.za akých okolností si sa dostal do Južného Sudánu?
Študoval som na ekonómii podnikový manažment. Predtým som robil projekty na Balkáne, pre ministerstvá, rôzne stratégie a politiky. Chcel som sa venovať rozvojovej práci, lákalo ma to do Južnej Ameriky. Prvý projekt mi vyšiel cez holandskú neziskovku v Južnom Sudáne v Džube v roku 2006. Pre ministerstvo zdravotníctva som robil informačný systém, dával som dokopy všetky ich dokumenty. Toto je už môj tretí projekt v Sudáne, pracujem od novembra 2009 pre rakúsky Horizont 3000. Robíme tréningové centrum pre absolventov základných a stredných škôl, aby sa vzdelali ako základní technici. V Južnom Sudáne nie sú nijakí technici, neboli tam nijaké školy. Chceme ich vyškoliť, aby vedeli urobiť inštalácie, úpravy a opravy solárnych a vodoinštalačných systémov. Pomáhame v týchto technických otázkach aj školám a nemocniciam. .odkiaľ mal doteraz Južný Sudán technikov a iných odborníkov?
Z Kene, z Ugandy a z ďalších krajín. Aj z Ameriky a Európy. Je ich však málo. O technológie sa nemá kto starať. .ako funguje mesto, kde žijete?
Rumbek je jednoduché malé mestečko na križovatke dvoch ciest. Nikto netuší, koľko má obyvateľov. Odhadom stotisíc. Centrum tvorí jedno námestie Slobody, odkiaľ vedú dve nákupné uličky s obchodmi po oboch stranách. Okolo sa popri ceste do diaľky rozprestierajú do všetkých strán africké chyže. .sú tam nejaké úrady či firmy?
Rumbek je hlavné mesto jedného z desiatich, možno dvanástich štátov juhosudánskej únie. Počas vojny bol centrom odboja, SPLA tam mala centrum. Nebol nikdy obsadený severom. Sídlili tam neziskovky, OSN tam mala aj má veľkú základňu. Vtedy Rumbek zažíval boom. Keď sa však v roku 2005 oslobodila Džuba, všetky organizácie išli tam ako do hlavného mesta. A Rumbek trochu upadol do zabudnutia. .zažil si tam nepokoje či boje?
Iste, nemohli sme po určitej hodine vychádzať. V Južnom Sudáne sú často medzikmeňové boje. Zintenzívnilo sa to pred vyhlásením samostatnosti. Väčšinou ide o skúšku dospelosti mladých chalanov, často kradnú kravu. Popri tom sa pobijú, sú aj strelné poranenia, niekedy aj mŕtvi. Potom ide o odvety. Ak ste cudzinec, nevšímajú si vás, ste neutrálny. Krava ja v Južnom Sudáne najväčší majetok. V období dospievania si ich vždy kradli. Teraz je však veľkým problémom obrovské množstvo zbraní. Dôsledky konfliktov sú potom fatálne. .odkiaľ prídu v Južnom Sudáne k zbraniam?
O tom sa vedú polemiky. Veľa zbraní tam ostalo od vojny. Odzbrojovanie nebolo veľmi efektívne. .aké majú zbrane? AK-47?
Samozrejme, najmä kalašnikovy. Vlani sa objavili aj nové zbrane, nevie sa odkiaľ. Sú dohady, že to podporoval sever. .ako vidia miestni cudzincov?
V Rumbeku počas dlhej vojny zahraničné organizácie pomáhali. Cudzinca automaticky na prvý kontakt vidia ako zdroj bezplatnej pomoci. .ako vyzerá tvoj bežný deň?
Sme tam viacerí cudzinci z neziskoviek, piati máme tréningové centrum. Navštevujeme sa s kolegami. Bývame spoločne so zamestnancami diecézy, ktorí robia buď v školstve, alebo aktivity pre ženy. Tvoríme malú komunitu. .čo hovoríš na osamostatnenie sa Južného Sudánu?
Je to iba jeden krok. Ľudia v Južnom Sudáne si od toho sľubujú, podľa mňa veľmi nereálne, že po osamostatnení odrazu príde blahobyt. Vyplýva to aj z nereálnych sľubov politikov počas kampane. Keďže tam boli prvé voľby až vlani, ľudia nie sú zvyknutí na tento systém. Politici v Rumbeku nasľubovali doslova všetko: nemocnicu, elektrinu, rozvody vody. Toto isté sa dialo na úrovni štátu. S určitosťou teda bude nasledovať rozčarovanie. .čo bolo hlavnou príčinou vojen?
