.šla som nabrať vodu k pumpe, aby som si oprala oblečenie. Bolo asi 5 hodín, a to miesto bolo dosť preplnené,“ hovorí 16-ročná Winasa Stephenová. Modrá plachta jej zakrýva zranenia na tele, hlas ledva počuť. „Keď som počula blížiť sa lietadlo, schovala som sa pod strom. Bomba padla priamo vedľa mňa. Keď to vybuchlo, myslela som si, že už som mŕtva."
Do nemocnice v dedine Lowere, malej kliniky niekde v severosudánskom pohorí Nuba, sa jej podarilo dôjsť až o 2:30 nad ránom. „Trvalo mi štyri hodiny, kým som odstránil úlomky bomby z jej tela," vysvetľuje Joseph Jacob, jediný lekár v zariadení. „Nemal som vhodné nástroje a diera bola veľmi veľká." Stephen sa po zranení na pravom boku zotavuje dobre a je mimo nebezpečenstva. .ľudia z Nuby
Stephen je jednou zo 47 ľudí ošetrených v nemocnici, ktorí od začiatku júna utrpeli zranenia pri náletoch Sudánskych ozbrojených síl (SAF). Vtedy sa začali konflikty medzi armádou a bývalými rebelmi zo Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády (SPLA) v pohorí Nuba. Ide o región, ktorý leží na južnom okraji severného Sudánu. Kým Nubu obývajú prevažne rodení Afričania, sever Sudánu ovládajú Arabi.
Stratená v kopcoch v okolí mesta Kauda, jednej z pevností SPLA, nemocnica zvykla ošetriť približne 300 pacientov denne. Ale v súčasnosti, po tom, ako bola oblasť okolo kliniky niekoľkokrát zbombardovaná, ju navštívi menej ako sto ľudí. „Keď počujú blížiť sa antonova, ľudia vybiehajú z nemocnice aj s pozapájanými hadičkami," vysvetľuje Jacob. „Môžeme byť cieľom a ľudia to vedia."
V týchto osamelých kopcoch ľudia z Nuby dvadsať rokov bojovali po boku juhosudánskej SPLA proti vláde, ktorej politiku vnímali ako diskriminačnú voči Afričanom. Konflikt spôsobil smrť najmenej dvoch miliónov ľudí a presídlenie ďalších štyroch. Skončil v roku 2005 uzavretím Komplexnej mierovej dohody, ktorá poskytla juhu referendum o nezávislosti. Konalo sa v januári tohto roka a viac ako 98 percent populácie hlasovalo za odtrhnutie. Ale obyvatelia Nuby nikdy sami nezakúsili tento historický okamih: v súlade s hranicami z roku 1956, na ktorých je založená mierová dohoda, totiž oblasť spadá pod kontrolu severu. .po starom
Dnes – kým Južný Sudán stále oslavuje svoju čerstvú nezávislosť od Chartúmu, ktorú dosiahol predminulú sobotu – pohorie Nuba (alebo Južný Kordofan, ako sa oficiálne nazýva) sa stáva dejiskom ďalšej vojny. Iskrou, ktorá vyvolala konflikt, boli sporné voľby guvernéra štátu, v ktorých zvíťazil Ahmed Arún, kandidát vládnucej severosudánskej Strany národného kongresu (NCP), pričom porazil obľúbeného miestneho vodcu Sudánskeho ľudového oslobodeneckého hnutia (SPLM, politické krídlo SPLA) Abdula Azíza al-Adam Hilua.
Zatiaľ čo toto hnutie označilo voľby za zmanipulované, Chartúm ich považuje za platné a dal rebelom zo SPLA ultimátum, aby sa odzbrojili a integrovali do sudánskej armády. Prišlo ku konfliktom a keď nakoniec armáda získala kontrolu nad Kadugli, hlavným mestom tohto regiónu, a rebeli museli ustúpiť do okrajových častí mesta, desaťtisíce civilistov utiekli pred odvetou severnej armády a leteckými náletmi Chartúmu. Podľa OSN kríza spôsobila neznámy počet obetí a najmenej 75 000 vnútorne presídlených osôb, no miestne organizácie pre ľudské práva odhadujú celkový počet obetí takmer na pol milióna.
