.stavebné bytové družstvo (SBD) Viktoria postavilo v rokoch 1999 – 2002 na bratislavských Dlhých dieloch dom s približne stovkou bytov a nebytových priestorov. V roku 2003 si však našli čerství majitelia bytov, ktoré kúpili cez realitné kancelárie, na dverách domu oznam, že niektoré byty sa dostali do konkurzu. Oznam vystrašil celý panelák, keďže nikto si nemohol byť istý, či sa to netýka aj jeho.
Od tohto momentu nemôžu viacerí majitelia bytov na Dlhých dieloch pokojne spávať. Z obavy o svoju bezpečnosť nechcú hovoriť s novinármi ani zverejniť svoju identitu. Proti svojej vôli sa totiž stali rukojemníkmi sporu dvoch skupín, z ktorých jedna má preukázateľne mafiánske pozadie. Do kauzy navyše nečakane vstúpil dočasný šéf Generálnej prokuratúry (GP) Ladislav Tichý.
V rokoch 2008 a 2009 totiž podal viacero mimoriadnych dovolaní, vďaka ktorým sa môže k bytom na Dlhých dieloch dostať firma kontroverzného podnikateľa Zoroslava Kollára. Ak sa nestane zázrak, súčasní majitelia bytov môžu prísť – aj vinou súčasného vedenia prokuratúry – o strechu nad hlavou. .čudný konkurz
Kauzu SBD Viktoria, v ktorej sa angažuje aj prokurátor Tichý, označil v roku 2004 vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH) za jeden z príkladov takzvanej konkurznej mafie. Družstvo bolo od začiatku zadlžené, čo potvrdil .týždňu aj jeden z jeho bývalých veriteľov – Ivan Čarnogurský z dodávateľskej firmy IPEC Management. Ďalším veriteľom družstva sa neskôr stala spoločnosť Merkuria Zoroslava Kollára, ktorá podniká s pohľadávkami. Práve ona získala dlh Viktorie a navrhla ju dať do konkurzu.
Celý problém vznikol tým, že konkurzný správca SBD Viktoria Anton Tichý a osobitný správca Henrich Dušek vložili do konkurznej podstaty družstva aj spomínané byty na Dlhých dieloch, ktoré si dávno predtým odkúpili ich súčasní majitelia. Keďže im hrozilo, že o svoje byty prídu, podali na Antona Tichého žalobu, pričom žiadali, aby boli byty vyradené z konkurznej podstaty.
Súdy v rokoch 2006 – 2008 rozhodli, že byty sa do konkurznej podstaty naozaj zahrnúť nemali. „Navrhovateľ vychádzal pri kúpe z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, ktoré sú pre tretie osoby záväzné, a preto bol dobromyseľným nadobúdateľom,“ napísal Krajský súd v Bratislave v jednom z rozsudkov. Neskôr mu dal za pravdu aj Najvyšší súd – judikáty boli logické aj z toho dôvodu, že v tom čase sa konkurz nemohol vzťahovať na fyzické osoby.
Sudkyňa Beáta Trandžíková, ktorá konkurz vyhlásila, to navyše urobila aj napriek tomu, že súčasní majitelia bytov na Dlhých dieloch mali platné vlastnícke zmluvy. Mimochodom, Trandžíková bola medzi sudcami, proti ktorým sa viedlo disciplinárne konanie pre podozrenie zo spolupráce s tzv. konkurznou mafiou. Exminister Lipšic pre ňu žiadal najprísnejší trest – zbavenie funkcie sudkyne. Napokon vyviazla len s 15-percentnou zrážkou z platu na dva mesiace. .trandžíková: Nešlo o nič vážne
„Disciplinárne konanie voči mne sa skončilo v roku 2006 trestom za prieťah v inej veci – konkurznej veci Skyline. Čo sa týka riešenia konkurzného spisu SBD Viktória, disciplinárny senát Najvyššieho súdu skonštatoval, že nejde o závažné disciplinárne previnenie. Uvedená vec bola rozhodnutím súdu pre mňa skončená. Návrat k nej je pre mňa necitlivým zásahom nielen do profesijného, ale aj osobného života,“ reagovala Trandžíková.
