nonstop. Novakov manažér mi nedávno prezradil, že práve tento výjav mu utkvel v pamäti. .zaujal vás Novak Djoković vtedy v lete 2006 v Paríži, keď ste súhlasili so skúšobnou lehotou?
Bol to bažant, taký malý ‚sráč´. A jeho otec vtedy mŕtvo vážne vyhlásil, že ten 19-ročný chalan raz bude svetovou jednotkou: ‚Úplne jasne ti to tu teraz hovorím, že sa ňou raz stane´. A ja, že okej. .stal by sa ňou bez svojho otca?
Nie. Určite nie. .stal by sa ňou bez svojho druhého otca, za ktorého vás verejne označil?
Je to možné, to sa už nikdy nedozvieme. Mnohí iní tréneri vedia o tenise všetko a nevylučujem, že sú lepší ako ja. Lenže päť spoločných rokov, to sú aj nekonečné rozhovory, presviedčanie, povzbudzovanie, proces budovania vzťahu a vzájomnej dôvery. Mal som dlhodobejšie ciele, ale pripravoval som Novaka doslova zo dňa na deň. My žijeme v zrýchlenom svete. Často som nevedel, aký je deň, koľko hodín, kam cestujeme. Môjho zverenca hnala túžba stať sa svetovou jednotkou a ja som sa mu snažil poskytnúť primerané trénerské zázemie, potlačiť svoje ego a prikrmovať to jeho. On je naozaj unikátny talent, ale tá cesta bola hrozne dlhá a plná nástrah. .museli ste sa aj vy zlepšovať?
Jasné! V prístupe, disciplíne, zodpovednosti. Aj ako hráč som bol profík, ale skôr na samotárskej báze. Mohol som byť bohém, stanovovať si štruktúru, systém, rytmus. Teraz sa podriaďujem spoločnej veci. Mal by som byť autorita, ale zároveň nikdy nesmiem stáť na prvom mieste. Vyžaduje si to zmenu myslenia. .je Novak aj v súkromí bezstarostný recesista?
Má žoviálnu, ale aj komplikovanú povahu. Niekedy sa príliš zaoberá vecami, ktorými by sa nemal a nemusel. Bolo obdobie, keď toho chcel riešiť až priveľa, mal zaplienenú myseľ. Ťažko sa toho zbavoval, ale od minulého roka sa zmenil. Igor Cetojević, ktorý pribudol do nášho tímu, je síce najmä odborníkom na nutričné programy, ale aj veľmi dobrým psychológom. Dal tomu jasnú líniu a Novak si začal pospevovať Táslera: ‚Konečne už viem to, čo vlastne chcem´. .pod akým menom máte Novaka uloženého v mobile?
Nolito. .na Twitteri sa objavila aj prezývka ‚Mačak´. Aké má pozadie?
Kocúr. To je nick-name iného srbského tenistu, Dušana Vemiča, pokiaľ viem. Asi sa teraz takto oslovujú s Nolem navzájom. .pred štyrmi rokmi na košickom challengerovom turnaji vydražili Djokovićovu raketu za 15 000 korún na charitu. Akú by mala hodnotu dnes?
Podľa mňa pokojne 15 000 eur.
Fúha... Pred rokom? Musel by som sa spýtať brata Jožka. Bol som sa naňho pozrieť na premiére jednej komédie. Veľmi dobre som sa zabavil. .divadelní fajnšmekri zvyknú zájsť na viacero predstavení jednej hry, sledujú nuansy výkonov. Vy ste napríklad už 28-krát videli drámu Djoković – Nadal. Nezunuje sa to?
Vôbec nie! Každý ten zápas je iný, ponúka rozdiely. Časom už presne vnímate, akú má hráč v ten deň náladu, ako mení rytmus, či si práve počína agresívnejšie, alebo to, naopak, na svoje pomery spomaľuje, lebo má určité taktické zámery a snaží sa vymyslieť niečo nové, čím by rivalovi narušil komfort. Vždy sú tam nejaké odtienky a nikdy nepominie číra radosť, keď sledujete takýchto gigantov. .u mužov, na rozdiel od žien, nie je povolené koučovanie na dvorci. Pokyny z hľadiska sú pritom zakázané. Teoreticky by ste teda mohli sedieť vo väčšom pohodlí pri televízore niekde v zázemí, sledovať opakované zábery. Je dôležité, že vás má Novak počas zápasu na dohľad?
Nepochybne. Žiadnu nenápadnú posunkovú reč nemáme, ale už sa dokonale poznáme. Stačí, aby sa na mňa pozrel, a hneď vie, že si napríklad má vyššie vyhodiť loptičku pri podaní, ísť pri úderoch viac cez ňu. Pri dvorci to človeka viac vťahuje do diania. Počujem jednotlivé údery, rôzne rotácie, zásahy rámom rakety. Vlani som nebol na US Open a doma pri obrazovke som sa stále cítil nezainteresovane. Mohol by som sedieť v tieni v nejakej klubovni, ale Novak verí pozitívnej energii, ktorá plynie z prítomnosti tímu v lóži. .ktorý z veľkých kurtov je najvďačnejšou scénou?
