Dobrá káva sa dá pripraviť aj doma, bez drahých prístrojov a odborných školení. Ako vždy, chce to len venovať pozornosť zdanlivo nepodstatným detailom, neveriť instatntným a zjednodušeným riešeniam, nájsť si čas a urobiť si aj z prípravy kávy príjemný obrad. .meleme, meleme na mlynskom kameni
Preč sú časy, keď v každých potravinách trónili veľké hučiace stroje s dvoma gombíkmi, štart a stop, a s klapkou, ktorou sme sa zúfalo pokúšali vyklepkať čo najviac vlastnej kávy z mlyčeka do papierového vrecka z pražských baliarní. Mletie kávy je dôležitý proces, ktorý môže výsledný dojem poriadne pokaziť. Hrúbka mletia je pre každý spôsob prípravy kávy iná a prispôsobená tomu, aby sme z kávy vyťažili maximum. Hrubé mletie je vhodné pre kávu filtrovanú, jemné pre tureckú kávu a espresso. Obyčajne potrebujeme 7 gramov kávy na jednu šálku, ale z hrubšie pomletej kávy dostaneme menej rozpustných látok, takže je dobré použiť jej viac.
V našich domácnostiach je najbežnejší ten najnevhodnejší - trieštivý spôsob mletia. Okrem toho, že ním nevieme ovplyvniť hrúbku mletia, môžeme kávu ešte aj prepáliť. Najvhodnejší je mlynček s mlynskými kameňmi, čím je väčší ich priemer a čím sú otáčky mlynčeka nižšie, tým lepšie. Ak nechcete investovať do mlynčeka ani s mletím kávy experimentovať, kupujte si kávu v čo najmenšom balení a nechajte si ju zomlieť odborne u predajcu. Uschovajte ju v dobre utesnenej nádobke, lebo zomletá a otvorená káva podlieha veľmi rýchlo oxidácii aromatických olejov. .čistá voda a štipka soli
Voda tvorí väčšinu objemu nápoja, mala by byť samozrejme čistá a pitná, mala by mať aj vlastnosti, ktoré bežne zmyslami nepostrehneme. V prvom rade by nemala byť tvrdá, pretože ovplyvňuje nielen chuť, ale aj ničí kávovary usadeninami vodného kameňa. V domácich podmienkach môžeme použiť pri príprave štipku soli, alebo používať filtrovanú, prípadne nízkomineralizovanú, najlepšie kojeneckú balenú vodu. Na etikete je informácia o celkovej mineralizácii v mg/l a čím je toto číslo nižšie, tým je voda vhodnejšia pre prípravu kávy. .zalievaná káva a turek
Technologicky najjednoduchší a u nás kedysi najrozšírenejší spôsob prípravy je zalievaná káva, nesprávne označovaná aj ako turecká káva, či turek. Keď inak nemôžete, a milujete tie „smeti“ na dne, prípadne ich využívate na veštenie budúcnosti, tak aspoň kávu pomelte na čo najjemnejšie, aby sa mohla dostatočne vylúhovať. Vriacou vodou by ste kávu prepálili a bola by horká a plochá. Preto vodu po zovretí nechajte chvíľku postáť, až potom zalievajte a extrahujte 4,5 až 5 minút. Rituálne zalievanie kávy na trikrát je nezmysel a kvalitu nijako nevylepší. Naopak rituálne predhriatie šálky áno, pretože pomôže udržať dlhšie správnu teplotu na luhovanie. Dobre urobená zalievaná káva má na povrchu tmavo hnedú penu s väčšími i menšími bublinami. Ale nehovorte, že sme vás neupozornili, že vylúhovaný kávový zbytok, nazývaný aj grunt, môže spôsobovať problémy so žalúdkom, alebo žlčníkom.