Na okraji dediny Lowere, pár kilometrov od nemocnice, skupina žien nečinne sedí na vrchole hory. Väčšina z nich je obklopená svojimi malými deťmi, jedna z nich je dokonca tehotná. „Strávime tu celý deň ničnerobením," hovorí 35-ročná Fatima Ramadan, ktorej deti sa naučili, že len čo začujú zvuk antonova, treba sa rýchlo schovať v neďalekej jaskyni. V prípade, že by armáda bombardovala dedinu, ženy by nemali čas zhromaždiť deti a utiecť, tak radšej strávia deň na hore. „Pred niekoľkými dňami bomba explodovala priamo nad jaskyňou," opisuje Ramadan, ktorá je tu so svojimi štyrmi najmladšími deťmi. „Veľa dymu, kamene padali dovnútra, ale našťastie nikoho nič nezranilo." Rovnako ako oni, tisíce ďalších civilistov je roztrúsených na kopcoch v oblasti. Po celodennom skrývaní sa zostupujú pri západe slnka, keď bombardovanie prestáva. Okrem prípravy večere ženy varia jedlo a zbierajú vodu na nasledujúci deň, keď budú musieť vyliezť na horu znova. .chceme patriť k juhu
Obyvatelia Nuby sú zvyknutí na tento druh trápenia. Za ostatných 28 rokov ich v tomto vidieckom kraji, kde je život stále poznačený nekonečným cyklom prírody a ročných období, vojna navštívila niekoľkokrát. Bez ciest alebo infraštruktúry je región hlboko zaostalý, čo miestni obyvatelia pripisujú zámernej politike Chartúmu potrestať hrdú a tvrdohlavú populáciu. „Od britskej kolonizácie až doteraz sme sa nikdy nenechali ľahko podmaniť, to je dôvod, prečo nás potrestali," vysvetľuje sociálny pracovník Montasir Násir. „Pohorie Nuba bolo definované ako‚uzavretá oblasť', čo znamenalo, že nič sa tu nemalo budovať ani modernizovať." Na druhej strane, po získaní nezávislosti začala sudánska vláda región pomaly arabizovať a islamizovať, pričom najlepšiu pôdu prideľovala arabským kmeňom a africké zanedbávala v oblasti vzdelávania či pracovných príležitostí. Dnes fakt, že niektoré ropné ložiská, ktoré si sever ponechá, sa nachádzajú v tejto oblasti, pridáva ďalší element do zmesi, ktorá je už aj tak výbušná.
Navyše, útoky armády prišli so začiatkom obdobia dažďov, keď by sa ľudia mali starať o svoje polia. Ak to nebudú schopní urobiť v nasledujúcich týždňoch, hladomor sa stane ešte väčšou pohromou ako vojna. „Každá rodina tu pred občianskou vojnou mávala viac ako sto zvierat," vysvetľuje Násir. „Teraz majú len niekoľko desiatok. Obnova bude nejaký čas trvať.“ Aj spoločenské podujatia, ako tanec alebo zápasnícke súťaže, čo je tu v Nube tradičný šport, boli zakázané z bezpečnostných dôvodov, aby sa zabránilo veľkým zhromaždeniam. V Kauda, jednom z hlavných centier regiónu, je trh takmer zavretý a funguje iba s niekoľkými stánkami so základnými položkami pre to málo civilistov, ktorí neutiekli z mesta.
Zatiaľ čo nálety pokračujú každý deň, zameriavajúc sa na rôzne oblasti v regiónoch ako Tes, Kauda a Kurchi, na zemi je situácia na mŕtvom bode niekoľko týždňov. Aj keď rebeli zo SPLA majú správy, že sudánska armáda privádza posily na začatie veľkej ofenzívy. „Posielajú aj malé deti, ktoré práve ukončili školský rok," hovorí Mubarak Ahmed, predseda zväzu mládeže SPLA. Čo sa týka bývalých rebelov, zdá sa, že majú pod kontrolou drvivú väčšinu pohoria Nuba. Obkľúčili armádne jednotky, ktoré okupujú niekoľko kľúčových miest a niektoré zásobovacie trasy zo severu, a pred týždňom začali ostreľovať jej pozície, vyhlasujúc, že opäť získali kontrolu nad El Hamra, strategickým centrom pár desiatok kilometrov od Kadugli.