Často sa vojna interpretuje ako konflikt islamu proti kresťanstvu – ja to tak nevidím. Náboženstvo nehrá takú úlohu ako pôvod. Južný Sudán sú africkí černosi, severný Sudán Arabi. Hlavný rozdiel je vo výzore a v štátnej príslušnosti. Áno, bola tam islamizácia, ale počas vojny. V posledných štádiách perzekúcie nevyplývajú z náboženstva. Väčšinou ani v Južnom Sudáne nejde o kresťanov, ale o vyznávačov animistických náboženstiev. .sudánsky prezident Umar Bašír je haagskym súdom hľadaný ako vojnový zločinec. Ako je možné, že pokojne prišiel do Džuby a oslavoval rozdelenie štátu spoločne s juhosudánskymi politikmi?
Tiež som to nechápal, Bašír bol počas predvolebnej kampane aj u nás v Rumbeku. Asi je to preto, lebo bol so Salvarom Kiirom v spoločnej federálnej vláde. A rozdelenie bez vojny je ich spoločné úsilie. .čo na to miestni?
Boli veľké bezpečnostné opatrenia. Počas jeho príhovoru však ľudia so záujmom počúvali. Ja by som očakával väčšie emócie. Nadšenie tam, samozrejme, nebolo, no ani agresivita. .ako vidíte nebezpečenstvo nového konfliktu?
Zažehnané to určite nie je. Plynulý rozvoj sa určite nedá očakávať. Vojna má svoje stopy. Všetko sa tam začína odznova. Tiež sa očakáva, že nová vláda nereprezentuje všetky časti obyvateľstva, takže budú turbulencie. Pravda je, že hlavné otázky sa zatiaľ medzi oboma štátmi nedohodli. Rozdelia sa formálne, ale presné vymedzenie hraníc, využívanie zásob ropy, vody v Níle a ďalšie kľúčové otázky sú nedoriešené. .čo sa tam dá robiť vo voľnom čase?
V Rumbeku je to pomerne obmedzené. Hráme frisby, lietajúci tanier, občas futbal. Nielen my cudzinci medzi sebou, ale aj s našimi študentmi. Frisby ich veľmi baví, sú v tom dobrí. A potom, občas si viacerí kamaráti varíme. Dáme dokopy, čo si každý donesie. .prístup na internet máte?
(Smiech). Taký africký, na e-maily. Keď si chcem pozrieť nejakú stránku, je to na dlhšie. V mestách je mobilná sieť, takže mám aj telefón. .máš tričko Rumbek Rocks. Čo to znamená?
Chalani z neziskoviek si tam založili malú kapelu, pesničky sú aj na YouTube. Pomáhal som im pri nakrúcaní jedného videoklipu, Black and White Cow. Robili sme to v Kettle Campe. Ako v celej Afrike, aj v Južnom Sudáne vládne hiphop. Oni vôbec radi spievajú, tancujú. .ako vyzerá Južný Sudán v noci? Úplná tma?
Verejná elektrická sieť v celej krajine neexistuje. V Džube majú aspoň veľké generátory, no Rumbek je úplne tmavý. Aj my zavádzame solárne systémy. Je to veľká investícia, pre bežných obyvateľov nedostupná. Robíme to pre organizácie, nemocnice, školy. Bohatší ľudia si už tiež zavádzajú malé solárne systémy – jeden panel pre jednu lampu. V tom vidím budúcnosť. S vodou je to podobne: žiadna kanalizácia, iba pumpy. .na čom chcú ekonomicky postaviť nový štát?
Najmä na rope. Tá sa ťaží najmä v spornom pohraničnom území. Je veľa potenciálnych nových vrtov, nie sú však ešte v prevádzke. Prichádzajú veľké zahraničné investície, francúzsky Total a iné firmy. Ropu odoberá najmä Čína.