Správca konkurznej podstaty SBD Viktoria Anton Tichý hovorí, že Trandžíkovú „párkrát navštívil na začiatku konkurzu, lebo som sa potreboval poradiť. Potom bola odvolaná“. Odmieta však, že bol súčasťou konkurznej mafie. „Neviem, kto je mafia, ja sa určite necítim mafiánom. Som jednoduchý advokát v Pezinku,“ tvrdí Tichý.
Osobitný správca SBD Viktoria Henrich Dušek v minulosti pracoval v advokátskej kancelárii Zoroslava Kollára – Kollár & Kubík. V rámci takzvanej konkurznej mafie bol trestne stíhaný pre podozrenie, že predal majetok firmy Adria Škrob pod cenu navzájom blízkym firmám. V roku 2005 podala špeciálna prokuratúra obžalobu, súd jej však prípad vrátil. V roku 2008 Okresná prokuratúra v Nových Zámkoch trestné stíhanie zastavila. S Dušekom sa nám spojiť nepodarilo. .takáčovci
Kauza SBD Viktoria však nie je čierno-biela. Družstvo totiž byty na Dlhých dieloch – ešte pred vyhlásením konkurzu – účelovo previedlo na personálne previazané firmy. Byty sa najskôr z majetku družstva „vyviedli“ na spoločnosť Aprox a z nej postupne na ďalšie firmy – Profis Security, SIVA-BA, Istrotech, K.S.I. a Pyra. V týchto firmách figurovalo minimálne sedem ľudí, ktorí sa o byty ako koncoví vlastníci (alebo ich známi) súdia dodnes. Jeden z nich – Ľubomír Kudlička – sa nachádza aj na takzvaných mafiánskych zoznamoch ako člen skupiny takáčovcov.
Polícia začala aj trestné stíhanie pre podvod, z ktorého bol podozrivý konateľ spoločnosti Aprox Roman Mokrý. Ten vypovedal, že tichým spoločníkom firmy bol Ján Takáč (hlava takáčovcov), ktorý mu ponúkol vstup do obchodu s SBD Viktoria. Mokrý podpísal prevody bytov, Takáč mu však žiadne peniaze nikdy neposlal. „V danom prípade je dôvodné podozrenie, že zo strany osoby Jána Takáča došlo k neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov, ktoré mali slúžiť na úhradu záväzkov voči SBD Viktoria, ale z dôvodu úmrtia Jána Takáča (v júli 2003 ho zastrelili na bratislavských Kramároch – pozn. red.) nie je možné ďalším vyšetrovaním zistiť bližšie okolnosti použitia týchto finančných prostriedkov a úmysel Jána Takáča v danej veci,“ konštatovala v novembri 2010 Krajská prokuratúra v Bratislave.
Je síce pravda, že z 27 bytov a nebytových priestorov na Dlhých dieloch stále patrí asi polovica ľuďom, ktorí figurovali v reťazci firiem, prostredníctvom ktorých sa byty podozrivo prevádzali na spriaznené osoby. Sú medzi nimi aj dva byty, kde sú ako majitelia uvedení chlapec a dievča s priezviskom Takáč – s vekom narodenia 1996, respektíve 1989. Zvyšok sú však obyčajní ľudia, ktorí si spomínané byty kúpili cez realitné kancelárie.
Jedným z nich je napríklad Boris Sobolovský – syn známej sudkyne Gabriely Sobolovskej, ktorá v minulosti ako šéfka sekcie na ministerstve spravodlivosti preverovala prípady takzvanej konkurznej mafie. Osobitný správca SBD Viktória Henrich Dušek ju následne zažaloval za to, že údajne „neoprávnene dlho“ zdržiavala konkurzné spisy – vrátane tých, ktoré sa týkali jej syna. Sobolovská sa už nechce k prípadu vyjadrovať.
O jeden z nebytových priestorov v dome na Dlhých dieloch sa súdila aj vdova po Jánovi Takáčovi. „Žalobe som vyhovela, odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Od 1. júna 2011 mi už tá agenda nepatrí,“ reagovala sudkyňa Blažena Hirnerová. Jej manžel Ján Hirner bol v rokoch 2002 – 2003 šéfom predstavenstva v Kollárovej firme Merkuria, ktorá dala SBD Viktoria do konkurzu.
