Namiesto toho totiž viedol štátnu Radu pre analýzu spoločnosti, ktorú zriadila vláda v roku 2004 s cieľom „objasniť politické rozhodnutia vlády analýzou navzájom protichodných pohľadov“. Univerzita odmietla pokračovať v platení Ferryho za nič. Štát do toho vstúpil a navrhuje, že jeho mzdu bude platiť vláda, ale poslanec Národného zhromaždenia a člen vládnej strany sa napriek tomu spýtal, prečo by mali daňoví poplatníci financovať Ferryho za to, že nič nerobí. Navrhol tiež, aby Ferry vrátil všetky peniaze vyplatené za uplynulých sedem rokov.
Vo Francúzsku to vyvolalo vášnivú diskusiu o Ferryho teplom miestečku v štátnej rade a povinnostiach, ktoré mal, či boli až také, že nemohol na univerzite učiť. Niektorí hovoria, že Ferry pracoval ťažko, iní ho podozrievajú z opaku. Poukazujú pritom na mnohé knihy, ktoré stihol za uplynulých sedem rokov napísať, nehovoriac už o jeho televíznych angažmánoch. Napriek Ferryho vyhláseniam niet pochybností, že nad celou aférou sa vznáša mrak skorumpovaného klientelizmu.
Na druhej strane Kanála sa iný celebritný filozof A. C. Grayling dostal do prekvapivých problémov z úplne iných dôvodov. Spolu s ďalšími, rovnako prominentnými verejnými intelektuálmi ako Richard Dawkins, Steven Pinker a Niall Ferguson sa rozhodol vytvoriť v Londýne nezávislú humanitnú univerzitu so školným 29-tisíc libier ročne. Časť tých peňazí mala byť určená ako podpora pre chudobných študentov. Grayling bol až doteraz miláčikom liberálnej elity, najmä pre jeho temperamentné útoky na náboženstvo. Teraz sa však stal obeťou nenávisti. Keď vysvetľoval svoje ciele auditóriu v londýnskom kníhkupectve, jeho kritici zapálili dymové bomby a akcia musela byť zrušená. Protestujú študenti aj univerzitní učitelia. Po prvé preto, že títo akadmici im odkazujú, že si o štátnych štandardoch vysokého školstva veľa nemyslia. A po druhé preto, že sa obávajú, že Grayling a jeho kolegovia môžu uspieť. A to už ohrozuje celý súčasný systém. Aj malý závan súťaživosti dokáže ohroziť klientelizmus.
Vo Francúzsku to vyvolalo vášnivú diskusiu o Ferryho teplom miestečku v štátnej rade a povinnostiach, ktoré mal, či boli až také, že nemohol na univerzite učiť. Niektorí hovoria, že Ferry pracoval ťažko, iní ho podozrievajú z opaku. Poukazujú pritom na mnohé knihy, ktoré stihol za uplynulých sedem rokov napísať, nehovoriac už o jeho televíznych angažmánoch. Napriek Ferryho vyhláseniam niet pochybností, že nad celou aférou sa vznáša mrak skorumpovaného klientelizmu.
Na druhej strane Kanála sa iný celebritný filozof A. C. Grayling dostal do prekvapivých problémov z úplne iných dôvodov. Spolu s ďalšími, rovnako prominentnými verejnými intelektuálmi ako Richard Dawkins, Steven Pinker a Niall Ferguson sa rozhodol vytvoriť v Londýne nezávislú humanitnú univerzitu so školným 29-tisíc libier ročne. Časť tých peňazí mala byť určená ako podpora pre chudobných študentov. Grayling bol až doteraz miláčikom liberálnej elity, najmä pre jeho temperamentné útoky na náboženstvo. Teraz sa však stal obeťou nenávisti. Keď vysvetľoval svoje ciele auditóriu v londýnskom kníhkupectve, jeho kritici zapálili dymové bomby a akcia musela byť zrušená. Protestujú študenti aj univerzitní učitelia. Po prvé preto, že títo akadmici im odkazujú, že si o štátnych štandardoch vysokého školstva veľa nemyslia. A po druhé preto, že sa obávajú, že Grayling a jeho kolegovia môžu uspieť. A to už ohrozuje celý súčasný systém. Aj malý závan súťaživosti dokáže ohroziť klientelizmus.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.