Na Západe vyvolal pápežov rozhovor, mimochodom, prvý knižný rozhovor s pápežom v dejinách, pozornosť najmä vďaka odpovedi na otázku, či je cirkev zásadne proti používaniu prezervatívov. Benedikt síce odpovedal, že ich „nepovažuje za skutočné morálne riešenie problému“ (s.129), BBC však hlásila, že pápež schvaľuje kondómy.
Tento spor je dobrou ilustráciou knihy aj doby. Ak má rozhovor nejakú hodnotu, je to predovšetkým preto, že ak je jeho autor nespokojný s odpoveďou, môže ju klásť dovtedy, kým nedostane odpoveď. A pápež musí odpovedať. Doba však miluje škandalózny citát, a to predstavuje skutočný konflikt svetov. Seewald, ktorý už s Ratzingerom vydal dve knihy rozhovorov (Soľ zeme, Boh a svet) v čase, keď ešte nebol pápežom, je sčítaným a rozhľadeným novinárom. S pápežom síce sympatizuje, otázky však kladie kriticky. Často mu napríklad prekáža, že sa cirkev angažuje málo, že nevyužíva potenciál a podobne. V knihe sú však aj momenty, kde by redaktor .týždňa zašiel ďalej a pokúsil sa dostať ešte jasnejšiu odpoveď.
Poďme však k tomu, čo pápež hovorí. Najzaujímavejší je rímsky biskup v intímnych chvíľach. Dozvieme sa, kto ho za uplynulé roky vyprovokoval, na čo myslel, keď sa minúty po zvolení za pápeža obliekal, s kým a ako slávi Vianoce, čo mu v úrade chýba. Zbytočne nefilozofuje, je priamy a občas vtipný. Za zmienku stojí, prečo si obliekol camauro, tradičnú zimnú čiapku pápežov, ktorú už desaťročia nikto nenosil. Pre médiá to bola udalosť, komentátori písali o návrate k tradíciám, pápež však lakonicky poznamenal, že ju mal iba raz, lebo mu vtedy bola zima a nič iné nemal.
Kniha má tri časti a 18 kapitol, tie najvážnejšie sa týkajú cirkvi oslabenej sexuálnymi škandálmi, globálnych politických tém (osobitne globálneho oteplenia) a vzťahov s inými náboženstvami. Zastavme sa na chvíľku pri globálnom otepľovaní. V minulosti Joseph Ratzinger (napríklad v knihe Európa. Jej základy v súčasnosti a budúcnosti) patril ku kritikom veľkých medzinárodných konferencii a okrem iného upozorňoval na „diktát“, ktorý takéto podujatia často produkujú. Dnes ide na vec inak. Seewaldovi neberie jeho názor a sám potvrdí, že globálne otepľovanie je „skutočne veľký problém“, viac ako o klíme však predsa len hovorí o inom. Konkrétne o etike, živote, ktorý zaťažuje budúce generácie, o egoizme. Celý problém teda otáča a namiesto politického riešenia zhora volá po morálnom prebudení zdola – a ukazuje pritom príklady hodné nasledovania.
Základnými princípmi pápežovho myslenia sú citlivosť a presnosť. Vysvetlí že židov nenazýva „staršími bratmi vo viere“, pretože je to pre nich urážlivé (starší brat je v židovskej tradícii zavrhnutým bratom), bráni však svojho predchodcu Pia XII. pretože nikto nezachránil židov viac ako on. Alebo iný príklad. Pre pápeža je mimoriadne dôležité kritérium rozumu. Zároveň však upozorňuje, že ak by niekto tvrdil, že spoznal, čo je skutočne správne a nárokoval si totálnu záväznosť, stal by sa nepriateľom slobody. Tak ako kresťania nikoho nenútia, aby bol kresťanom, tak by aj ich kritici nemali obmedzovať kresťanskú identitu. Inak bude „tolerancia potláčaná v mene tolerancie“.