Sudkyňa Hirnerová figurovala medzi sudcami, ktorí boli podozriví zo spolupráce s tzv. konkurznou mafiou – disciplinárny senát ju však oslobodil. „Zdôrazňujem, že som bola oslobodená spod všetkých obvinení. Disciplinárne konanie a škandalizácia mojej osoby zasiahli do môjho profesijného a osobného života,“ tvrdí Hirnerová. .kubík: nie sme mafia
Správcu SBD Viktoria Antona Tichého pred súdmi zastupovala právnická kancelária Kubík, Kovár a partneri. Do roku 2006 to bola právnická kancelária Kollár & Kubík. Kollárov bývalý partner Peter Kubík na súdoch tvrdil, že prevody bytov na Dlhých dieloch prebehli podvodne, takže stále patria do majetku družstva. „Spôsob, akým bol majetok SBD Viktoria vytunelovaný, nesie všetky znaky činnosti tzv. bytovej mafie,“ povedal Kubík pre .týždeň.
„Viktoria z ,predaja‘ majetku nedostala ani korunu a je celkom zrejmé, že ani nebol úmysel, aby bola kúpna cena zaplatená, keďže kupujúcim bola nemajetná eseročka (Aprox – pozn. red.), ktorá nehnuteľnosti ďalej bezodplatne prevádzala. Za ,konkurznú mafiu‘ označil exminister spravodlivosti práve osoby, ktoré sa snažili dosiahnuť nápravu protiprávneho stavu a návrat vytunelovaného majetku do konkurznej podstaty úpadcu,“ tvrdí Kubík.
Obyčajní ľudia ako Sobolovský však kupovali byty na Dlhých dieloch od realitných kancelárií bez toho, aby vedeli, že ich predtým vlastnili firmy prepojené s takáčovcami. Nič podozrivé si nevšimli ani bankoví úradníci, ktorí im schválili hypotéky. Kubík však tvrdí, že súčasní vlastníci ignorovali signály, ktoré nasvedčovali, že prevody bytov nie sú v poriadku: „Viacnásobné prevody nehnuteľností za krátke obdobie (tri prevody za dva týždne – pozn. red.), nápadne nízka cena – a nechali sa zlákať na ,výhodnú‘ kúpu,“ tvrdí Kubík.
Či išlo o nízku cenu, však vôbec nie je také jednoznačné. Jeden zo súčasných vlastníkov napríklad kúpil v roku 2003 trojizbový byt na Dlhých dieloch za vyše tri milióny korún. A podobných prípadov je viac. .tichý na scéne
Advokátovi Kubíkovi, ktorý zastupoval SBD Viktória, dal za pravdu aj dočasný šéf prokuratúry Ladislav Tichý. V rokoch 2008 a 2009 totiž podal viacero mimoriadnych dovolaní, ktorými napadol rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu o tom, že byty na Dlhých dieloch nemajú byť súčasťou konkurznej podstaty. Tichý v dovolaniach tvrdí, že súdy sa mali zaoberať práve Kubíkovým argumentom o neplatnosti prevodov bytov. „Bez vykonania dokazovania ohľadom odporcom zistených a namietaných skutočností nebolo možné ustáliť, že nehnuteľnosť bola do súpisu zaradená neoprávnene a bez ďalšieho dokazovania zo súpisu konkurznej podstaty ju vylúčiť,“ píše Tichý v jednom z dovolaní, ktoré má .týždeň k dispozícii. Súčasne spochybňuje aj samotné prevody bytov: „Bolo nutné vyvodiť záver, že išlo o absolútne, od počiatku neplatné právne úkony.“
Lipšic, ktorý je dnes ministrom vnútra, tvrdí, že o tom, že za prevodmi bytov na Dlhých dieloch stáli takáčovci, nevedel. Podľa neho to však nič nemení na konštatovaní, že kauza SBD Viktória je príkladom konkurznej mafie. Lipšic trvá aj na tom, že byty patria ľuďom, ktorí si ich kúpili. „Slovenské súdy chránia dobromyseľného nadobúdateľa. Ak niekto tvrdí, že prevod majetku z Viktorie bol nezákonný, môže ho vymáhať od firiem, ktoré mu zaň nezaplatili. Nie od súčasných majiteľov, pokiaľ boli pri kúpe bytu dobromyseľní a kupovali ho za trhové ceny.“ Inými slovami, Kollár má vymáhať majetok Viktorie od takáčovcov, a nie od obyčajných ľudí, ktorí kupovali byty na Dlhých dieloch od realitných kancelárií za štandardné ceny.