Na najstarší spôsob prípravy, na tureckú kávu, potrebujeme džezvu, mosadznú nádobu s dlhou rúčkou a najjemnejšie mletie kávy až na prach. V džezve zalejeme kávu, ktorej môže byť aj dvojnásobná dávka, vodou a dáme variť. Ak chceme sladiť, pridáme hneď aj cukor. A sladiť rozhodne budeme a veľa, lebo takto robená káva býva najhorkejšia. Pridávať sa zvykne aj vanilka a kardamon. Keď začne stúpať pena a káva skypí, dáme džezvu preč z ohňa a necháme penu mierne opadnúť.Toto opakujeme trikrát. Po každom skypení zoberieme penu lyžičkou a dáme do pripravenej šálky. Pena z prvého skypenia bývala určená pre hosťa, lebo tá bola najchutnejšia a najaromatickejšia. Pred podávaním počkáme, kým sa káva usadí na dne džezvy a opatrne nalejeme do šálok. .americky filtrovaná, francúzsky lisovaná
Najmenej výrazná a často úplne bez arómy je káva, ktorú ešte stále, napriek množiacim sa talianskym coffeeshopom najviac obľubujú Američania. Filtrovaním získame čistú kávu, bez gruntu, takže aspoň neškodí žlčníku ani žalúdku, keď už nie je valnej chute a vône. Na ručné filtrovanie sa používa aj chemex, nádoba v tvare presýpacích hodín. Do nej sa vkladá filter, káva sa nasype do filtra, zaleje sa troškou vody, aby sa sparila začala uvoľňovať CO2. Postupne krúživým pohybom sa doleje zvyšok vody a nechá sa prekvapkať cez filter.
Niečo medzi zalievanou a filtrovanou kávou sa nám podarí vyrobiť pomocou jednoduchého prístroju s piestovým filtrom v sklenenom valci. Vynašli ho Taliani v roku 1930, ale populárnejší je vo Francúzsku, takže tu dostal i meno french press – francúzsky lis. Káva z neho má mohutné telo a sú v nej obsiahnuté všetky aromatické látky, lisom však oddelíme ten nešťastný grunt. Najdôležitejší je filter, kovové sitko, na okrajoch s pružinou. Podľa jeho hustoty treba nastaviť aj hrúbku mletia. Nádobu nahrejeme, nasypeme kávu, zalejeme vodou, opäť nie celkom vriacou. Premiešame. Nasadíme viečko s filtrom, nezatláčame hneď, najprv necháme kávu vyextrahovať ako pri zalievanej káve, až po 4,5 – 5 minútach pomaly zatlačíme piestový filter a môžeme podávať. Nenechávajte nápoj príliš dlho v nádobe, lebo sa do neho začnú lúhovať triesloviny. .klokotajúce koťogó alebo moka káva
Najbližšie ku kvalite espressa má káva uvarená v moka kanvici, býva len o trochu horkejšia. V našich končinách je najznámejšia pod maďarským názvom koťogó, pretože práve odtiaľ sme si ju dlhé roky vozili, i keď ešte populárnejšia je v talianskych domácnostiach. Počas varenia sa voda v spodnej časti nádobky, kde musí byť naliata presne pod ventil, odparuje, vzniká v nej pretlak a káva je ním pretláčaná cez košík s kávou do vrchnej nádobky. Košík naplníme kávou do plna, zatláčame len mierne.
Moka kanvice sa vyrábajú na rôzny počet šálok a treba vždy dodržiavať určené dávkovanie vody aj kávy. Najlepšia je však najmenšia kanvička na jednu šálku, pretože čím kratšie je káva vystavená teplu, tým menej je horká. Preto aj treba kávu variť na stredne silnom ohnu a hneď, ako natečie do hornej časti, treba ju z ohňa odstaviť. Najsilnejšia je káva na dne, teda tá ktorá nateká ako prvá, preto ju treba pred naliatím do šálok premiešať. Táto káva nezvykne mať takú krásnu penu, cremu, ako espresso, ale niektoré kanvice majú na to špeciálny brikka systém.
Nech už kávu pripravíme akokoľvek, nemali by sme ju podávať hocijako. Najlepšie šálky na kávu sú z hrubostenného porcelánu, o objeme 50 až 100 ml. Arómu lepšie udržia zaoblené šálky, z otvorených vôňa rýchlejšie vyprchá. Vždy by mali byť nahriate, ak sa nedá inak, tak aspoň prepláchnuté horúcou vodou. Vaša šálka na kávu by sa mala dobre držať, nemala by byť ťažká a mala by sa vám páčiť. Konzumačná časť kávového rituálu môže začať.
