Kým na Slovensku bol tohtoročný deň daňovej slobody „už“ 3. júna, Nemci robili na štát ešte o mesiac dlhšie – až do 6. júla. Niet sa čomu diviť. Sanácia nezodpovedných členov eurozóny, domáci sociálny štát a najnovšie aj rozchod s jadrovou energetikou niečo stoja. Napriek oživeniu nemeckej ekonomiky verejnosť trápi, že z hrubého príjmu si smie ponechať príliš málo čistej sumy, navyše už z miernych mzdových zvýšení odhrýza neľútostná progresivita. Koalícia kresťanských demokratov a liberálov sa síce snaží nájsť priestor na odbremenenie občanov, no do veľkej miery ide len o hranie sa s parametrami ťažko prehľadného daňového systému.
Do tejto situácie udrel ako blesk z jasného neba Paul Kirchhof, aby skostnateným politikom nastavil zrkadlo. Vysokoškolský pedagóg, daňový expert a bývalý člen Spolkového ústavného súdu prišiel s radikálnym návrhom na zjednodušenie nemeckého daňového systému. Ním navrhnutý nový Spolkový daňový zákonník obsahuje rovnú daň z príjmov na úrovni 25 percent a zrušenie 534 výnimiek. Doterajších 30 spolkových daní majú nahradiť štyri. Priestor pre daňovú optimalizáciu by sa dramaticky zúžil. Pritom návrh je z hľadiska štátu fiškálne neutrálny. .kto je Kirchhof?
Paul Kirchhof zo škatule nevyskočil prvýkrát. Počas volebnej kampane v roku 2005 ho Angela Merkelová predstavila verejnosti ako svojho nádejného ministra financií. Už vtedy navrhoval rovnú daň pre Nemecko. Jeho reformná iniciatíva sa odvíjala od hanby, ktorú mal pociťovať pred študentmi, keď ich učil absurditám daňového práva. Lenže líder sociálnych demokratov Gerhard Schröder sa o Kirchhofovi posmešne vyjadroval ako o „tamtom profesorovi z Heidelbergu“. Išlo o typické nasadenie psej hlavy protivníkovi – taká nemecká obdoba „sociálneho netvora“.
Kirchhof v sebe spája dva prvky, na ktoré je ľavica v Spolkovej republike mimoriadne alergická. Je ekonomický liberál a súčasne rodinne založený konzervatívny katolík. Ako uhladený profesor nebol celkom pripravený na Schröderov nemilosrdný spôsob vedenia predvolebného boja. Ten ho v kampani označoval za „reakcionára“ a „nepriateľa emancipácie žien“, lebo pri jednej príležitosti vyslovil názor, že matka je „manažérkou rodiny“. Nemecká verejnosť vtedy ešte nebola pripravená ani na radikálne zjednodušenie daňového systému, po ktorom Kirchhof volal, a tak sa Merkelová od neho dištancovala. Podľa mnohých pozorovateľov kresťanskí demokrati pre Kirchhofa vtedy takmer prehrali voľby.
Svoj modelový návrh si však uznávaný právny expert nezlátal na kolene. Je to výsledok deväťročnej práce, na ktorej sa podieľalo 22 odborníkov. Dokonca ho už testovali v niekoľkých firmách. Časť médií (napríklad denník Die Welt), podnikatelia i mnohí občania si Kirchhofovo vystúpenie proti štátnemu daňovému Molochovi pochvaľujú. A aké sú prvé ohlasy politikov? Liberálna FDP v princípe súhlasí a aj niektorí kresťanskí demokrati vyhlásili, že nemajú námietky. Naproti tomu bývalý sociálnodemokratický minister financií Peer Steinbrück nechce o žiadnom znižovaní daní počuť. Jeho stranícky šéf Sigmar Gabriel dokonca hovorí o „likvidácii sociálneho štátu“. Súčasný šéf rezortu financií za CDU, Wolfgang Schäuble, koncept odmieta s tým, že nemecká spoločnosť naň ešte nedozrela. .ovládajú Nemci percentá?
