Až na Slovensku sa uskutočnila pitva. Vzišli z nej dva podozrivé momenty: podliatiny na rukách a vnútornej strane stehien, ktoré podľa vyhodnotenia poukazovali na pokus o znásilnenie s odporom obete. A tiež sulfinpyrazon a gliburnurid, dva lieky v tele nebohej, ktoré za nič na svete nemožno kombinovať, lebo kombinácia oboch účinných látok vedie k hypoglykémií a zmäteniu až k psychózam. Denisa Šoltísová by si tie lieky sama ani nemohla zaobstarať. Slovenské orgány začali neodkladne vyšetrovať vraždu.
V Rakúsku sa však vražda nikdy nevyšetrovala. Autor týchto riadkov žije na Slovensku a pred tromi rokmi tento prípad v Rakúsku vyniesol na verejnosť. Počas tých troch rokov som zakúsil všeličo: zdržovacie taktiky hornorakúskych orgánov, strach a ničomnosť Rakúšanov a Slovákov, ktorí sa o prípad obtreli, kampaň hanobiacu mŕtvu, ktorú rozpútal najväčší rakúsky bulvárny plátok Kronenzeitung, ale aj povzbudzujúci príhovor od angažovaných rakúskych občanov. V týchto dňoch prokurátor vo Welse, ktorý 29. januára 2008 prípad Denisa Š. uzavrel ako samovraždu, vec s konečnou platnosťou odložil ad acta.
Predo mnou leží dokument z Welsu s názvom Zastavenie konania štátnym zastupiteľstvom. Bolo zapojených päť znalcov, dvaja Slováci a traja Rakúšania. Štátny zástupca z Welsu zhrnul výsledky jednotlivých znalcov s nehoráznou svojvôľou. Tak napríklad znalcovi číslo 4 venuje akurát 25 slov. Viedenský farmakológ Freissmuth porovnával liekový kokteil v prípade Denisy Š. s „podivuhodne podlou kombináciou“ liekov v slávnom rakúskom kriminálnom prípade Blauensteinerová. Išlo o Rakúšanku, ktorá rad-radom vraždila starších pánov. Pritom tento znalec tézu o samovražde jasnými slovami zavrhol: „Oveľa presvedčivejšia a pravdepodobnejšia je okolnosť, že pani Šoltísovej gliburnurid a sulfinpyrazon podali bez jej vedomia.“
Bilancia piatich znaleckých posudkov: traja znalci – Krajčovič, Straka a Freissmuth – vychádzajú z vraždy, dvaja znalci – Haberl a Rabl – o tom pochybujú. Piaty odborník, Rabl, trvá na tom, že „látky, uvedené slovenským laboratóriom, ním neboli jednoznačne preukázané“. Štátne zastupiteľstvo vo Welse cituje na niekoľkých stranách Rablovu kritiku metód práce slovenských kolegov a prichádza k záveru: „Súdnoznalecké posudky doktorov Haberla a Rabla prichádzajú k výsledku, že cudzie zavinenie nie je možné preukázať s istotou, ktorú by si vyžadovalo trestné konanie.“ Zhlboka sa nadýchnem. To som teda nevedel, že vyšetrovanie vraždy sa začne až vtedy, keď je celá vec „s potrebnou istotou“ jasná už pred začatím vyšetrovania.
Kladiem si otázku, čo sa dá ešte robiť. Otec Denisy Šoltísovej hovorí: „Pravdepodobne bude účinnejšie požiadať medzinárodné súdnictvo pre ľudské práva.“ A v Rakúsku? Kričať škandál? Nadávať na rakúsku justíciu? Neviem. Všeobecné vnímanie je také, že u rakúskej justície by ste predpokladali väčší zmysel pre spravodlivosť ako u slovenskej. Pravdupovediac, v Rakúsku som nepočul o podobných korupčných excesoch, o akých sa hovorí v súvislosti so slovenským súdnictvom.
Naďalej predpokladám, že vo väčšine prípadov justícia vyšetruje férovo. Pracovitá vzdelaná opatrovateľka, ktorá si šetrila na vlastné bývanie a založenie rodiny doma, mala pravdepodobne jednoducho len smolu: rodina človeka, ktorého opatrovala, bola príliš vysoko postavená. Miesto, kde našli jej mŕtvolu, sa nachádza dva kilometre od podniku na spracovanie štrku, ktorý patrí ministerke vnútra. Regionálny prepletenec bol príliš nepreniknuteľný. Keby priveľa dôvodov nehovorilo proti tomu, zrejme by rakúske orgány vraha Denisy Šoltísovej hľadali.