Otázne je aj to, prečo sa vlastne v tejto kauze angažuje prokurátor Tichý. „Mimoriadne dovolanie podala GP SR, pretože podľa jej názoru bol rozhodnutím súdu porušený zákon, pričom boli splnené všetky podmienky na podanie mimoriadneho dovolania. Koho označil pán minister Lipšic za konkurznú mafiu, neviem. Nesledoval som jeho vyjadrenia ani styky, respektíve zdroje informácií, preto takýmito poznatkami nedisponujem. Skutočnosť, že mimoriadne dovolanie v tejto veci bolo dôvodné, vyplýva aj z toho, že mu vyhovel Najvyšší súd SR,“ odkázal Tichý po hovorkyni GP Jane Tökölyovej. Najvyšší súd v roku 2009 prípad vrátil Krajskému súdu v Bratislave, ktorý zatiaľ vo veci nerozhodol. .kollár poslal hovorkyňu
Podnikateľ Zoroslav Kollár žiadosť o osobné stretnutie odmietol a na zaslané otázky neodpovedal. Počas prípravy článku nás však viackrát upozornil, že si máme veľmi dobre rozmyslieť, či o ňom budeme v tejto súvislosti písať. „Ladislava Tichého poznám len z novín, nikdy som sa s ním nestretol,“ odkázal Kollár po svojej hovorkyni. „Tieto osoby nepoznám,“ tvrdí prokurátor Tichý o Petrovi Kubíkovi a Zoroslavovi Kollárovi.
Pred dvoma týždňami sme napísali, že prokurátor Tichý podal mimoriadne dovolanie v prospech neznámej cyperskej spoločnosti Stroden, ktorá žiada od štátu, aby jej za jednu z tzv. Duckého zmeniek vyplatil možno až 25 miliónov eur. V spore o byty na Dlhých dieloch síce nejde až o takú veľkú sumu – skutočnosť, že Tichý sa znovu vo veľmi spornom prípade postavil na stranu súkromnej firmy, však vzbudzuje pochybnosti. Bol by rovnako aktívny, aj keby nešlo o podnikateľa Kollára?
Od tohto momentu nemôžu viacerí majitelia bytov na Dlhých dieloch pokojne spávať. Z obavy o svoju bezpečnosť nechcú hovoriť s novinármi ani zverejniť svoju identitu. Proti svojej vôli sa totiž stali rukojemníkmi sporu dvoch skupín, z ktorých jedna má preukázateľne mafiánske pozadie. Do kauzy navyše nečakane vstúpil dočasný šéf Generálnej prokuratúry (GP) Ladislav Tichý.
V rokoch 2008 a 2009 totiž podal viacero mimoriadnych dovolaní, vďaka ktorým sa môže k bytom na Dlhých dieloch dostať firma kontroverzného podnikateľa Zoroslava Kollára. Ak sa nestane zázrak, súčasní majitelia bytov môžu prísť – aj vinou súčasného vedenia prokuratúry – o strechu nad hlavou. .čudný konkurz
Kauzu SBD Viktoria, v ktorej sa angažuje aj prokurátor Tichý, označil v roku 2004 vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH) za jeden z príkladov takzvanej konkurznej mafie. Družstvo bolo od začiatku zadlžené, čo potvrdil .týždňu aj jeden z jeho bývalých veriteľov – Ivan Čarnogurský z dodávateľskej firmy IPEC Management. Ďalším veriteľom družstva sa neskôr stala spoločnosť Merkuria Zoroslava Kollára, ktorá podniká s pohľadávkami. Práve ona získala dlh Viktorie a navrhla ju dať do konkurzu.
Celý problém vznikol tým, že konkurzný správca SBD Viktoria Anton Tichý a osobitný správca Henrich Dušek vložili do konkurznej podstaty družstva aj spomínané byty na Dlhých dieloch, ktoré si dávno predtým odkúpili ich súčasní majitelia. Keďže im hrozilo, že o svoje byty prídu, podali na Antona Tichého žalobu, pričom žiadali, aby boli byty vyradené z konkurznej podstaty.