„Mnoho našich ľudí nemá zbrane ani uniformy, ale sú pripravení bojovať," vysvetľuje miestny sociálny pracovník, ktorý si neželal byť z bezpečnostných dôvodov menovaný. „V priebehu realizácie mierovej dohody ich SPLA vyškolila a vyzbrojila, tak sme aspoň pripravení lepšie ako v minulej vojne". V tom čase obyvatelia Nuby platili daň za slobodu juhu. Vojenské operácie armády zabili v regióne v 90. rokoch 200 000 ľudí, na čo tu nikto nie je ochotný zabudnúť. Dve vojny, história diskriminácie a proarabskej politiky presvedčili Nubu, že z politických rokovaní s Chartúmom nevzíde nič dobrého. „Nezaujímajú ma hranice z roku 1956, zaujímajú ma moje práva. To je to, za čo som bojoval," vysvetľuje 35-ročný Johanes Mudeir, ktorý bol v radoch SPLA 14 rokov počas občianskej vojny. „Opäť sa chopím zbrane, ak je to cesta k slobode." .prečo nepríde NATO?
Podobne ako viac a viac jeho krajanov, Mudeir je čoraz skeptickejší, ako sa Južný Sudán postaví ku kríze v Nube. Kým severný sektor SPLA je ešte stále hlavnou silou v regióne a veľa Núbanov sa teší z nezávislosti dosiahnutej Južanmi, čoraz viac z nich má pocit zrady. Mierová dohoda totiž nesplnila očakávania tohto regiónu, ktorý sa podieľal na dlhej a náročnej vojne, aby potom získal len nejasne definované „ľudové konzultácie" namiesto referenda o nezávislosti. Severná SPLA tvrdí, že zatiaľ nedostáva žiadnu podporu od juhu, čo je v súlade s vyjadreniami vlády Južného Sudánu, ktorá opakovane zdôrazňovala, že vracať sa do vojny s Chartúmom nepripadá do úvahy.
Rastúca nedôvera a frustrácia miestnych obyvateľov sa rozširuje aj voči medzinárodnému spoločenstvu. „Ako je možné, že NATO bombarduje Líbyu a nie Chartúm?" pýta sa 24-ročný Džalal Hussein z Kauda. „Prečo nemôžu presadiť bezletovú zónu aj tu?" Ticho svetového spoločenstva v súvislosti s mimoriadnou situáciou v Nuba sa podobá postoju miestnych mierových síl. Kontingenty UNMIS, misie OSN v Sudáne, odídu z Južného Kordofanu, len čo ich o to požiada sudánska vláda a obyvateľom Nuby nebudú chýbať. Egyptské mierové jednotky, umiestnené mimo Kauda a Kurchi, nikdy nikde nevidieť. Preto padajú obvinenia, že pre ochranu civilného obyvateľstva nič nerobia a že sa spolčili so sudánskou armádou. „Oni nikdy neprídu posúdiť situáciu, aj keď bomba padne blízko ich základne," vysvetľuje doktor Jacob. „Vôbec im neverím." Existuje mnoho výpovedí ľudí utekajúcich z Kadugli o civilistoch, ktorých zastrelili sudánske ozbrojené sily, keď ich vyvliekli z „bezpečných oblastí", spravovaných mierovými zbormi OSN, kde sa ukrývali v prvých dňoch nepokojov. „Egyptskí mierotvorcovia tam stáli, vystrašení a trasúci sa. Niektorí z nich sa dokonca smiali," spomína civilista, ktorému sa nedávno podarilo dostať do Kauda, ale neprial si byť menovaný pre strach z odplaty proti jeho rodine, ktorá je ešte v Kadugli. Podľa neho chartúmske sily zhromaždili civilistov, ktorí nemôžu uniknúť a umiestnili ich na troch miestach v meste. „Majú v úmysle používať ich ako ľudské štíty pri útoku SPLA.“
Zanedbaní Chartúmom, ignorovaní ich niekdajšími spoluobčanmi Južanmi a opustení medzinárodným spoločenstvom, obyvatelia Nuby sa pripravujú na možnosť, že sa o seba budú musieť postarať sami. A v prípade potreby bojovať až do Chartúmu v akomsi líbyjskom štýle povstania. „Vojna sa určite rozšíri k Modrému Nílu a Darfúru," vysvetľuje poslanec z Nuby, ktorý si želal zostať v anonymite pre citlivosť tejto otázky. „Je to na juhu, aby nás podporil alebo nie, ale ak nás Chartúm chce priviesť späť silou, nebudeme mať možnosť voľby."
