.vďaka, Peter!
Mama dostala dva lístky od Revolučného odborového hnutia na kultúru v Šamoríne: Hrala tam hudobná skupina Hej, kde sólistami boli Helena Blehárová a Peter Lipa. V jednom momente Peter povedal na pódiu, že teraz vám zahráme blues. Sedel som tam ako prilepený, myslím, že na klavíri tam vtedy hral Gabko Jonáš : Tu, du, du...tu, du, du...Číra mágia, svetlá stmavli do tmavomodra, Peter začal spievať I was born..... Hovorím si, toto sa mi páči. Mal som trinásť rokov a toto stretnutie s blues mi absolútne zmenilo život a som za to Petrovi veľmi vďačný. Keď som prišiel z vojny, s Ďurkom Turtevom sme založili prvú verziu Bluesweiseru, ale ešte predtým som hral v kapele Samaria Blues Band, kde sme hrali rôzne prevzaté veci, ale na verejnosti sme vystúpili hádam iba raz, na nejakom bluesovom večeri v Rači. V Bluesweiseri som hral len na harmonike, ale to, že som neskôr začal aj spievať, malo prozaický dôvod. Nikomu sa nechcelo spievať, a tak to vždy padlo na mňa. Ajdži spieva lepšie, Pišty tiež, ale nechce sa im, všetko zostane na papagája Procházku! (smiech). Tu máš mikrofón a spievaj, to počúvam dodnes. .blues do bieleho rána
Eletric Blues Band vznikol zo skupiny Exit, kde sme hrali prevzaté veci, ale mali sme ambíciu zložiť aj niečo svoje. Myslím, že sme hrali veľmi dobrú hudbu dovtedy, pokiaľ v nej nezačalo dochádzať k personálnym zmenám. Menej sme skúšali, prestali sme robiť vlastné veci. A keď sa chalani dozvedeli, že chcem robiť sólový album, tak ma vyhodili zo skupiny a ja som si založil kapelku Frozen Dozen. Veľmi rád spomínam na to, ako sme s Electric Blues Bandom precestovali takmer celú Európu. Najmä v Nemecku sme na festivale stretli pre mňa veľmi dôležitých hudobníkov, či to bol Sugar Blue, alebo Luther Allison. Po koncertoch sme spolu s nimi džemovali až do rána a absolútneho fyzického vyčerpania. Brali nás. Možno si hovorili, že prečo biele deti namiesto toho, aby zarábali, hrajú čiernu muziku, ale tešilo ich, že máme o blues záujem. Vždy som si pomáhal citátom Paula Olivera, ktorý napísal krásnu knihu The Story Of The Blues, kde píše, že blues nie je rasová záležitosť, ale kultúrna. Hrajte ho a tešte sa z neho! Je to univerzálny jazyk, ktorý škoda nevyužiť. .druhá strana
Nevýhodou skupiny Sitra Achra je fakt, že sme stále rozlietaní a ťažko sa hľadajú termíny, keď môžeme hrať spolu. Takmer celá kapela hrá s Janou Kirschnerovou, ja zase vystupujem s Richardom Müllerom. V reči starej kapely je Sitra Achra pomenovaním pre druhú stranu. Blues je úzka konzervatívna záležitosť, ktorá sa desaťročia úspešne bráni akýmkoľvek zmenám, no nás ho baví robiť inak. Niektoré veci sú staré možno aj viac ako sto rokov, ale nesnažíme sa napodobiť originál, napríklad Johnny B. Goode hráme ako reggae. Som zaľúbený do celej čiernej hudby, či je to blues, soul, funk, reggae, swing, džez. Je to pre mňa bezprostredná muzika, ktorá ide priamo do srdca ako spev sibírskeho šamana. Všetky špekulácie okolo nej sú fajn, ale sú to len teórie. Musíš dať von hneď na prvý krát, vtedy hudba znie najlepšie. So Sitra Akra sa snažíme zachovať pôvodný náboj tejto hudby, ale zároveň ju chceme priblížiť aj ušiam dnešného diváka.
Môj sen vždy bol hrať v perfektne zocvičenej kapele, kde každý má svoj part, aj harmonika. Rád stojím niekde na boku, za chrbtom aparatúry a hrám, ako napríklad na koncertoch s Richardom Mullerom. A aký je Richard frontman a človek? Bez toho, aby som sa púšťal do veľkých úvah, Richard je človek s veľkým srdcom. Som rád, že s ním hrám. Erich Boboš Procházka/
(nar. 27. 11. 1961 v Nových Zámkoch) je najznámejším slovenským bluesmanom, harmonikárom a spevákom. Na ústnej harmonike sa učil hrať už od siedmich rokov. V roku 1983 založil svoju prvá skupinu Samaria Blues Band, neskôr pôsobil v kapelách Bluesweiser, Exit alebo sprievodnom bande legendárneho speváka Jožka Barinu. V roku 1991 sa sformovala veľmi úspešná skupina Electric Blues Band, kde pôsobil až do roku 1999. Po odchode si založil svoju formáciu Frozen Dozen, neskôr kapelu Sitra Achra. Boboš sa nepohybuje len na slovenskej a českej bluesovej scéne, jeho hlas a ústna harmonika znejú na nahrávkach alebo koncertoch Jany Kirchnerovej, Petra Lipu, Richarda Müllera alebo Silvie Josifoskej.