Súdy v rokoch 2006 – 2008 rozhodli, že byty sa do konkurznej podstaty naozaj zahrnúť nemali. „Navrhovateľ vychádzal pri kúpe z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, ktoré sú pre tretie osoby záväzné, a preto bol dobromyseľným nadobúdateľom,“ napísal Krajský súd v Bratislave v jednom z rozsudkov. Neskôr mu dal za pravdu aj Najvyšší súd – judikáty boli logické aj z toho dôvodu, že v tom čase sa konkurz nemohol vzťahovať na fyzické osoby.
Sudkyňa Beáta Trandžíková, ktorá konkurz vyhlásila, to navyše urobila aj napriek tomu, že súčasní majitelia bytov na Dlhých dieloch mali platné vlastnícke zmluvy. Mimochodom, Trandžíková bola medzi sudcami, proti ktorým sa viedlo disciplinárne konanie pre podozrenie zo spolupráce s tzv. konkurznou mafiou. Exminister Lipšic pre ňu žiadal najprísnejší trest – zbavenie funkcie sudkyne. Napokon vyviazla len s 15-percentnou zrážkou z platu na dva mesiace. .trandžíková: Nešlo o nič vážne
„Disciplinárne konanie voči mne sa skončilo v roku 2006 trestom za prieťah v inej veci – konkurznej veci Skyline. Čo sa týka riešenia konkurzného spisu SBD Viktória, disciplinárny senát Najvyššieho súdu skonštatoval, že nejde o závažné disciplinárne previnenie. Uvedená vec bola rozhodnutím súdu pre mňa skončená. Návrat k nej je pre mňa necitlivým zásahom nielen do profesijného, ale aj osobného života,“ reagovala Trandžíková.
Správca konkurznej podstaty SBD Viktoria Anton Tichý hovorí, že Trandžíkovú „párkrát navštívil na začiatku konkurzu, lebo som sa potreboval poradiť. Potom bola odvolaná“. Odmieta však, že bol súčasťou konkurznej mafie. „Neviem, kto je mafia, ja sa určite necítim mafiánom. Som jednoduchý advokát v Pezinku,“ tvrdí Tichý.
Osobitný správca SBD Viktoria Henrich Dušek v minulosti pracoval v advokátskej kancelárii Zoroslava Kollára – Kollár & Kubík. V rámci takzvanej konkurznej mafie bol trestne stíhaný pre podozrenie, že predal majetok firmy Adria Škrob pod cenu navzájom blízkym firmám. V roku 2005 podala špeciálna prokuratúra obžalobu, súd jej však prípad vrátil. V roku 2008 Okresná prokuratúra v Nových Zámkoch trestné stíhanie zastavila. S Dušekom sa nám spojiť nepodarilo. .takáčovci
Kauza SBD Viktoria však nie je čierno-biela. Družstvo totiž byty na Dlhých dieloch – ešte pred vyhlásením konkurzu – účelovo previedlo na personálne previazané firmy. Byty sa najskôr z majetku družstva „vyviedli“ na spoločnosť Aprox a z nej postupne na ďalšie firmy – Profis Security, SIVA-BA, Istrotech, K.S.I. a Pyra. V týchto firmách figurovalo minimálne sedem ľudí, ktorí sa o byty ako koncoví vlastníci (alebo ich známi) súdia dodnes. Jeden z nich – Ľubomír Kudlička – sa nachádza aj na takzvaných mafiánskych zoznamoch ako člen skupiny takáčovcov.
Polícia začala aj trestné stíhanie pre podvod, z ktorého bol podozrivý konateľ spoločnosti Aprox Roman Mokrý. Ten vypovedal, že tichým spoločníkom firmy bol Ján Takáč (hlava takáčovcov), ktorý mu ponúkol vstup do obchodu s SBD Viktoria. Mokrý podpísal prevody bytov, Takáč mu však žiadne peniaze nikdy neposlal. „V danom prípade je dôvodné podozrenie, že zo strany osoby Jána Takáča došlo k neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov, ktoré mali slúžiť na úhradu záväzkov voči SBD Viktoria, ale z dôvodu úmrtia Jána Takáča (v júli 2003 ho zastrelili na bratislavských Kramároch – pozn. red.) nie je možné ďalším vyšetrovaním zistiť bližšie okolnosti použitia týchto finančných prostriedkov a úmysel Jána Takáča v danej veci,“ konštatovala v novembri 2010 Krajská prokuratúra v Bratislave.