Do nemocnice v dedine Lowere, malej kliniky niekde v severosudánskom pohorí Nuba, sa jej podarilo dôjsť až o 2:30 nad ránom. „Trvalo mi štyri hodiny, kým som odstránil úlomky bomby z jej tela," vysvetľuje Joseph Jacob, jediný lekár v zariadení. „Nemal som vhodné nástroje a diera bola veľmi veľká." Stephen sa po zranení na pravom boku zotavuje dobre a je mimo nebezpečenstva. .ľudia z Nuby
Stephen je jednou zo 47 ľudí ošetrených v nemocnici, ktorí od začiatku júna utrpeli zranenia pri náletoch Sudánskych ozbrojených síl (SAF). Vtedy sa začali konflikty medzi armádou a bývalými rebelmi zo Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády (SPLA) v pohorí Nuba. Ide o región, ktorý leží na južnom okraji severného Sudánu. Kým Nubu obývajú prevažne rodení Afričania, sever Sudánu ovládajú Arabi.
Stratená v kopcoch v okolí mesta Kauda, jednej z pevností SPLA, nemocnica zvykla ošetriť približne 300 pacientov denne. Ale v súčasnosti, po tom, ako bola oblasť okolo kliniky niekoľkokrát zbombardovaná, ju navštívi menej ako sto ľudí. „Keď počujú blížiť sa antonova, ľudia vybiehajú z nemocnice aj s pozapájanými hadičkami," vysvetľuje Jacob. „Môžeme byť cieľom a ľudia to vedia."
V týchto osamelých kopcoch ľudia z Nuby dvadsať rokov bojovali po boku juhosudánskej SPLA proti vláde, ktorej politiku vnímali ako diskriminačnú voči Afričanom. Konflikt spôsobil smrť najmenej dvoch miliónov ľudí a presídlenie ďalších štyroch. Skončil v roku 2005 uzavretím Komplexnej mierovej dohody, ktorá poskytla juhu referendum o nezávislosti. Konalo sa v januári tohto roka a viac ako 98 percent populácie hlasovalo za odtrhnutie. Ale obyvatelia Nuby nikdy sami nezakúsili tento historický okamih: v súlade s hranicami z roku 1956, na ktorých je založená mierová dohoda, totiž oblasť spadá pod kontrolu severu. .po starom
Dnes – kým Južný Sudán stále oslavuje svoju čerstvú nezávislosť od Chartúmu, ktorú dosiahol predminulú sobotu – pohorie Nuba (alebo Južný Kordofan, ako sa oficiálne nazýva) sa stáva dejiskom ďalšej vojny. Iskrou, ktorá vyvolala konflikt, boli sporné voľby guvernéra štátu, v ktorých zvíťazil Ahmed Arún, kandidát vládnucej severosudánskej Strany národného kongresu (NCP), pričom porazil obľúbeného miestneho vodcu Sudánskeho ľudového oslobodeneckého hnutia (SPLM, politické krídlo SPLA) Abdula Azíza al-Adam Hilua.
Zatiaľ čo toto hnutie označilo voľby za zmanipulované, Chartúm ich považuje za platné a dal rebelom zo SPLA ultimátum, aby sa odzbrojili a integrovali do sudánskej armády. Prišlo ku konfliktom a keď nakoniec armáda získala kontrolu nad Kadugli, hlavným mestom tohto regiónu, a rebeli museli ustúpiť do okrajových častí mesta, desaťtisíce civilistov utiekli pred odvetou severnej armády a leteckými náletmi Chartúmu. Podľa OSN kríza spôsobila neznámy počet obetí a najmenej 75 000 vnútorne presídlených osôb, no miestne organizácie pre ľudské práva odhadujú celkový počet obetí takmer na pol milióna.