Asi Štadión Philippa Chatriera v Paríži, hoci mám pocit, že sa to trochu zmenilo, ochladlo. Stále je tam vynikajúca atmosféra, ale kedysi mi pripadala ľudovejšia. Teraz akoby vstupenky končili prevažne u elity, ktorá sa príde ukázať. Je to už snobskejšie, hoci napríklad na nedávnom semifinále Novaka s Federerom sa diváci riadne odviazali. V Austrálii je to také komornejšie, publikum sa do toho pohrúži až niekedy od semifinále. US Open, to je iný tep, najmä večerný program má ekrazit. K Novakovej povahe sedí ten New York najviac. Wimbledon je špecifický, vládne v ňom absolútne ticho, ako v divadle. Pri ľahkej chybe však zahučí celý štadión, ľudia tam majú cit pre hru. .vy ste si vraj priamo vo Wimbledone ani netrúfli nejako bujaro oslavovať.
Mali sme šatňu hneď vedľa Nadalovej a človeka brzdí aj to konzervatívne prostredie. Nechceli sme po finále robiť s tímom humbug. Zomkli sme sa v kruhu, dali sme hlavy dokopy a hulákali sme potichu. .objavil sa aj plač od dojatia?
Novak neslzil. Padla naňho nirvána. Nebol v extáze, ale v takej reálnej hladine. Vyžarovala z neho veľká spokojnosť: sedíme tu a ja som Novak Djoković, ktorý práve vyhral Wimbledon. .našli ste si v ten večer čas a priestor na radostnú samotu?
Myslíte ako v tej rozprávke, v Pyšnej princeznej? Že či som ako obuvník skočil niekam za hranicu Polnočného kráľovstva, aby som sa mohol neviazane tešiť? Finálový zápas ma emocionálne úplne zložil, bola to najväčšia satisfakcia, najúžasnejší pocit v živote. Samozrejme, po narodení mojich detí. V súvislosti s tenisom však určite. Keď Novak premenil mečbal, začal som všetko vnímať spomalene. Prečo si tam ľahol? Toto je finále? Akého turnaja? Potom som si uvedomil, že 15 000 divákov skanduje jeho meno, naozaj ide o Wimbledon a možno pol miliardy ľudí to vidí v priamom prenose. Doľahlo to na mňa, všetko sa mi valilo hlavou a triasol som sa od šťastia. Vôbec sa Novakovi nečudujem, že spontánne vytrhol a zjedol trs trávy. .čo bude ďalej?
Dobrá otázka. Možno by už aj stačilo. Bolo by geniálne odísť na vrchole a žiť obyčajný život s rodinou. Som preč 36 týždňov ročne, dokopy trikrát obletím zemeguľu. To je nenormálne. V noci sa v hoteli zobudím, idem na záchod a vlastne ani neviem, v ktorom meste som. Strácam kontakt s reálnym životom a mňa tá ‚pozlátka´ nikdy nebrala. .to by sa dalo, zrazu sa len tak stiahnuť?
No, veď to... Momentálne to, pochopiteľne, až tak necítim. Sláva a iný level. Bývajú však aj horšie stavy, oveľa. Vo mne je silný pocit prepojenosti s domovom, často ma to trafí. Myslím si, že pre mňa nebude problémom zaradiť sa nazad. Ja som to zažil už na konci vlastnej hráčskej kariéry. Tiež som nevedel, čo bude, ale nastala nová etapa. Kontinuálne príde aj teraz. Nejako to však ešte trošku zvládnem. Ono je zvláštne, že o tom teraz vôbec uvažujem. Asi ako tréner Pep Guardiola o prípadnom odchode z lavičky futbalovej Barcelony. Dokážem ho pochopiť. .keď sa spolupráca s Novakom skončí, určite prídu ponuky od iných hráčov.
Neviem, či by som chcel znova podstúpiť celú tu tortúru. A či by sa mi podarilo to isté. (Smiech.) Už by to asi nebolo ono. Čo by som ešte mohol dosiahnuť? Celkovo ma viac napĺňa dať niekomu niečo, keď je mladší, než byť takto na vrchole a viezť sa. Napríklad dcére Natálii tenis ide, má dobrú šancu dostať sa do juniorských súťaží na grandslamoch. .djoković však teraz očividne nehodlá zliezť z toho vrcholu.