Je síce pravda, že z 27 bytov a nebytových priestorov na Dlhých dieloch stále patrí asi polovica ľuďom, ktorí figurovali v reťazci firiem, prostredníctvom ktorých sa byty podozrivo prevádzali na spriaznené osoby. Sú medzi nimi aj dva byty, kde sú ako majitelia uvedení chlapec a dievča s priezviskom Takáč – s vekom narodenia 1996, respektíve 1989. Zvyšok sú však obyčajní ľudia, ktorí si spomínané byty kúpili cez realitné kancelárie.
Jedným z nich je napríklad Boris Sobolovský – syn známej sudkyne Gabriely Sobolovskej, ktorá v minulosti ako šéfka sekcie na ministerstve spravodlivosti preverovala prípady takzvanej konkurznej mafie. Osobitný správca SBD Viktória Henrich Dušek ju následne zažaloval za to, že údajne „neoprávnene dlho“ zdržiavala konkurzné spisy – vrátane tých, ktoré sa týkali jej syna. Sobolovská sa už nechce k prípadu vyjadrovať.
O jeden z nebytových priestorov v dome na Dlhých dieloch sa súdila aj vdova po Jánovi Takáčovi. „Žalobe som vyhovela, odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Od 1. júna 2011 mi už tá agenda nepatrí,“ reagovala sudkyňa Blažena Hirnerová. Jej manžel Ján Hirner bol v rokoch 2002 – 2003 šéfom predstavenstva v Kollárovej firme Merkuria, ktorá dala SBD Viktoria do konkurzu.
Sudkyňa Hirnerová figurovala medzi sudcami, ktorí boli podozriví zo spolupráce s tzv. konkurznou mafiou – disciplinárny senát ju však oslobodil. „Zdôrazňujem, že som bola oslobodená spod všetkých obvinení. Disciplinárne konanie a škandalizácia mojej osoby zasiahli do môjho profesijného a osobného života,“ tvrdí Hirnerová. .kubík: nie sme mafia
Správcu SBD Viktoria Antona Tichého pred súdmi zastupovala právnická kancelária Kubík, Kovár a partneri. Do roku 2006 to bola právnická kancelária Kollár & Kubík. Kollárov bývalý partner Peter Kubík na súdoch tvrdil, že prevody bytov na Dlhých dieloch prebehli podvodne, takže stále patria do majetku družstva. „Spôsob, akým bol majetok SBD Viktoria vytunelovaný, nesie všetky znaky činnosti tzv. bytovej mafie,“ povedal Kubík pre .týždeň.
„Viktoria z ,predaja‘ majetku nedostala ani korunu a je celkom zrejmé, že ani nebol úmysel, aby bola kúpna cena zaplatená, keďže kupujúcim bola nemajetná eseročka (Aprox – pozn. red.), ktorá nehnuteľnosti ďalej bezodplatne prevádzala. Za ,konkurznú mafiu‘ označil exminister spravodlivosti práve osoby, ktoré sa snažili dosiahnuť nápravu protiprávneho stavu a návrat vytunelovaného majetku do konkurznej podstaty úpadcu,“ tvrdí Kubík.
Obyčajní ľudia ako Sobolovský však kupovali byty na Dlhých dieloch od realitných kancelárií bez toho, aby vedeli, že ich predtým vlastnili firmy prepojené s takáčovcami. Nič podozrivé si nevšimli ani bankoví úradníci, ktorí im schválili hypotéky. Kubík však tvrdí, že súčasní vlastníci ignorovali signály, ktoré nasvedčovali, že prevody bytov nie sú v poriadku: „Viacnásobné prevody nehnuteľností za krátke obdobie (tri prevody za dva týždne – pozn. red.), nápadne nízka cena – a nechali sa zlákať na ,výhodnú‘ kúpu,“ tvrdí Kubík.