Na okraji dediny Lowere, pár kilometrov od nemocnice, skupina žien nečinne sedí na vrchole hory. Väčšina z nich je obklopená svojimi malými deťmi, jedna z nich je dokonca tehotná. „Strávime tu celý deň ničnerobením," hovorí 35-ročná Fatima Ramadan, ktorej deti sa naučili, že len čo začujú zvuk antonova, treba sa rýchlo schovať v neďalekej jaskyni. V prípade, že by armáda bombardovala dedinu, ženy by nemali čas zhromaždiť deti a utiecť, tak radšej strávia deň na hore. „Pred niekoľkými dňami bomba explodovala priamo nad jaskyňou," opisuje Ramadan, ktorá je tu so svojimi štyrmi najmladšími deťmi. „Veľa dymu, kamene padali dovnútra, ale našťastie nikoho nič nezranilo." Rovnako ako oni, tisíce ďalších civilistov je roztrúsených na kopcoch v oblasti. Po celodennom skrývaní sa zostupujú pri západe slnka, keď bombardovanie prestáva. Okrem prípravy večere ženy varia jedlo a zbierajú vodu na nasledujúci deň, keď budú musieť vyliezť na horu znova. .chceme patriť k juhu
Obyvatelia Nuby sú zvyknutí na tento druh trápenia. Za ostatných 28 rokov ich v tomto vidieckom kraji, kde je život stále poznačený nekonečným cyklom prírody a ročných období, vojna navštívila niekoľkokrát. Bez ciest alebo infraštruktúry je región hlboko zaostalý, čo miestni obyvatelia pripisujú zámernej politike Chartúmu potrestať hrdú a tvrdohlavú populáciu. „Od britskej kolonizácie až doteraz sme sa nikdy nenechali ľahko podmaniť, to je dôvod, prečo nás potrestali," vysvetľuje sociálny pracovník Montasir Násir. „Pohorie Nuba bolo definované ako‚uzavretá oblasť', čo znamenalo, že nič sa tu nemalo budovať ani modernizovať." Na druhej strane, po získaní nezávislosti začala sudánska vláda región pomaly arabizovať a islamizovať, pričom najlepšiu pôdu prideľovala arabským kmeňom a africké zanedbávala v oblasti vzdelávania či pracovných príležitostí. Dnes fakt, že niektoré ropné ložiská, ktoré si sever ponechá, sa nachádzajú v tejto oblasti, pridáva ďalší element do zmesi, ktorá je už aj tak výbušná.
Navyše, útoky armády prišli so začiatkom obdobia dažďov, keď by sa ľudia mali starať o svoje polia. Ak to nebudú schopní urobiť v nasledujúcich týždňoch, hladomor sa stane ešte väčšou pohromou ako vojna. „Každá rodina tu pred občianskou vojnou mávala viac ako sto zvierat," vysvetľuje Násir. „Teraz majú len niekoľko desiatok. Obnova bude nejaký čas trvať.“ Aj spoločenské podujatia, ako tanec alebo zápasnícke súťaže, čo je tu v Nube tradičný šport, boli zakázané z bezpečnostných dôvodov, aby sa zabránilo veľkým zhromaždeniam. V Kauda, jednom z hlavných centier regiónu, je trh takmer zavretý a funguje iba s niekoľkými stánkami so základnými položkami pre to málo civilistov, ktorí neutiekli z mesta.
Zatiaľ čo nálety pokračujú každý deň, zameriavajúc sa na rôzne oblasti v regiónoch ako Tes, Kauda a Kurchi, na zemi je situácia na mŕtvom bode niekoľko týždňov. Aj keď rebeli zo SPLA majú správy, že sudánska armáda privádza posily na začatie veľkej ofenzívy. „Posielajú aj malé deti, ktoré práve ukončili školský rok," hovorí Mubarak Ahmed, predseda zväzu mládeže SPLA. Čo sa týka bývalých rebelov, zdá sa, že majú pod kontrolou drvivú väčšinu pohoria Nuba. Obkľúčili armádne jednotky, ktoré okupujú niekoľko kľúčových miest a niektoré zásobovacie trasy zo severu, a pred týždňom začali ostreľovať jej pozície, vyhlasujúc, že opäť získali kontrolu nad El Hamra, strategickým centrom pár desiatok kilometrov od Kadugli.
„Mnoho našich ľudí nemá zbrane ani uniformy, ale sú pripravení bojovať," vysvetľuje miestny sociálny pracovník, ktorý si neželal byť z bezpečnostných dôvodov menovaný. „V priebehu realizácie mierovej dohody ich SPLA vyškolila a vyzbrojila, tak sme aspoň pripravení lepšie ako v minulej vojne". V tom čase obyvatelia Nuby platili daň za slobodu juhu. Vojenské operácie armády zabili v regióne v 90. rokoch 200 000 ľudí, na čo tu nikto nie je ochotný zabudnúť. Dve vojny, história diskriminácie a proarabskej politiky presvedčili Nubu, že z politických rokovaní s Chartúmom nevzíde nič dobrého. „Nezaujímajú ma hranice z roku 1956, zaujímajú ma moje práva. To je to, za čo som bojoval," vysvetľuje 35-ročný Johanes Mudeir, ktorý bol v radoch SPLA 14 rokov počas občianskej vojny. „Opäť sa chopím zbrane, ak je to cesta k slobode." .prečo nepríde NATO?
Podobne ako viac a viac jeho krajanov, Mudeir je čoraz skeptickejší, ako sa Južný Sudán postaví ku kríze v Nube. Kým severný sektor SPLA je ešte stále hlavnou silou v regióne a veľa Núbanov sa teší z nezávislosti dosiahnutej Južanmi, čoraz viac z nich má pocit zrady. Mierová dohoda totiž nesplnila očakávania tohto regiónu, ktorý sa podieľal na dlhej a náročnej vojne, aby potom získal len nejasne definované „ľudové konzultácie" namiesto referenda o nezávislosti. Severná SPLA tvrdí, že zatiaľ nedostáva žiadnu podporu od juhu, čo je v súlade s vyjadreniami vlády Južného Sudánu, ktorá opakovane zdôrazňovala, že vracať sa do vojny s Chartúmom nepripadá do úvahy.
Rastúca nedôvera a frustrácia miestnych obyvateľov sa rozširuje aj voči medzinárodnému spoločenstvu. „Ako je možné, že NATO bombarduje Líbyu a nie Chartúm?" pýta sa 24-ročný Džalal Hussein z Kauda. „Prečo nemôžu presadiť bezletovú zónu aj tu?" Ticho svetového spoločenstva v súvislosti s mimoriadnou situáciou v Nuba sa podobá postoju miestnych mierových síl. Kontingenty UNMIS, misie OSN v Sudáne, odídu z Južného Kordofanu, len čo ich o to požiada sudánska vláda a obyvateľom Nuby nebudú chýbať. Egyptské mierové jednotky, umiestnené mimo Kauda a Kurchi, nikdy nikde nevidieť. Preto padajú obvinenia, že pre ochranu civilného obyvateľstva nič nerobia a že sa spolčili so sudánskou armádou. „Oni nikdy neprídu posúdiť situáciu, aj keď bomba padne blízko ich základne," vysvetľuje doktor Jacob. „Vôbec im neverím." Existuje mnoho výpovedí ľudí utekajúcich z Kadugli o civilistoch, ktorých zastrelili sudánske ozbrojené sily, keď ich vyvliekli z „bezpečných oblastí", spravovaných mierovými zbormi OSN, kde sa ukrývali v prvých dňoch nepokojov. „Egyptskí mierotvorcovia tam stáli, vystrašení a trasúci sa. Niektorí z nich sa dokonca smiali," spomína civilista, ktorému sa nedávno podarilo dostať do Kauda, ale neprial si byť menovaný pre strach z odplaty proti jeho rodine, ktorá je ešte v Kadugli. Podľa neho chartúmske sily zhromaždili civilistov, ktorí nemôžu uniknúť a umiestnili ich na troch miestach v meste. „Majú v úmysle používať ich ako ľudské štíty pri útoku SPLA.“
Zanedbaní Chartúmom, ignorovaní ich niekdajšími spoluobčanmi Južanmi a opustení medzinárodným spoločenstvom, obyvatelia Nuby sa pripravujú na možnosť, že sa o seba budú musieť postarať sami. A v prípade potreby bojovať až do Chartúmu v akomsi líbyjskom štýle povstania. „Vojna sa určite rozšíri k Modrému Nílu a Darfúru," vysvetľuje poslanec z Nuby, ktorý si želal zostať v anonymite pre citlivosť tejto otázky. „Je to na juhu, aby nás podporil alebo nie, ale ak nás Chartúm chce priviesť späť silou, nebudeme mať možnosť voľby."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.