V slovenčine vyšla naposledy v roku 1990, len my dvaja sme v antikvariátoch skúpili desiatky výtlačkov a darovali sme ich mnohým kamarátom. Ani jednému z nás nakoniec kniha doma nezostala, máme len okopírované papiere. Chceli sme ju preto znovu vydať, je to krásna kniha. O kamarátstve, láske k hudbe, literatúre, o posadnutosti, smútku i tej veľkej láske.
Keď sme akosi v robote nestíhali, Mišo sa rozhodol činnosť nášho vydavateľstva utlmiť. Stále mi však Vian vŕtal v hlave a vŕtal tak dlho, až vyvŕtal nápad – knihu vydáme bez Mišovho vedomia a darujeme mu ju na narodeniny, ktoré oslavuje krátko pred štartom festivalu. A tak sme všetci šiesti v agentúre plus kamaráti v Milku začali supertajnú misiu. Keď sme vypátrali prekladateľku Tamaru Zemkovú, prekvapila nás. Vraj tušila, že knihu bude chcieť niekto vydať, a tak na preklade už trochu pracuje, aby bol ešte lepší. A to si myslíme, že jej Vianov preklad patrí k tým najlepším, aké boli do slovenčiny urobené, čítali sme Penu dní aj v češtine, ale len jej slovenský preklad má tú správnu silu, farby a vyvoláva také emócie, že sa raz chcete nahlas rehotať, a potom vám tečú slzy dojatia.
A tak sme Michalovi k jeho posledným tridsiatinám knihu darovali. Keď darček otváral, dlho nechápal, o čo vlastne ide. Hádam môžem prezradiť, že bol dojatý.
Keď ešte na jar dohodol na festival predstavenie banskobystrického Štúdia tanca Pena dní, inšpirované práve Vianovým románom, netušil, ako nám zahral do karát. Všetci v agentúre sme na seba mrkali a usmievali sme sa. Už sme vedeli, ako knihu pokrstíme. Michalovu milovanú knihu na jeho milovanom festivale.
.gešo a tím Pohoda.
Keď sme akosi v robote nestíhali, Mišo sa rozhodol činnosť nášho vydavateľstva utlmiť. Stále mi však Vian vŕtal v hlave a vŕtal tak dlho, až vyvŕtal nápad – knihu vydáme bez Mišovho vedomia a darujeme mu ju na narodeniny, ktoré oslavuje krátko pred štartom festivalu. A tak sme všetci šiesti v agentúre plus kamaráti v Milku začali supertajnú misiu. Keď sme vypátrali prekladateľku Tamaru Zemkovú, prekvapila nás. Vraj tušila, že knihu bude chcieť niekto vydať, a tak na preklade už trochu pracuje, aby bol ešte lepší. A to si myslíme, že jej Vianov preklad patrí k tým najlepším, aké boli do slovenčiny urobené, čítali sme Penu dní aj v češtine, ale len jej slovenský preklad má tú správnu silu, farby a vyvoláva také emócie, že sa raz chcete nahlas rehotať, a potom vám tečú slzy dojatia.
A tak sme Michalovi k jeho posledným tridsiatinám knihu darovali. Keď darček otváral, dlho nechápal, o čo vlastne ide. Hádam môžem prezradiť, že bol dojatý.
Keď ešte na jar dohodol na festival predstavenie banskobystrického Štúdia tanca Pena dní, inšpirované práve Vianovým románom, netušil, ako nám zahral do karát. Všetci v agentúre sme na seba mrkali a usmievali sme sa. Už sme vedeli, ako knihu pokrstíme. Michalovu milovanú knihu na jeho milovanom festivale.
.gešo a tím Pohoda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.