Strata motivácie hrozí každému, tak nejako je to už v ľudskej podstate. Niečo dosiahneme, pomyslíme si, že sme veľkí, upneme sa k tomu a zrazu sa to pokazí. Novak však hneď po wimbledonskom finále vyhlásil, že chce viac. Myslím si, že uňho nenastane negatívny zvrat. Naopak, môže sa ešte zlepšiť. .dá sa hrať lepšie, ako Djoković v druhom sete finále proti Nadalovi?
Ono to vyplynulo aj z Nadalovej reakcie na dianie na dvorci. Psychicky padol, stuhol, prestal toľko behať, bol ako paralyzovaný vývojom. Novak si momentálne počína tak, že sú to pocitovo jeho zápasy. Súperi sa lámu. Podobne vyznieval Federer v sezóne 2006, keď prehral iba päťkrát. .práve Federer sa v semifinále Roland Garros postaral o jedinú doterajšiu Djokovićovu prehru v roku 2011.
Bola trpká, vyschlo nám vtedy v hrdle. V aute cestou z toho zápasu som Novakovi opakoval: ‚Fuck it! Fuck that match! Zabudni na ten zápas! Hneď zajtra sme znova na kurte a ideme ďalej.´ Samozrejme, bol vtedy v obrovských emóciách, nevnímal ma naplno. Tak som mu zdôrazňoval, že prichádza špecifická časť sezóny na tráve, času na prípravu je málo, treba sa rýchlo pozbierať. Mali sme potom veľkú debatu s celým tímom, riešili sme nejaké dôležité privátne veci a keď sme sa okolo jednej v noci rozchádzali, Novak mi povedal: ‚Zobral som tie tvoje slová, ešte chvíľu o tom popremýšľam a opäť začneme.´ O tri dni sme boli na kurte a na prvom tréningu proti Gasquetovi hral úžasne. Zareagoval pozitívne. Prešli necelé tri týždne a v Londýne bol v rovnakej situácii ako v Paríži. Hral zápas, ktorý ho mohol pasovať na svetovú jednotku. Tentoraz to zvládol. Pointa je, že prehra s Federerom ho zdravo vytočila, ale ak by bol prehral aj s tým Tsongom, bolo by to hrozné. Ono by to azda fakt už ani neprišlo. Dokázal sa však spamätať a predviedol najlepší tenis vo svojej kariére práve na tráve, ktorá dovtedy bola preňho posledným nedobytým teritóriom. Presvedčilo ma to, že pravdepodobne, opakujem pravdepodobne bude dominovať aj v ďalších rokoch. .váš zverenec bol veľmi dlho trojkou svetového rebríčka. Takto vysoko už všetci vedia hrať tenis prakticky rovnako dobre. V čom spočíva ten kúsoček rozdielu medzi trojkou a jednotkou?
Kompletne v hlave. Tam úplne hore, to už je esencia, tenká škrupinka, krehké niečo. Ja to volám, že niekto pol roka nenašiel svoj forhend. Taký Murray možno trénuje dokonca viac ako my, asi to bude približne rovnako. Niekedy však stačí jedna prehra a celé sa to zvrtne. Hráč sa začne negovať, nechá sa deprimovať, dokola sa pýta sám seba, prečo to nevyšlo, keď už to mal na dosah. Murraymu takto chýba ťah a šťava. .obdobia pochybností sa nevyhli ani Novakovi.
Tiež sa ma stále pýtal ‚kedy?´. Frustrovalo ho, že vládnu Federer s Nadalom, zdali sa mu neporaziteľní. Spätne je až neuveriteľné, že to takto vypuklo pociťoval, keď bol svetovou trojkou. Prestával veriť, že na tých dvoch má, a tým katastroficky strácal hru. Pritom na tých dvoch mal vždy, ale potreboval pochopiť, že musí nájsť odvahu zrealizovať tú svoju hru a udržať si to. .on sa tou jednotkou teoreticky mohol stať už vo Wimbledone 2008. Čakali ste naozaj dlho.
Chcelo to kus trpezlivosti a najmä teraz v tých situáciách bolo kľúčové uvedomiť si, že on sám musí urobiť všetky požadované kroky a nesmie sa spoliehať na prípadné prehry konkurentov, po ktorých by sa tiež ocitol na vrchole. Pochybnosti o sebe v ére Federera a Nadala mu pomohli stať sa dôstojnejšou a vyznievajúcejšou jednotkou, ktorú si naozaj každý zapamätá. .v akom jazyku vlastne komunikujete?
Prevažne v angličtine. Potrebujem ju, keď chcem vyjadriť niečo vážnejšie alebo tenisové. Rozumiem však po srbsky, hoci sám tou rečou hovorím málo. V rámci tímu však predo mnou môžu pokojne komunikovať v srbčine. Ak by museli v angličtine, bolo by to dosť zväzujúce. Unikala by hĺbka, malebnosť, emócie. .mohol byť práve to jeden z aspektov, ktoré napokon rozhodli vo váš prospech, keď mal Novak od augusta 2009 do apríla 2010 experimentálne v realizačnom tíme amerického trénera Todda Martina, s ktorým ste si na rôzne fázy sezóny odovzdávali velenie i cestovanie?