Zaujme aj jeho skepsa k vlastnej moci a vplyvu, pripomína odkaz svätého Bernarda z Clairvaux: „Nie si nástupcom cisára Konštantína, ale rybára Petra.“ Povedané s pápežom, neupadnúť do aktivizmu znamená zachovať si nadhľad, čas na reflexiu a Boha. Peter Seewald: Svetlo sveta. Unikátny rozhovor s Benediktom XVI., Don Bosco, 2011
Tento spor je dobrou ilustráciou knihy aj doby. Ak má rozhovor nejakú hodnotu, je to predovšetkým preto, že ak je jeho autor nespokojný s odpoveďou, môže ju klásť dovtedy, kým nedostane odpoveď. A pápež musí odpovedať. Doba však miluje škandalózny citát, a to predstavuje skutočný konflikt svetov. Seewald, ktorý už s Ratzingerom vydal dve knihy rozhovorov (Soľ zeme, Boh a svet) v čase, keď ešte nebol pápežom, je sčítaným a rozhľadeným novinárom. S pápežom síce sympatizuje, otázky však kladie kriticky. Často mu napríklad prekáža, že sa cirkev angažuje málo, že nevyužíva potenciál a podobne. V knihe sú však aj momenty, kde by redaktor .týždňa zašiel ďalej a pokúsil sa dostať ešte jasnejšiu odpoveď.
Poďme však k tomu, čo pápež hovorí. Najzaujímavejší je rímsky biskup v intímnych chvíľach. Dozvieme sa, kto ho za uplynulé roky vyprovokoval, na čo myslel, keď sa minúty po zvolení za pápeža obliekal, s kým a ako slávi Vianoce, čo mu v úrade chýba. Zbytočne nefilozofuje, je priamy a občas vtipný. Za zmienku stojí, prečo si obliekol camauro, tradičnú zimnú čiapku pápežov, ktorú už desaťročia nikto nenosil. Pre médiá to bola udalosť, komentátori písali o návrate k tradíciám, pápež však lakonicky poznamenal, že ju mal iba raz, lebo mu vtedy bola zima a nič iné nemal.
Kniha má tri časti a 18 kapitol, tie najvážnejšie sa týkajú cirkvi oslabenej sexuálnymi škandálmi, globálnych politických tém (osobitne globálneho oteplenia) a vzťahov s inými náboženstvami. Zastavme sa na chvíľku pri globálnom otepľovaní. V minulosti Joseph Ratzinger (napríklad v knihe Európa. Jej základy v súčasnosti a budúcnosti) patril ku kritikom veľkých medzinárodných konferencii a okrem iného upozorňoval na „diktát“, ktorý takéto podujatia často produkujú. Dnes ide na vec inak. Seewaldovi neberie jeho názor a sám potvrdí, že globálne otepľovanie je „skutočne veľký problém“, viac ako o klíme však predsa len hovorí o inom. Konkrétne o etike, živote, ktorý zaťažuje budúce generácie, o egoizme. Celý problém teda otáča a namiesto politického riešenia zhora volá po morálnom prebudení zdola – a ukazuje pritom príklady hodné nasledovania.
Základnými princípmi pápežovho myslenia sú citlivosť a presnosť. Vysvetlí že židov nenazýva „staršími bratmi vo viere“, pretože je to pre nich urážlivé (starší brat je v židovskej tradícii zavrhnutým bratom), bráni však svojho predchodcu Pia XII. pretože nikto nezachránil židov viac ako on. Alebo iný príklad. Pre pápeža je mimoriadne dôležité kritérium rozumu. Zároveň však upozorňuje, že ak by niekto tvrdil, že spoznal, čo je skutočne správne a nárokoval si totálnu záväznosť, stal by sa nepriateľom slobody. Tak ako kresťania nikoho nenútia, aby bol kresťanom, tak by aj ich kritici nemali obmedzovať kresťanskú identitu. Inak bude „tolerancia potláčaná v mene tolerancie“.
Zaujme aj jeho skepsa k vlastnej moci a vplyvu, pripomína odkaz svätého Bernarda z Clairvaux: „Nie si nástupcom cisára Konštantína, ale rybára Petra.“ Povedané s pápežom, neupadnúť do aktivizmu znamená zachovať si nadhľad, čas na reflexiu a Boha. Peter Seewald: Svetlo sveta. Unikátny rozhovor s Benediktom XVI., Don Bosco, 2011
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.