Samozrejme, hlavná línia argumentácie proti rovnej dani sa vedie okolo demagogického tvrdenia, že zdravotná sestra bude platiť rovnakú daň ako jej primár. Pritom 25 percent z vyššej sumy je viac ako 25 percent z nižšej. Navyše, Kirchhof ráta s nepriamou progresivitou. Podobne ako pri slovenskej dani z príjmov, aj v jeho návrhu existuje nezdaniteľná položka, čo má pomôcť najchudobnejším. Prvých 10-tisíc eur je od dane oslobodených. Ďalších 10-tisíc eur je 25 percentami zdaňovaných zo 60, respektíve 80 percent. Inak povedané, ak zarobíte viac, neplatíte len vyššiu sumu, ale aj o niečo vyššie percento. Plných 25 percent začínate platiť až od príjmu 20-tisíc eur ročne.
Politici, ktorí s Kirchhofom nesúhlasia, lebo jeho názory sú vraj málo sociálne, v skutočnosti obhajujú neprehľadnú džungľu daňových paragrafov, v ktorej sa občania nemajú šancu vyznať. Hovorí sa, že viac ako dve tretiny svetovej daňovej literatúry vychádza v nemčine a že nemecký daňový systém je najkomplikovanejší na svete. Profesor z Heidelbergu chce zredukovať súčasných 33-tisíc paragrafov, roztrúsených v dvesto daňových predpisoch, do jedného 30-stranového zákona so 146 paragrafmi. Z doterajšieho labyrintu pravidiel a výnimiek z pravidiel profitujú práve bohatí a špekulanti, pretože systém ponúka nespočetné príležitosti pre daňovú optimalizáciu. Navyše je administratívne nákladný. Len fantasta ho môže považovať za sociálne spravodlivý. Samotný Kirchhof nie je žiadny anarchokapitalista. Skromne hovorí, že štát by občanovi nemal konfiškovať viac ako polovicu jeho príjmov. Sociálnym demokratom i niektorým alibistom z radov kresťanskej demokracie sa aj to zdá nesociálne. Lenže profesor, poučený volebnou kampaňou z roku 2005, chce najskôr presvedčiť médiá a občanov. Ak si získa verejnú mienku, politici budú musieť nasledovať.
Otázka odbremenenia fyzických i právnických osôb je teraz medzi nemeckými politikmi veľmi aktuálna. Konzervatívno-liberálna koalícia čelí rekordne nízkym preferenciám a najmä menší koaličný partner FDP by rád videl citeľné zníženie daní už od roku 2012. Pôvodné návrhy počítali až s rokom 2013. Liberáli sú kvôli presadeniu svojich požiadaviek ochotní trebárs aj blokovať prijatie budúcoročného spolkového rozpočtu. Minister financií Schäuble sa však ešte minulý týždeň pokúšal liberálov schladiť. Spolková vláda má vraj len obmedzený priestor na manévrovanie. Ani s tým, na čom by sa v koalícií našla zhoda, nesúhlasia opoziční sociálni demokrati. Predsedovi SPD sa už aj umiernené plány vlády zdajú „bezočivé“. Lenže vlastný návrh daňovej reformy odmieta predložiť skôr ako na jeseň. Skeptické sú aj vlády jednotlivých spolkových krajín. Plány koalície na zníženie daní za tejto situácie podporujú aspoň zamestnávatelia. Veľký stret nemeckých koaličných partnerov k tejto otázke sa presúva na september. .a čo Slovensko?
Jedno je isté. Nemecko patrí k najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska a radikálne zmeny v normatívnom rámci jeho ekonomiky môžu mať na našu krajinu citeľný vplyv. Podľa Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK) u nás pôsobí asi 450 firiem s nemeckou majetkovou účasťou, ročným obratom spolu 15 miliárd eur, a 90-tisíc zamestnancami. Spolková republika je s vyše 15-percentným podielom druhým najväčším zahraničným investorom na Slovensku (po Holandsku s 28 percentami).