Mama dostala dva lístky od Revolučného odborového hnutia na kultúru v Šamoríne: Hrala tam hudobná skupina Hej, kde sólistami boli Helena Blehárová a Peter Lipa. V jednom momente Peter povedal na pódiu, že teraz vám zahráme blues. Sedel som tam ako prilepený, myslím, že na klavíri tam vtedy hral Gabko Jonáš : Tu, du, du...tu, du, du...Číra mágia, svetlá stmavli do tmavomodra, Peter začal spievať I was born..... Hovorím si, toto sa mi páči. Mal som trinásť rokov a toto stretnutie s blues mi absolútne zmenilo život a som za to Petrovi veľmi vďačný. Keď som prišiel z vojny, s Ďurkom Turtevom sme založili prvú verziu Bluesweiseru, ale ešte predtým som hral v kapele Samaria Blues Band, kde sme hrali rôzne prevzaté veci, ale na verejnosti sme vystúpili hádam iba raz, na nejakom bluesovom večeri v Rači. V Bluesweiseri som hral len na harmonike, ale to, že som neskôr začal aj spievať, malo prozaický dôvod. Nikomu sa nechcelo spievať, a tak to vždy padlo na mňa. Ajdži spieva lepšie, Pišty tiež, ale nechce sa im, všetko zostane na papagája Procházku! (smiech). Tu máš mikrofón a spievaj, to počúvam dodnes. .blues do bieleho rána
Eletric Blues Band vznikol zo skupiny Exit, kde sme hrali prevzaté veci, ale mali sme ambíciu zložiť aj niečo svoje. Myslím, že sme hrali veľmi dobrú hudbu dovtedy, pokiaľ v nej nezačalo dochádzať k personálnym zmenám. Menej sme skúšali, prestali sme robiť vlastné veci. A keď sa chalani dozvedeli, že chcem robiť sólový album, tak ma vyhodili zo skupiny a ja som si založil kapelku Frozen Dozen. Veľmi rád spomínam na to, ako sme s Electric Blues Bandom precestovali takmer celú Európu. Najmä v Nemecku sme na festivale stretli pre mňa veľmi dôležitých hudobníkov, či to bol Sugar Blue, alebo Luther Allison. Po koncertoch sme spolu s nimi džemovali až do rána a absolútneho fyzického vyčerpania. Brali nás. Možno si hovorili, že prečo biele deti namiesto toho, aby zarábali, hrajú čiernu muziku, ale tešilo ich, že máme o blues záujem. Vždy som si pomáhal citátom Paula Olivera, ktorý napísal krásnu knihu The Story Of The Blues, kde píše, že blues nie je rasová záležitosť, ale kultúrna. Hrajte ho a tešte sa z neho! Je to univerzálny jazyk, ktorý škoda nevyužiť. .druhá strana
Nevýhodou skupiny Sitra Achra je fakt, že sme stále rozlietaní a ťažko sa hľadajú termíny, keď môžeme hrať spolu. Takmer celá kapela hrá s Janou Kirschnerovou, ja zase vystupujem s Richardom Müllerom. V reči starej kapely je Sitra Achra pomenovaním pre druhú stranu. Blues je úzka konzervatívna záležitosť, ktorá sa desaťročia úspešne bráni akýmkoľvek zmenám, no nás ho baví robiť inak. Niektoré veci sú staré možno aj viac ako sto rokov, ale nesnažíme sa napodobiť originál, napríklad Johnny B. Goode hráme ako reggae. Som zaľúbený do celej čiernej hudby, či je to blues, soul, funk, reggae, swing, džez. Je to pre mňa bezprostredná muzika, ktorá ide priamo do srdca ako spev sibírskeho šamana. Všetky špekulácie okolo nej sú fajn, ale sú to len teórie. Musíš dať von hneď na prvý krát, vtedy hudba znie najlepšie. So Sitra Akra sa snažíme zachovať pôvodný náboj tejto hudby, ale zároveň ju chceme priblížiť aj ušiam dnešného diváka.
Môj sen vždy bol hrať v perfektne zocvičenej kapele, kde každý má svoj part, aj harmonika. Rád stojím niekde na boku, za chrbtom aparatúry a hrám, ako napríklad na koncertoch s Richardom Mullerom. A aký je Richard frontman a človek? Bez toho, aby som sa púšťal do veľkých úvah, Richard je človek s veľkým srdcom. Som rád, že s ním hrám. Erich Boboš Procházka/
(nar. 27. 11. 1961 v Nových Zámkoch) je najznámejším slovenským bluesmanom, harmonikárom a spevákom. Na ústnej harmonike sa učil hrať už od siedmich rokov. V roku 1983 založil svoju prvá skupinu Samaria Blues Band, neskôr pôsobil v kapelách Bluesweiser, Exit alebo sprievodnom bande legendárneho speváka Jožka Barinu. V roku 1991 sa sformovala veľmi úspešná skupina Electric Blues Band, kde pôsobil až do roku 1999. Po odchode si založil svoju formáciu Frozen Dozen, neskôr kapelu Sitra Achra. Boboš sa nepohybuje len na slovenskej a českej bluesovej scéne, jeho hlas a ústna harmonika znejú na nahrávkach alebo koncertoch Jany Kirchnerovej, Petra Lipu, Richarda Müllera alebo Silvie Josifoskej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.