Minulý mesiac zverejnil IPCC úplnú správu. Až v tej chvíli vyšlo najavo, že sa spomínané konštatovanie opiera výlučne o najoptimistickejšie zo 164 modelových scenárov. Tento scenár navyše vychádzal zo štúdie, ktorej zdrojom bola správa Greenpeace. Tvrdenie sa opieralo o predpoklad rozsiahleho zníženia globálnej spotreby energie, čo je vzhľadom na počet ľudí, ktorí sa v Číne a Indii vyhrabávajú z chudoby, veľmi nevierohodný scenár. Keď však IPCC prvýkrát s týmto tvrdením vyrukoval, aktivisti bojujúci proti globálnemu otepľovaniu aj firmy podnikajúce v oblasti obnoviteľnej energie zajasali.
Takýto typ správania – keď aktivisti a energetické spoločnosti svorne tlieskajú čomukoľvek, čo zaváňa potrebou zvýšených dotácií do alternatívnych energií – krásne vystihuje takzvaná „teória pašerákov a baptistov". Vznikla na základe skúseností z juhu Spojených štátov, kde mnoho súdnych okrskov nariaďovalo uzavretie predajní v nedeľu, aby tak bránilo predaju alkoholu. Reguláciu podporovali z morálnych dôvodov náboženské skupiny, ale podporovali ju aj pašeráci, pretože mali v nedeľu celý trh len pre seba.
„Teória pašerákov a baptistov" pomáha vysvetliť aj ďalšie javy. Napríklad Kjótsky protokol by bol stál bilióny dolárov, ale pri zastavovaní vzostupu globálnej teploty by dosiahol prakticky nepatrný rozdiel. Napriek tomu aktivisti tvrdili, že existuje morálna povinnosť znižovať emisie oxidu uhličitého, a povzbudzovali ich firmy, ktoré by z toho mali prospech. Počas neblahého klimatického summitu v Kodani v decembri 2009 bolo dánske hlavné mesto oblepené plagátmi, ktoré nabádali delegátov na uzavretie smelej dohody – plagáty zaplatila firma Vestas, najväčší svetový výrobca veterných turbín.
Pochybné tvrdenia pravoverných aktivistov dali vzniknúť aj priemyslu biopalív. Produkcia biopalív pritom pravdepodobne zvyšuje objem uhlíka v atmosfére pre rozsiahle odlesňovanie, ktoré si vyžaduje, pričom zmena skladby pestovaných plodín zvyšuje ceny potravín a prispieva ku globálnemu hladu. Environmentalisti to síce začali pripúšťať, ale agrobiznis a výrobcovia zelenej energie už nemajú záujem na zmene kurzu.
Až príliš často počujeme, že keď sa v niečom Greenpeace zhodne s veľkými firmami, musí to byť rozumné riešenie. Realita však ukazuje niečo iné. „Baptisti klimatických zmien" poskytujú morálne krytie, ktoré politici využívajú na presadzovanie regulácií a firmy na dotácie. Copyright: Project Syndicate, 2011
Takýto typ správania – keď aktivisti a energetické spoločnosti svorne tlieskajú čomukoľvek, čo zaváňa potrebou zvýšených dotácií do alternatívnych energií – krásne vystihuje takzvaná „teória pašerákov a baptistov". Vznikla na základe skúseností z juhu Spojených štátov, kde mnoho súdnych okrskov nariaďovalo uzavretie predajní v nedeľu, aby tak bránilo predaju alkoholu. Reguláciu podporovali z morálnych dôvodov náboženské skupiny, ale podporovali ju aj pašeráci, pretože mali v nedeľu celý trh len pre seba.
„Teória pašerákov a baptistov" pomáha vysvetliť aj ďalšie javy. Napríklad Kjótsky protokol by bol stál bilióny dolárov, ale pri zastavovaní vzostupu globálnej teploty by dosiahol prakticky nepatrný rozdiel. Napriek tomu aktivisti tvrdili, že existuje morálna povinnosť znižovať emisie oxidu uhličitého, a povzbudzovali ich firmy, ktoré by z toho mali prospech. Počas neblahého klimatického summitu v Kodani v decembri 2009 bolo dánske hlavné mesto oblepené plagátmi, ktoré nabádali delegátov na uzavretie smelej dohody – plagáty zaplatila firma Vestas, najväčší svetový výrobca veterných turbín.
Pochybné tvrdenia pravoverných aktivistov dali vzniknúť aj priemyslu biopalív. Produkcia biopalív pritom pravdepodobne zvyšuje objem uhlíka v atmosfére pre rozsiahle odlesňovanie, ktoré si vyžaduje, pričom zmena skladby pestovaných plodín zvyšuje ceny potravín a prispieva ku globálnemu hladu. Environmentalisti to síce začali pripúšťať, ale agrobiznis a výrobcovia zelenej energie už nemajú záujem na zmene kurzu.
Až príliš často počujeme, že keď sa v niečom Greenpeace zhodne s veľkými firmami, musí to byť rozumné riešenie. Realita však ukazuje niečo iné. „Baptisti klimatických zmien" poskytujú morálne krytie, ktoré politici využívajú na presadzovanie regulácií a firmy na dotácie. Copyright: Project Syndicate, 2011
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.