Zavedenie rovnej dane by nepochybne predstavovalo silný rozvojový impulz pre nemecké hospodárstvo. A zrýchlenie lokomotívy by zrejme potiahlo aj jednotlivé vagóny, ktoré sú s Nemeckom spojené cez vzájomný obchod. Vrátane Slovenska. V prvom štvrťroku 2011 putovala do Spolkovej republiky pätina nášho vývozu, čím sa táto krajina stala naším popredným obchodným partnerom. Nemecká daňová debata nám už teraz pomáha prinajmenšom marketingovo. Slovensko sa totiž po rokoch opäť skloňuje v nemeckých médiách ako príklad „krajiny, kde Kirchhof funguje“. Ako za starých reformných čias druhej Dzurindovej vlády! Len pred týždňom odkázal Ivan Mikloš v rozhovore pre Welt am Sonntag Nemcom, že „dane nemôžu byť trestom pre úspešných“. A veľa diskutérov na internete s ním nadšene súhlasilo.
Avšak zatiaľ sa nemeckej ekonomike darí aj bez rovnej dane. Priemyselná produkcia v máji dvojnásobne prekonala očakávania analytikov. Pomaly sa začína diskutovať, či príjmy štátu použiť na zníženie daní a ďalšiu podporu rastu, alebo na splatenie dlhov. Hovorca SNOPK Markus Halt o prebiehajúcej daňovej debate hovorí: „V zásade si myslíme, že v nemeckom daňovom systéme je ekonomicky nevyhnutných menej výnimiek a nižšie sadzby. Jednoduchý a prehľadný daňový systém by zvýšil aj akceptáciu daní v obyvateľstve. Preto treba aktuálnu diskusiu v Nemecku hodnotiť pozitívne.“ Prípadné vplyvy radikálnej daňovej reformy na hospodárstvo a zahraničný obchod sa však zatiaľ podľa neho dajú odhadnúť len ťažko. Vzhľadom na podrobné úpravy a výnimky sa totiž nominálne a efektívne daňové zaťaženie môžu od seba značne líšiť. „Ak by si vláda osvojila koncept predložený ústavným právnikom Paulom Kirchhofom, aj tak by v ňom s istotou došlo k ďalším zmenám.“ Uzatvára Halt. V kontexte toho, že Slovensko už rovnú daň má, zostáva Nemecku jedine zaželať, aby sa tie zmeny udiali rýchlo a smerovali výlučne k lepšiemu.
Do tejto situácie udrel ako blesk z jasného neba Paul Kirchhof, aby skostnateným politikom nastavil zrkadlo. Vysokoškolský pedagóg, daňový expert a bývalý člen Spolkového ústavného súdu prišiel s radikálnym návrhom na zjednodušenie nemeckého daňového systému. Ním navrhnutý nový Spolkový daňový zákonník obsahuje rovnú daň z príjmov na úrovni 25 percent a zrušenie 534 výnimiek. Doterajších 30 spolkových daní majú nahradiť štyri. Priestor pre daňovú optimalizáciu by sa dramaticky zúžil. Pritom návrh je z hľadiska štátu fiškálne neutrálny. .kto je Kirchhof?
Paul Kirchhof zo škatule nevyskočil prvýkrát. Počas volebnej kampane v roku 2005 ho Angela Merkelová predstavila verejnosti ako svojho nádejného ministra financií. Už vtedy navrhoval rovnú daň pre Nemecko. Jeho reformná iniciatíva sa odvíjala od hanby, ktorú mal pociťovať pred študentmi, keď ich učil absurditám daňového práva. Lenže líder sociálnych demokratov Gerhard Schröder sa o Kirchhofovi posmešne vyjadroval ako o „tamtom profesorovi z Heidelbergu“. Išlo o typické nasadenie psej hlavy protivníkovi – taká nemecká obdoba „sociálneho netvora“.
