Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nedokončený sen

.martin Bandžák .časopis .téma

Vstup do hlavného mesta Džuba označuje lano zavesené naprieč ulicou na Gumbo trhu. Dlhý rad nákladných vozidiel, zanesených prachom, čaká na provizórnej hranici stráženej iba hŕstkou policajtov.

.kuracie mäso z Brazílie, čínske chladničky, kenské cigarety, zelenina z Ugandy a lieky z Indie – to všetko tu dnes kúpite. V roku 2003 sa pivo dovážalo z 90 kilometrov vzdielenej Yei na bicykli. Dôvod? Hranice mohli počas druhej občianskej vojny v Sudáne (v rokoch 1983 až 2005) prekročiť iba bicykle. O osem rokov neskôr, po deklarácii nezávislosti Južného Sudánu, sa stále dováža väčšina základných potravín, surovín a materiálu. Mesto rastie, populácia sa za krátkych šesť rokov späťnásobila z dvestotisíc na milión. Džuba pritom vyzerá ako z afrického westernu. Provizórne domy z tehál a plechov sa týčia pomedzi hlinené domce.
Komplexná mierová dohoda, ktorú podpísali na konci druhej občianskej vojny v roku 2005, vyvolala vlnu prisťahovalectva zo severu na juh. Dokonca aj ľudia, ktorí utiekli pre vojnu, sa pomaly vrátili na juh. Prišli stovky mimovládnych organizácií a humanitárni pracovníci, ako aj OSN. .paralelné svety
Nové Eldorádo sa stalo miestom nádeje a ambíciou aj pre ľudí zo susedných krajín. Miriam je jednou z nich.  Prišla do Juby s bratom z Ugandy, dnes pracuje ako administratívna pracovníčka pre neziskovú organizáciu. Tam, kde žila, nemala možnosť zamestnať sa. Takých ako Miriam sú stovky. Prišli z Eritrei, Etiópie, Ugandy, Kene, Zambie, Číny a Libanonu.
V Džube sa začal práve stavať nový centrálny trh. Široká pustatina a pasúce sa kravy s obrovskými rohmi čoskoro zmiznú. Najmladšia generácia jazdí na „boda-boda", čínskych taxi-motocykloch. Sú činorodí. Otvárajú malé obchody alebo stavebné firmy, dovážajú výpočtovú techniku, karfiol, vodu, toaletný papier. V Južnom Sudáne sa totiž nič nevyrába. Niektorí z nich zarobia veľa, predovšetkým v hotelierstve. Stovky humanitárnych pracovníkov, ale i turistov trávia noci v prepravných kontajneroch premenených na klimatizované hotelové izby s káblovou televíziou a WiFi. Cena sa pohybuje od 140 do 200 amerických dolárov za noc. .ropa ich nespasí
Najnovší štát sveta, kde je 85 percent obyvateľov negramotných, má veľa ropy. Tri štvrtiny jej zásob v Sudáne sú tu na juhu. Mnohí analytici pritom pochybujú o životaschopnosti novej krajiny. Niektorí hovoria o „nedokončenom sne”.
Po bombardovaní povstalcov SPLA v roku 2005 bola Džuba v troskách. Obrovská humanitárna kríza bude  pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Asi 300-tisíc ľudí repatriovali zo severu na juh, čo spôsobuje ešte väčší tlak na nefunkčný systém. Čoraz viac ľudí potrebuje chodiť do škôl, do nemocníc, jesť a pracovať. A to kladie nároky na všetky služby. Takmer 70 percent obyvateľov nemá prístup ani k základnej zdravotnej starostlivosti, všetko stojí na mimovládnych organizáciách OSN.  Medzi hlavné zdravotné problémy patria choroby a následky násilia,  ako aj starostlivosť o matku a dieťa a chronická podvýživa detí. Južný Sudán zápasí s najvyššou materskou a dojčenskou úmrtnosťou na svete. Počas obdobia dažďov musí ísť tehotná žena aj dva až tri dni pešo, kým sa dostane na kliniku.   Autor pracuje v organizácii Magna Deti v núdzi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite