Tie výborne ilustrujú premeny elektronickej scény počas jeho tvorivého obdobia a rast jeho kreativity. Amon Tobin je silný individualista, ktorý nepodlieha trendom a momentálnym hnutiam. Práve naopak: tento producent, DJ a skladateľ bol vždy jeden z najaktívnejších lámačov hraníc, ktoré prepisoval zas a znovu každou ďalšou nahrávkou.
Hudba uňho neslúži len na vyjadrenie tematizovaných myšlienok, ale aj na búranie bariér a hru so zvukom. Kým na začiatku svojej kariéry samploval staré džezové a soulové vinyly, dnes sa využívaniu slučiek vyhýba. A zatiaľ čo ešte dávnejšie bola atmosféra jednou z hlavných zložiek jeho kompozícií, dnes je to skôr samotný koncept, ktorý udáva tok hudby.
Svoju kariéru začínal pod menom Cujo (priama referencia na jeden z najznámejších hororov Stephena Kinga), neskôr na svojom druhom albume (vydanom už pod vlastným menom) mnohokrát odkazoval na filmy Davida Lyncha. Popri filme a vizuálnom umení je ďalšou z múz, ktorá sa vinie celou Tobinovou kariérou, hudobné štúdio používané ako hudobný nástroj. Prácu s jeho nespočetnými možnosťami vrstvenia, manipulovania a mutovania zvukov najvýraznejšie zachytil na predposlednom albume Foley Room, ktorý už obsahoval len jeho vlastné sample. Tu predstavovalo štúdio jeho hračku, s ktorou sa zabával a laboratórium, v ktorom skúšal chémiu nových, nepoznaných kombinácií.
Aj keď je jeho najnovšia nahrávka ISAM (NinjaTunes / Wegart, 2011) logickým pokračovaním tohto prístupu, finálny produkt znie v mnohých miestach až šokujúco. Amon Tobin sa nechal opantať prírodou, ktorá predstavuje nielen domov pre všetky živé bytosti, ale aj silu vládnucu nad ich životom a smrťou. V spolupráci s vizuálnou umelkyňou Tessou Farmerovou vytvoril fascinujúci a zároveň aj desivý multimediálny výlet temnými podobami prírody. Je to hlavne hmyz, ktorý je zobrazený vo svojej ničivo-budovateľskej podobe, ktorá je svojím masovým usporiadaním taká blízka ľudstvu.
Tobin so svojím tímom zachytil hodiny terénnych nahrávok, ktoré sú následne rozstrihané, zmanipulované a zlepené do nových súvislostí. Všetky zvuky prítomné na albume majú svoj pôvod v reálne nahratých fragmentoch – od mnohonásobne zintenzívneného pochodu mravcov až po brnkanie, škriabanie a naťahovanie strún. Na rozdiel od predchádzajúcej tvorby obsahuje ISAM aj ľudský hlas, ktorý možno s troškou nadhľadu označiť aj ako spev. Ten vo svojej androgýnno infantilnej podobe patrí Tobinovi, ktorý ho účelne zdeštruoval do výslednej neľudsko-grotesknej podoby.
Deštrukcia a defragmentácia sú hlavné nástroje, ktoré Amon na svojom ôsmom albume využíva. Neprejde ani pol minúty bez toho, aby melódia alebo len motív neboli prelomené, zmutované a poničené. Každý zvuk na ISAM je podrobený ničivej sile Tobinovej elektroniky. Tento fragmentálny, až šialene detailný pohľad na umenie však spôsobuje rozdrobenosť albumu ako celku a nedostatok koherencie. Len čo Tobin vybuduje zaujímavú tému alebo podmanivý rytmus, hneď ich zničí a zneguje tak snahu o pútavosť.
ISAM je z globálneho pohľadu viac vedou o zvuku ako hudbou. Obsahuje minimum melódií a chytľavých momentov. Tie sú nahradené mikroskopickým pohľadom na každú jednu zvukovú stopu, ktorá je vyplnená niektorým z jeho nespočetných abstraktných pazvukov. Zvukové dizajnérstvo a experimentovanie s formou je dôležitejšie ako hudba samotná, čo brzdí jej prirodzený tok a vnáša do nej chaos. Tobinova zvuková alchýmia tak znižuje účinok obrovskej energie, ktorá sa ukrýva v jednotlivých skladbách, čo je ohromná škoda.
Najnovší hudobný experiment síce potvrdzuje aranžérsku a experimentátorskú genialitu Amona Tobina, ktorý je aj po pätnástich rokoch jedným z najprogresívnejších elektronickcých umelcov na svete, no na druhej strane stavia koncept nad hudbu samotnú. ISAM sa tak stáva chladným komplexom zvukov a slučiek. Amon Tobin má jednoznačne na viac – hádam teda stimuluje svoju kreativitu ešte intenzívnejšie a príde s ďalším prevratným kúskom umenia.