Kirchhof v sebe spája dva prvky, na ktoré je ľavica v Spolkovej republike mimoriadne alergická. Je ekonomický liberál a súčasne rodinne založený konzervatívny katolík. Ako uhladený profesor nebol celkom pripravený na Schröderov nemilosrdný spôsob vedenia predvolebného boja. Ten ho v kampani označoval za „reakcionára“ a „nepriateľa emancipácie žien“, lebo pri jednej príležitosti vyslovil názor, že matka je „manažérkou rodiny“. Nemecká verejnosť vtedy ešte nebola pripravená ani na radikálne zjednodušenie daňového systému, po ktorom Kirchhof volal, a tak sa Merkelová od neho dištancovala. Podľa mnohých pozorovateľov kresťanskí demokrati pre Kirchhofa vtedy takmer prehrali voľby.
Svoj modelový návrh si však uznávaný právny expert nezlátal na kolene. Je to výsledok deväťročnej práce, na ktorej sa podieľalo 22 odborníkov. Dokonca ho už testovali v niekoľkých firmách. Časť médií (napríklad denník Die Welt), podnikatelia i mnohí občania si Kirchhofovo vystúpenie proti štátnemu daňovému Molochovi pochvaľujú. A aké sú prvé ohlasy politikov? Liberálna FDP v princípe súhlasí a aj niektorí kresťanskí demokrati vyhlásili, že nemajú námietky. Naproti tomu bývalý sociálnodemokratický minister financií Peer Steinbrück nechce o žiadnom znižovaní daní počuť. Jeho stranícky šéf Sigmar Gabriel dokonca hovorí o „likvidácii sociálneho štátu“. Súčasný šéf rezortu financií za CDU, Wolfgang Schäuble, koncept odmieta s tým, že nemecká spoločnosť naň ešte nedozrela. .ovládajú Nemci percentá?
Samozrejme, hlavná línia argumentácie proti rovnej dani sa vedie okolo demagogického tvrdenia, že zdravotná sestra bude platiť rovnakú daň ako jej primár. Pritom 25 percent z vyššej sumy je viac ako 25 percent z nižšej. Navyše, Kirchhof ráta s nepriamou progresivitou. Podobne ako pri slovenskej dani z príjmov, aj v jeho návrhu existuje nezdaniteľná položka, čo má pomôcť najchudobnejším. Prvých 10-tisíc eur je od dane oslobodených. Ďalších 10-tisíc eur je 25 percentami zdaňovaných zo 60, respektíve 80 percent. Inak povedané, ak zarobíte viac, neplatíte len vyššiu sumu, ale aj o niečo vyššie percento. Plných 25 percent začínate platiť až od príjmu 20-tisíc eur ročne.
Politici, ktorí s Kirchhofom nesúhlasia, lebo jeho názory sú vraj málo sociálne, v skutočnosti obhajujú neprehľadnú džungľu daňových paragrafov, v ktorej sa občania nemajú šancu vyznať. Hovorí sa, že viac ako dve tretiny svetovej daňovej literatúry vychádza v nemčine a že nemecký daňový systém je najkomplikovanejší na svete. Profesor z Heidelbergu chce zredukovať súčasných 33-tisíc paragrafov, roztrúsených v dvesto daňových predpisoch, do jedného 30-stranového zákona so 146 paragrafmi. Z doterajšieho labyrintu pravidiel a výnimiek z pravidiel profitujú práve bohatí a špekulanti, pretože systém ponúka nespočetné príležitosti pre daňovú optimalizáciu. Navyše je administratívne nákladný. Len fantasta ho môže považovať za sociálne spravodlivý. Samotný Kirchhof nie je žiadny anarchokapitalista. Skromne hovorí, že štát by občanovi nemal konfiškovať viac ako polovicu jeho príjmov. Sociálnym demokratom i niektorým alibistom z radov kresťanskej demokracie sa aj to zdá nesociálne. Lenže profesor, poučený volebnou kampaňou z roku 2005, chce najskôr presvedčiť médiá a občanov. Ak si získa verejnú mienku, politici budú musieť nasledovať.
