Existuje množstvo kulinárskej literatúry. V poslednom čase sa dokonca môže zdať, že kníhkupectvá tvoria z jednej tretiny knihy o varení, z druhej o diétach a tretia ostáva tej hodnotnejšej literatúre ako sú bedekre, mapy a rôzne v koži zabalené zrnká múdrosti. Aj medzi rôznymi kuchárkami však existujú knihy, ktoré sú pre ľudí, čo majú radi jedlo, tie zásadné.
Najdôležitejšou kulinárskou knihou na svete, stavebným kameňom knižnice každého gastrofila, je jednoznačne Larousse gastronomique. Hrubá a obsiahla encyklopédia, ktorú vlastní a načiera do nej pri tvorbe nového menu skoro každý špičkový kuchár. Prvýkrát vyšla v roku 1938 a zostavil ju Prosper Montagné s veľkým prihliadnutím na kuchárske umenie Augusta Escoffiera, jedného z najrešpektovanejších kuchárov, ktorý definoval francúzsku kuchyňu, ako ju poznáme dnes. Kniha sa začínala receptom na Abaisse – na vyvaľkané cesto – a končila sa Zuppou Inglese – známym neapolským dezertom. V najnovšom vydaní sa Larousse gastronomique rozšírila aj o pojmy z iných ako z francúzskej a talianskej kuchyne. Nájdeme v nej už aj bliny či guacamole. Je to nádherná kniha a v knižnici sa vie náležito vynímať. Je to 1 350-stranová nádhera v tmavom decentnom obale s prostým názvom, filigránsky podaným v typickej kuchárskej medi – to by sa s tým machrovalo na pláži! Škoda len, že váži toľko, čo výdatný nákup na tržnici v sezóne a veľkosťou vám zaberie pol kufra.
Netreba však zúfať. Ďalšia významná kulinárska kniha taká objemná nie je, zato výdatná rozhodne áno. A môže za ňu opäť Auguste Escoffier. Kuchárska špička dvadsiateho storočia sa na sklonku svojho života rozhodla vydať zásadnú kuchárku s názvom Ma cuisine. Vyšla nedávno aj v češtine pod názvom Moje francouzská kuchyně. Tú si so sebou na dovolenku pribaliť dokážete celkom ľahko, vyzerá ako hociktorý iný román. Rozdiel je len v obsahu. Úžasné dobrodružstvo gastronomických pochúťok, prehľadne zoradené podľa základných ingrediencií, s vedeckou precíznosťou a francúzskym šarmom písané recepty a rôzne spôsoby úpravy surovín – to všetko vás doslova pritlačí na plážové ležadlo alebo rovno katapultuje do najbližšej trattorie, osterie, bistra či taverny – podľa toho, kde dovolenkujete.
Uznávam, čítať ťažké francúzske kuchárky, hoci aj od nekorunovaného kráľa všetkých kuchárov a gourmetov, akým Escoffier nesporne je, je na pláži trošku príliš. Na dovolenke sa chceme predsa len zabaviť ľahším čítaním – detektívkou či dobrodružným cestopisom. A predstavte si – aj také sa medzi labužníckou literatúrou nájdu. Z detektívok silno odporúčam vynikajúcu knihu Vladimíra Poštulku Labužníkovy historky. Zručne písané príbehy vzniku 66 najznámejších svetových jedál, v ktorých sa napríklad dozviete, prečo v Segede nepoznajú segedínsky guláš alebo prečo a pri akej príležitosti väčšinu jedál pomenovali po slávnych operných spevákoch, herečkách a milenkách politikov. Z cestopisov jednoznačne vedie známy americký cestovateľ a šéfkuchár Anthony Bourdain. Pri jeho knihách vám okrem slín budú tiecť aj slzy – tie však garantovane od smiechu. Anthony Bourdain vie totiž okrem varenia aj sakramentsky dobre písať. Mark Twain medzi kuchármi. Kto by to na pláž nezobral? Autor je scenárista.
Najdôležitejšou kulinárskou knihou na svete, stavebným kameňom knižnice každého gastrofila, je jednoznačne Larousse gastronomique. Hrubá a obsiahla encyklopédia, ktorú vlastní a načiera do nej pri tvorbe nového menu skoro každý špičkový kuchár. Prvýkrát vyšla v roku 1938 a zostavil ju Prosper Montagné s veľkým prihliadnutím na kuchárske umenie Augusta Escoffiera, jedného z najrešpektovanejších kuchárov, ktorý definoval francúzsku kuchyňu, ako ju poznáme dnes. Kniha sa začínala receptom na Abaisse – na vyvaľkané cesto – a končila sa Zuppou Inglese – známym neapolským dezertom. V najnovšom vydaní sa Larousse gastronomique rozšírila aj o pojmy z iných ako z francúzskej a talianskej kuchyne. Nájdeme v nej už aj bliny či guacamole. Je to nádherná kniha a v knižnici sa vie náležito vynímať. Je to 1 350-stranová nádhera v tmavom decentnom obale s prostým názvom, filigránsky podaným v typickej kuchárskej medi – to by sa s tým machrovalo na pláži! Škoda len, že váži toľko, čo výdatný nákup na tržnici v sezóne a veľkosťou vám zaberie pol kufra.
Netreba však zúfať. Ďalšia významná kulinárska kniha taká objemná nie je, zato výdatná rozhodne áno. A môže za ňu opäť Auguste Escoffier. Kuchárska špička dvadsiateho storočia sa na sklonku svojho života rozhodla vydať zásadnú kuchárku s názvom Ma cuisine. Vyšla nedávno aj v češtine pod názvom Moje francouzská kuchyně. Tú si so sebou na dovolenku pribaliť dokážete celkom ľahko, vyzerá ako hociktorý iný román. Rozdiel je len v obsahu. Úžasné dobrodružstvo gastronomických pochúťok, prehľadne zoradené podľa základných ingrediencií, s vedeckou precíznosťou a francúzskym šarmom písané recepty a rôzne spôsoby úpravy surovín – to všetko vás doslova pritlačí na plážové ležadlo alebo rovno katapultuje do najbližšej trattorie, osterie, bistra či taverny – podľa toho, kde dovolenkujete.
Uznávam, čítať ťažké francúzske kuchárky, hoci aj od nekorunovaného kráľa všetkých kuchárov a gourmetov, akým Escoffier nesporne je, je na pláži trošku príliš. Na dovolenke sa chceme predsa len zabaviť ľahším čítaním – detektívkou či dobrodružným cestopisom. A predstavte si – aj také sa medzi labužníckou literatúrou nájdu. Z detektívok silno odporúčam vynikajúcu knihu Vladimíra Poštulku Labužníkovy historky. Zručne písané príbehy vzniku 66 najznámejších svetových jedál, v ktorých sa napríklad dozviete, prečo v Segede nepoznajú segedínsky guláš alebo prečo a pri akej príležitosti väčšinu jedál pomenovali po slávnych operných spevákoch, herečkách a milenkách politikov. Z cestopisov jednoznačne vedie známy americký cestovateľ a šéfkuchár Anthony Bourdain. Pri jeho knihách vám okrem slín budú tiecť aj slzy – tie však garantovane od smiechu. Anthony Bourdain vie totiž okrem varenia aj sakramentsky dobre písať. Mark Twain medzi kuchármi. Kto by to na pláž nezobral? Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.