Hudba uňho neslúži len na vyjadrenie tematizovaných myšlienok, ale aj na búranie bariér a hru so zvukom. Kým na začiatku svojej kariéry samploval staré džezové a soulové vinyly, dnes sa využívaniu slučiek vyhýba. A zatiaľ čo ešte dávnejšie bola atmosféra jednou z hlavných zložiek jeho kompozícií, dnes je to skôr samotný koncept, ktorý udáva tok hudby.
Svoju kariéru začínal pod menom Cujo (priama referencia na jeden z najznámejších hororov Stephena Kinga), neskôr na svojom druhom albume (vydanom už pod vlastným menom) mnohokrát odkazoval na filmy Davida Lyncha. Popri filme a vizuálnom umení je ďalšou z múz, ktorá sa vinie celou Tobinovou kariérou, hudobné štúdio používané ako hudobný nástroj. Prácu s jeho nespočetnými možnosťami vrstvenia, manipulovania a mutovania zvukov najvýraznejšie zachytil na predposlednom albume Foley Room, ktorý už obsahoval len jeho vlastné sample. Tu predstavovalo štúdio jeho hračku, s ktorou sa zabával a laboratórium, v ktorom skúšal chémiu nových, nepoznaných kombinácií.
Aj keď je jeho najnovšia nahrávka ISAM (NinjaTunes / Wegart, 2011) logickým pokračovaním tohto prístupu, finálny produkt znie v mnohých miestach až šokujúco. Amon Tobin sa nechal opantať prírodou, ktorá predstavuje nielen domov pre všetky živé bytosti, ale aj silu vládnucu nad ich životom a smrťou. V spolupráci s vizuálnou umelkyňou Tessou Farmerovou vytvoril fascinujúci a zároveň aj desivý multimediálny výlet temnými podobami prírody. Je to hlavne hmyz, ktorý je zobrazený vo svojej ničivo-budovateľskej podobe, ktorá je svojím masovým usporiadaním taká blízka ľudstvu.
Tobin so svojím tímom zachytil hodiny terénnych nahrávok, ktoré sú následne rozstrihané, zmanipulované a zlepené do nových súvislostí. Všetky zvuky prítomné na albume majú svoj pôvod v reálne nahratých fragmentoch – od mnohonásobne zintenzívneného pochodu mravcov až po brnkanie, škriabanie a naťahovanie strún. Na rozdiel od predchádzajúcej tvorby obsahuje ISAM aj ľudský hlas, ktorý možno s troškou nadhľadu označiť aj ako spev. Ten vo svojej androgýnno infantilnej podobe patrí Tobinovi, ktorý ho účelne zdeštruoval do výslednej neľudsko-grotesknej podoby.
Deštrukcia a defragmentácia sú hlavné nástroje, ktoré Amon na svojom ôsmom albume využíva. Neprejde ani pol minúty bez toho, aby melódia alebo len motív neboli prelomené, zmutované a poničené. Každý zvuk na ISAM je podrobený ničivej sile Tobinovej elektroniky. Tento fragmentálny, až šialene detailný pohľad na umenie však spôsobuje rozdrobenosť albumu ako celku a nedostatok koherencie. Len čo Tobin vybuduje zaujímavú tému alebo podmanivý rytmus, hneď ich zničí a zneguje tak snahu o pútavosť.
ISAM je z globálneho pohľadu viac vedou o zvuku ako hudbou. Obsahuje minimum melódií a chytľavých momentov. Tie sú nahradené mikroskopickým pohľadom na každú jednu zvukovú stopu, ktorá je vyplnená niektorým z jeho nespočetných abstraktných pazvukov. Zvukové dizajnérstvo a experimentovanie s formou je dôležitejšie ako hudba samotná, čo brzdí jej prirodzený tok a vnáša do nej chaos. Tobinova zvuková alchýmia tak znižuje účinok obrovskej energie, ktorá sa ukrýva v jednotlivých skladbách, čo je ohromná škoda.
Najnovší hudobný experiment síce potvrdzuje aranžérsku a experimentátorskú genialitu Amona Tobina, ktorý je aj po pätnástich rokoch jedným z najprogresívnejších elektronickcých umelcov na svete, no na druhej strane stavia koncept nad hudbu samotnú. ISAM sa tak stáva chladným komplexom zvukov a slučiek. Amon Tobin má jednoznačne na viac – hádam teda stimuluje svoju kreativitu ešte intenzívnejšie a príde s ďalším prevratným kúskom umenia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.