Otázka odbremenenia fyzických i právnických osôb je teraz medzi nemeckými politikmi veľmi aktuálna. Konzervatívno-liberálna koalícia čelí rekordne nízkym preferenciám a najmä menší koaličný partner FDP by rád videl citeľné zníženie daní už od roku 2012. Pôvodné návrhy počítali až s rokom 2013. Liberáli sú kvôli presadeniu svojich požiadaviek ochotní trebárs aj blokovať prijatie budúcoročného spolkového rozpočtu. Minister financií Schäuble sa však ešte minulý týždeň pokúšal liberálov schladiť. Spolková vláda má vraj len obmedzený priestor na manévrovanie. Ani s tým, na čom by sa v koalícií našla zhoda, nesúhlasia opoziční sociálni demokrati. Predsedovi SPD sa už aj umiernené plány vlády zdajú „bezočivé“. Lenže vlastný návrh daňovej reformy odmieta predložiť skôr ako na jeseň. Skeptické sú aj vlády jednotlivých spolkových krajín. Plány koalície na zníženie daní za tejto situácie podporujú aspoň zamestnávatelia. Veľký stret nemeckých koaličných partnerov k tejto otázke sa presúva na september. .a čo Slovensko?
Jedno je isté. Nemecko patrí k najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska a radikálne zmeny v normatívnom rámci jeho ekonomiky môžu mať na našu krajinu citeľný vplyv. Podľa Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK) u nás pôsobí asi 450 firiem s nemeckou majetkovou účasťou, ročným obratom spolu 15 miliárd eur, a 90-tisíc zamestnancami. Spolková republika je s vyše 15-percentným podielom druhým najväčším zahraničným investorom na Slovensku (po Holandsku s 28 percentami).
Zavedenie rovnej dane by nepochybne predstavovalo silný rozvojový impulz pre nemecké hospodárstvo. A zrýchlenie lokomotívy by zrejme potiahlo aj jednotlivé vagóny, ktoré sú s Nemeckom spojené cez vzájomný obchod. Vrátane Slovenska. V prvom štvrťroku 2011 putovala do Spolkovej republiky pätina nášho vývozu, čím sa táto krajina stala naším popredným obchodným partnerom. Nemecká daňová debata nám už teraz pomáha prinajmenšom marketingovo. Slovensko sa totiž po rokoch opäť skloňuje v nemeckých médiách ako príklad „krajiny, kde Kirchhof funguje“. Ako za starých reformných čias druhej Dzurindovej vlády! Len pred týždňom odkázal Ivan Mikloš v rozhovore pre Welt am Sonntag Nemcom, že „dane nemôžu byť trestom pre úspešných“. A veľa diskutérov na internete s ním nadšene súhlasilo.
Avšak zatiaľ sa nemeckej ekonomike darí aj bez rovnej dane. Priemyselná produkcia v máji dvojnásobne prekonala očakávania analytikov. Pomaly sa začína diskutovať, či príjmy štátu použiť na zníženie daní a ďalšiu podporu rastu, alebo na splatenie dlhov. Hovorca SNOPK Markus Halt o prebiehajúcej daňovej debate hovorí: „V zásade si myslíme, že v nemeckom daňovom systéme je ekonomicky nevyhnutných menej výnimiek a nižšie sadzby. Jednoduchý a prehľadný daňový systém by zvýšil aj akceptáciu daní v obyvateľstve. Preto treba aktuálnu diskusiu v Nemecku hodnotiť pozitívne.“ Prípadné vplyvy radikálnej daňovej reformy na hospodárstvo a zahraničný obchod sa však zatiaľ podľa neho dajú odhadnúť len ťažko. Vzhľadom na podrobné úpravy a výnimky sa totiž nominálne a efektívne daňové zaťaženie môžu od seba značne líšiť. „Ak by si vláda osvojila koncept predložený ústavným právnikom Paulom Kirchhofom, aj tak by v ňom s istotou došlo k ďalším zmenám.“ Uzatvára Halt. V kontexte toho, že Slovensko už rovnú daň má, zostáva Nemecku jedine zaželať, aby sa tie zmeny udiali rýchlo a smerovali výlučne k lepšiemu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.