Preč sú časy, keď v každých potravinách trónili veľké hučiace stroje s dvoma gombíkmi, štart a stop, a s klapkou, ktorou sme sa zúfalo pokúšali vyklepkať čo najviac vlastnej kávy z mlyčeka do papierového vrecka z pražských baliarní. Mletie kávy je dôležitý proces, ktorý môže výsledný dojem poriadne pokaziť. Hrúbka mletia je pre každý spôsob prípravy kávy iná a prispôsobená tomu, aby sme z kávy vyťažili maximum. Hrubé mletie je vhodné pre kávu filtrovanú, jemné pre tureckú kávu a espresso. Obyčajne potrebujeme 7 gramov kávy na jednu šálku, ale z hrubšie pomletej kávy dostaneme menej rozpustných látok, takže je dobré použiť jej viac.
V našich domácnostiach je najbežnejší ten najnevhodnejší - trieštivý spôsob mletia. Okrem toho, že ním nevieme ovplyvniť hrúbku mletia, môžeme kávu ešte aj prepáliť. Najvhodnejší je mlynček s mlynskými kameňmi, čím je väčší ich priemer a čím sú otáčky mlynčeka nižšie, tým lepšie. Ak nechcete investovať do mlynčeka ani s mletím kávy experimentovať, kupujte si kávu v čo najmenšom balení a nechajte si ju zomlieť odborne u predajcu. Uschovajte ju v dobre utesnenej nádobke, lebo zomletá a otvorená káva podlieha veľmi rýchlo oxidácii aromatických olejov. .čistá voda a štipka soli
Voda tvorí väčšinu objemu nápoja, mala by byť samozrejme čistá a pitná, mala by mať aj vlastnosti, ktoré bežne zmyslami nepostrehneme. V prvom rade by nemala byť tvrdá, pretože ovplyvňuje nielen chuť, ale aj ničí kávovary usadeninami vodného kameňa. V domácich podmienkach môžeme použiť pri príprave štipku soli, alebo používať filtrovanú, prípadne nízkomineralizovanú, najlepšie kojeneckú balenú vodu. Na etikete je informácia o celkovej mineralizácii v mg/l a čím je toto číslo nižšie, tým je voda vhodnejšia pre prípravu kávy. .zalievaná káva a turek
Technologicky najjednoduchší a u nás kedysi najrozšírenejší spôsob prípravy je zalievaná káva, nesprávne označovaná aj ako turecká káva, či turek. Keď inak nemôžete, a milujete tie „smeti“ na dne, prípadne ich využívate na veštenie budúcnosti, tak aspoň kávu pomelte na čo najjemnejšie, aby sa mohla dostatočne vylúhovať. Vriacou vodou by ste kávu prepálili a bola by horká a plochá. Preto vodu po zovretí nechajte chvíľku postáť, až potom zalievajte a extrahujte 4,5 až 5 minút. Rituálne zalievanie kávy na trikrát je nezmysel a kvalitu nijako nevylepší. Naopak rituálne predhriatie šálky áno, pretože pomôže udržať dlhšie správnu teplotu na luhovanie. Dobre urobená zalievaná káva má na povrchu tmavo hnedú penu s väčšími i menšími bublinami. Ale nehovorte, že sme vás neupozornili, že vylúhovaný kávový zbytok, nazývaný aj grunt, môže spôsobovať problémy so žalúdkom, alebo žlčníkom.