Mohol. Neviem. Ja som vtedy nerozhodol. Už som bol pomaly na odchode. Niežeby som to radikálne staval do roviny buď – alebo. Bral som to tak, že Todda Martina pomaly zaučím, ono sa to pre mňa tak nejako postupne skončí a budem mať pokoj. Potom však prišiel zlom. Myslím si, že hlavným dôvodom rozhodnutia v môj prospech bolo nesplnenie tenisových očakávaní. Novak nenapredoval, bolo to kontraproduktívne. Zároveň je však pravda, že v užšej komunite sa Novak občas potrebuje nakopnúť po srbsky, vtipmi či pesničkami. Ľudia zo západného sveta sú niekedy až príliš ‚one-sided´, akoby naprogramovaní. Keď sa majú uvoľniť a zabaviť, tak nič. Pripúšťam, že to tiež zohralo určitú rolu. A trochu aj to, čo sa stalo v minulosti – ako Srbi vnímajú Američanov a prečo... .už vieme, ako ste takmer odišli. Ako ste však kedysi prišli? Prečo Djokovićovci oslovili práve vás?
Cez Braňa Stankoviča a zásluhou Dominika Hrbatého. Videli ma s Dominikom v kuse na kurte v Eilate. Bolo to v decembri 1997, prišli sme tam týždeň pred turnajom a trénovali sme od rána do večera. Ako jediní. Totálni ‚dríči´. Len my dvaja, nonstop. Novakov manažér mi nedávno prezradil, že práve tento výjav mu utkvel v pamäti. .zaujal vás Novak Djoković vtedy v lete 2006 v Paríži, keď ste súhlasili so skúšobnou lehotou?
Bol to bažant, taký malý ‚sráč´. A jeho otec vtedy mŕtvo vážne vyhlásil, že ten 19-ročný chalan raz bude svetovou jednotkou: ‚Úplne jasne ti to tu teraz hovorím, že sa ňou raz stane´. A ja, že okej. .stal by sa ňou bez svojho otca?
Nie. Určite nie. .stal by sa ňou bez svojho druhého otca, za ktorého vás verejne označil?
Je to možné, to sa už nikdy nedozvieme. Mnohí iní tréneri vedia o tenise všetko a nevylučujem, že sú lepší ako ja. Lenže päť spoločných rokov, to sú aj nekonečné rozhovory, presviedčanie, povzbudzovanie, proces budovania vzťahu a vzájomnej dôvery. Mal som dlhodobejšie ciele, ale pripravoval som Novaka doslova zo dňa na deň. My žijeme v zrýchlenom svete. Často som nevedel, aký je deň, koľko hodín, kam cestujeme. Môjho zverenca hnala túžba stať sa svetovou jednotkou a ja som sa mu snažil poskytnúť primerané trénerské zázemie, potlačiť svoje ego a prikrmovať to jeho. On je naozaj unikátny talent, ale tá cesta bola hrozne dlhá a plná nástrah. .museli ste sa aj vy zlepšovať?
Jasné! V prístupe, disciplíne, zodpovednosti. Aj ako hráč som bol profík, ale skôr na samotárskej báze. Mohol som byť bohém, stanovovať si štruktúru, systém, rytmus. Teraz sa podriaďujem spoločnej veci. Mal by som byť autorita, ale zároveň nikdy nesmiem stáť na prvom mieste. Vyžaduje si to zmenu myslenia. .je Novak aj v súkromí bezstarostný recesista?
Má žoviálnu, ale aj komplikovanú povahu. Niekedy sa príliš zaoberá vecami, ktorými by sa nemal a nemusel. Bolo obdobie, keď toho chcel riešiť až priveľa, mal zaplienenú myseľ. Ťažko sa toho zbavoval, ale od minulého roka sa zmenil. Igor Cetojević, ktorý pribudol do nášho tímu, je síce najmä odborníkom na nutričné programy, ale aj veľmi dobrým psychológom. Dal tomu jasnú líniu a Novak si začal pospevovať Táslera: ‚Konečne už viem to, čo vlastne chcem´. .pod akým menom máte Novaka uloženého v mobile?
Nolito. .na Twitteri sa objavila aj prezývka ‚Mačak´. Aké má pozadie?
Kocúr. To je nick-name iného srbského tenistu, Dušana Vemiča, pokiaľ viem. Asi sa teraz takto oslovujú s Nolem navzájom. .pred štyrmi rokmi na košickom challengerovom turnaji vydražili Djokovićovu raketu za 15 000 korún na charitu. Akú by mala hodnotu dnes?
Podľa mňa pokojne 15 000 eur.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.