Či išlo o nízku cenu, však vôbec nie je také jednoznačné. Jeden zo súčasných vlastníkov napríklad kúpil v roku 2003 trojizbový byt na Dlhých dieloch za vyše tri milióny korún. A podobných prípadov je viac. .tichý na scéne
Advokátovi Kubíkovi, ktorý zastupoval SBD Viktória, dal za pravdu aj dočasný šéf prokuratúry Ladislav Tichý. V rokoch 2008 a 2009 totiž podal viacero mimoriadnych dovolaní, ktorými napadol rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu o tom, že byty na Dlhých dieloch nemajú byť súčasťou konkurznej podstaty. Tichý v dovolaniach tvrdí, že súdy sa mali zaoberať práve Kubíkovým argumentom o neplatnosti prevodov bytov. „Bez vykonania dokazovania ohľadom odporcom zistených a namietaných skutočností nebolo možné ustáliť, že nehnuteľnosť bola do súpisu zaradená neoprávnene a bez ďalšieho dokazovania zo súpisu konkurznej podstaty ju vylúčiť,“ píše Tichý v jednom z dovolaní, ktoré má .týždeň k dispozícii. Súčasne spochybňuje aj samotné prevody bytov: „Bolo nutné vyvodiť záver, že išlo o absolútne, od počiatku neplatné právne úkony.“
Lipšic, ktorý je dnes ministrom vnútra, tvrdí, že o tom, že za prevodmi bytov na Dlhých dieloch stáli takáčovci, nevedel. Podľa neho to však nič nemení na konštatovaní, že kauza SBD Viktória je príkladom konkurznej mafie. Lipšic trvá aj na tom, že byty patria ľuďom, ktorí si ich kúpili. „Slovenské súdy chránia dobromyseľného nadobúdateľa. Ak niekto tvrdí, že prevod majetku z Viktorie bol nezákonný, môže ho vymáhať od firiem, ktoré mu zaň nezaplatili. Nie od súčasných majiteľov, pokiaľ boli pri kúpe bytu dobromyseľní a kupovali ho za trhové ceny.“ Inými slovami, Kollár má vymáhať majetok Viktorie od takáčovcov, a nie od obyčajných ľudí, ktorí kupovali byty na Dlhých dieloch od realitných kancelárií za štandardné ceny.
Otázne je aj to, prečo sa vlastne v tejto kauze angažuje prokurátor Tichý. „Mimoriadne dovolanie podala GP SR, pretože podľa jej názoru bol rozhodnutím súdu porušený zákon, pričom boli splnené všetky podmienky na podanie mimoriadneho dovolania. Koho označil pán minister Lipšic za konkurznú mafiu, neviem. Nesledoval som jeho vyjadrenia ani styky, respektíve zdroje informácií, preto takýmito poznatkami nedisponujem. Skutočnosť, že mimoriadne dovolanie v tejto veci bolo dôvodné, vyplýva aj z toho, že mu vyhovel Najvyšší súd SR,“ odkázal Tichý po hovorkyni GP Jane Tökölyovej. Najvyšší súd v roku 2009 prípad vrátil Krajskému súdu v Bratislave, ktorý zatiaľ vo veci nerozhodol. .kollár poslal hovorkyňu
Podnikateľ Zoroslav Kollár žiadosť o osobné stretnutie odmietol a na zaslané otázky neodpovedal. Počas prípravy článku nás však viackrát upozornil, že si máme veľmi dobre rozmyslieť, či o ňom budeme v tejto súvislosti písať. „Ladislava Tichého poznám len z novín, nikdy som sa s ním nestretol,“ odkázal Kollár po svojej hovorkyni. „Tieto osoby nepoznám,“ tvrdí prokurátor Tichý o Petrovi Kubíkovi a Zoroslavovi Kollárovi.
Pred dvoma týždňami sme napísali, že prokurátor Tichý podal mimoriadne dovolanie v prospech neznámej cyperskej spoločnosti Stroden, ktorá žiada od štátu, aby jej za jednu z tzv. Duckého zmeniek vyplatil možno až 25 miliónov eur. V spore o byty na Dlhých dieloch síce nejde až o takú veľkú sumu – skutočnosť, že Tichý sa znovu vo veľmi spornom prípade postavil na stranu súkromnej firmy, však vzbudzuje pochybnosti. Bol by rovnako aktívny, aj keby nešlo o podnikateľa Kollára?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.