Na najstarší spôsob prípravy, na tureckú kávu, potrebujeme džezvu, mosadznú nádobu s dlhou rúčkou a najjemnejšie mletie kávy až na prach. V džezve zalejeme kávu, ktorej môže byť aj dvojnásobná dávka, vodou a dáme variť. Ak chceme sladiť, pridáme hneď aj cukor. A sladiť rozhodne budeme a veľa, lebo takto robená káva býva najhorkejšia. Pridávať sa zvykne aj vanilka a kardamon. Keď začne stúpať pena a káva skypí, dáme džezvu preč z ohňa a necháme penu mierne opadnúť.Toto opakujeme trikrát. Po každom skypení zoberieme penu lyžičkou a dáme do pripravenej šálky. Pena z prvého skypenia bývala určená pre hosťa, lebo tá bola najchutnejšia a najaromatickejšia. Pred podávaním počkáme, kým sa káva usadí na dne džezvy a opatrne nalejeme do šálok. .americky filtrovaná, francúzsky lisovaná
Najmenej výrazná a často úplne bez arómy je káva, ktorú ešte stále, napriek množiacim sa talianskym coffeeshopom najviac obľubujú Američania. Filtrovaním získame čistú kávu, bez gruntu, takže aspoň neškodí žlčníku ani žalúdku, keď už nie je valnej chute a vône. Na ručné filtrovanie sa používa aj chemex, nádoba v tvare presýpacích hodín. Do nej sa vkladá filter, káva sa nasype do filtra, zaleje sa troškou vody, aby sa sparila začala uvoľňovať CO2. Postupne krúživým pohybom sa doleje zvyšok vody a nechá sa prekvapkať cez filter.
Niečo medzi zalievanou a filtrovanou kávou sa nám podarí vyrobiť pomocou jednoduchého prístroju s piestovým filtrom v sklenenom valci. Vynašli ho Taliani v roku 1930, ale populárnejší je vo Francúzsku, takže tu dostal i meno french press – francúzsky lis. Káva z neho má mohutné telo a sú v nej obsiahnuté všetky aromatické látky, lisom však oddelíme ten nešťastný grunt. Najdôležitejší je filter, kovové sitko, na okrajoch s pružinou. Podľa jeho hustoty treba nastaviť aj hrúbku mletia. Nádobu nahrejeme, nasypeme kávu, zalejeme vodou, opäť nie celkom vriacou. Premiešame. Nasadíme viečko s filtrom, nezatláčame hneď, najprv necháme kávu vyextrahovať ako pri zalievanej káve, až po 4,5 – 5 minútach pomaly zatlačíme piestový filter a môžeme podávať. Nenechávajte nápoj príliš dlho v nádobe, lebo sa do neho začnú lúhovať triesloviny. .klokotajúce koťogó alebo moka káva
Najbližšie ku kvalite espressa má káva uvarená v moka kanvici, býva len o trochu horkejšia. V našich končinách je najznámejšia pod maďarským názvom koťogó, pretože práve odtiaľ sme si ju dlhé roky vozili, i keď ešte populárnejšia je v talianskych domácnostiach. Počas varenia sa voda v spodnej časti nádobky, kde musí byť naliata presne pod ventil, odparuje, vzniká v nej pretlak a káva je ním pretláčaná cez košík s kávou do vrchnej nádobky. Košík naplníme kávou do plna, zatláčame len mierne.
Moka kanvice sa vyrábajú na rôzny počet šálok a treba vždy dodržiavať určené dávkovanie vody aj kávy. Najlepšia je však najmenšia kanvička na jednu šálku, pretože čím kratšie je káva vystavená teplu, tým menej je horká. Preto aj treba kávu variť na stredne silnom ohnu a hneď, ako natečie do hornej časti, treba ju z ohňa odstaviť. Najsilnejšia je káva na dne, teda tá ktorá nateká ako prvá, preto ju treba pred naliatím do šálok premiešať. Táto káva nezvykne mať takú krásnu penu, cremu, ako espresso, ale niektoré kanvice majú na to špeciálny brikka systém.
Nech už kávu pripravíme akokoľvek, nemali by sme ju podávať hocijako. Najlepšie šálky na kávu sú z hrubostenného porcelánu, o objeme 50 až 100 ml. Arómu lepšie udržia zaoblené šálky, z otvorených vôňa rýchlejšie vyprchá. Vždy by mali byť nahriate, ak sa nedá inak, tak aspoň prepláchnuté horúcou vodou. Vaša šálka na kávu by sa mala dobre držať, nemala by byť ťažká a mala by sa vám páčiť. Konzumačná časť kávového rituálu môže začať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.