V Rakúsku sa však vražda nikdy nevyšetrovala. Autor týchto riadkov žije na Slovensku a pred tromi rokmi tento prípad v Rakúsku vyniesol na verejnosť. Počas tých troch rokov som zakúsil všeličo: zdržovacie taktiky hornorakúskych orgánov, strach a ničomnosť Rakúšanov a Slovákov, ktorí sa o prípad obtreli, kampaň hanobiacu mŕtvu, ktorú rozpútal najväčší rakúsky bulvárny plátok Kronenzeitung, ale aj povzbudzujúci príhovor od angažovaných rakúskych občanov. V týchto dňoch prokurátor vo Welse, ktorý 29. januára 2008 prípad Denisa Š. uzavrel ako samovraždu, vec s konečnou platnosťou odložil ad acta.
Predo mnou leží dokument z Welsu s názvom Zastavenie konania štátnym zastupiteľstvom. Bolo zapojených päť znalcov, dvaja Slováci a traja Rakúšania. Štátny zástupca z Welsu zhrnul výsledky jednotlivých znalcov s nehoráznou svojvôľou. Tak napríklad znalcovi číslo 4 venuje akurát 25 slov. Viedenský farmakológ Freissmuth porovnával liekový kokteil v prípade Denisy Š. s „podivuhodne podlou kombináciou“ liekov v slávnom rakúskom kriminálnom prípade Blauensteinerová. Išlo o Rakúšanku, ktorá rad-radom vraždila starších pánov. Pritom tento znalec tézu o samovražde jasnými slovami zavrhol: „Oveľa presvedčivejšia a pravdepodobnejšia je okolnosť, že pani Šoltísovej gliburnurid a sulfinpyrazon podali bez jej vedomia.“
Bilancia piatich znaleckých posudkov: traja znalci – Krajčovič, Straka a Freissmuth – vychádzajú z vraždy, dvaja znalci – Haberl a Rabl – o tom pochybujú. Piaty odborník, Rabl, trvá na tom, že „látky, uvedené slovenským laboratóriom, ním neboli jednoznačne preukázané“. Štátne zastupiteľstvo vo Welse cituje na niekoľkých stranách Rablovu kritiku metód práce slovenských kolegov a prichádza k záveru: „Súdnoznalecké posudky doktorov Haberla a Rabla prichádzajú k výsledku, že cudzie zavinenie nie je možné preukázať s istotou, ktorú by si vyžadovalo trestné konanie.“ Zhlboka sa nadýchnem. To som teda nevedel, že vyšetrovanie vraždy sa začne až vtedy, keď je celá vec „s potrebnou istotou“ jasná už pred začatím vyšetrovania.
Kladiem si otázku, čo sa dá ešte robiť. Otec Denisy Šoltísovej hovorí: „Pravdepodobne bude účinnejšie požiadať medzinárodné súdnictvo pre ľudské práva.“ A v Rakúsku? Kričať škandál? Nadávať na rakúsku justíciu? Neviem. Všeobecné vnímanie je také, že u rakúskej justície by ste predpokladali väčší zmysel pre spravodlivosť ako u slovenskej. Pravdupovediac, v Rakúsku som nepočul o podobných korupčných excesoch, o akých sa hovorí v súvislosti so slovenským súdnictvom.
Naďalej predpokladám, že vo väčšine prípadov justícia vyšetruje férovo. Pracovitá vzdelaná opatrovateľka, ktorá si šetrila na vlastné bývanie a založenie rodiny doma, mala pravdepodobne jednoducho len smolu: rodina človeka, ktorého opatrovala, bola príliš vysoko postavená. Miesto, kde našli jej mŕtvolu, sa nachádza dva kilometre od podniku na spracovanie štrku, ktorý patrí ministerke vnútra. Regionálny prepletenec bol príliš nepreniknuteľný. Keby priveľa dôvodov nehovorilo proti tomu, zrejme by rakúske orgány vraha Denisy Šoltísovej hľadali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.