Študoval som na ekonómii podnikový manažment. Predtým som robil projekty na Balkáne, pre ministerstvá, rôzne stratégie a politiky. Chcel som sa venovať rozvojovej práci, lákalo ma to do Južnej Ameriky. Prvý projekt mi vyšiel cez holandskú neziskovku v Južnom Sudáne v Džube v roku 2006. Pre ministerstvo zdravotníctva som robil informačný systém, dával som dokopy všetky ich dokumenty. Toto je už môj tretí projekt v Sudáne, pracujem od novembra 2009 pre rakúsky Horizont 3000. Robíme tréningové centrum pre absolventov základných a stredných škôl, aby sa vzdelali ako základní technici. V Južnom Sudáne nie sú nijakí technici, neboli tam nijaké školy. Chceme ich vyškoliť, aby vedeli urobiť inštalácie, úpravy a opravy solárnych a vodoinštalačných systémov. Pomáhame v týchto technických otázkach aj školám a nemocniciam. .odkiaľ mal doteraz Južný Sudán technikov a iných odborníkov?
Z Kene, z Ugandy a z ďalších krajín. Aj z Ameriky a Európy. Je ich však málo. O technológie sa nemá kto starať. .ako funguje mesto, kde žijete?
Rumbek je jednoduché malé mestečko na križovatke dvoch ciest. Nikto netuší, koľko má obyvateľov. Odhadom stotisíc. Centrum tvorí jedno námestie Slobody, odkiaľ vedú dve nákupné uličky s obchodmi po oboch stranách. Okolo sa popri ceste do diaľky rozprestierajú do všetkých strán africké chyže. .sú tam nejaké úrady či firmy?
Rumbek je hlavné mesto jedného z desiatich, možno dvanástich štátov juhosudánskej únie. Počas vojny bol centrom odboja, SPLA tam mala centrum. Nebol nikdy obsadený severom. Sídlili tam neziskovky, OSN tam mala aj má veľkú základňu. Vtedy Rumbek zažíval boom. Keď sa však v roku 2005 oslobodila Džuba, všetky organizácie išli tam ako do hlavného mesta. A Rumbek trochu upadol do zabudnutia. .zažil si tam nepokoje či boje?
Iste, nemohli sme po určitej hodine vychádzať. V Južnom Sudáne sú často medzikmeňové boje. Zintenzívnilo sa to pred vyhlásením samostatnosti. Väčšinou ide o skúšku dospelosti mladých chalanov, často kradnú kravu. Popri tom sa pobijú, sú aj strelné poranenia, niekedy aj mŕtvi. Potom ide o odvety. Ak ste cudzinec, nevšímajú si vás, ste neutrálny. Krava ja v Južnom Sudáne najväčší majetok. V období dospievania si ich vždy kradli. Teraz je však veľkým problémom obrovské množstvo zbraní. Dôsledky konfliktov sú potom fatálne. .odkiaľ prídu v Južnom Sudáne k zbraniam?
O tom sa vedú polemiky. Veľa zbraní tam ostalo od vojny. Odzbrojovanie nebolo veľmi efektívne. .aké majú zbrane? AK-47?
Samozrejme, najmä kalašnikovy. Vlani sa objavili aj nové zbrane, nevie sa odkiaľ. Sú dohady, že to podporoval sever. .ako vidia miestni cudzincov?
V Rumbeku počas dlhej vojny zahraničné organizácie pomáhali. Cudzinca automaticky na prvý kontakt vidia ako zdroj bezplatnej pomoci. .ako vyzerá tvoj bežný deň?
Sme tam viacerí cudzinci z neziskoviek, piati máme tréningové centrum. Navštevujeme sa s kolegami. Bývame spoločne so zamestnancami diecézy, ktorí robia buď v školstve, alebo aktivity pre ženy. Tvoríme malú komunitu. .čo hovoríš na osamostatnenie sa Južného Sudánu?
Je to iba jeden krok. Ľudia v Južnom Sudáne si od toho sľubujú, podľa mňa veľmi nereálne, že po osamostatnení odrazu príde blahobyt. Vyplýva to aj z nereálnych sľubov politikov počas kampane. Keďže tam boli prvé voľby až vlani, ľudia nie sú zvyknutí na tento systém. Politici v Rumbeku nasľubovali doslova všetko: nemocnicu, elektrinu, rozvody vody. Toto isté sa dialo na úrovni štátu. S určitosťou teda bude nasledovať rozčarovanie. .čo bolo hlavnou príčinou vojen?
Často sa vojna interpretuje ako konflikt islamu proti kresťanstvu – ja to tak nevidím. Náboženstvo nehrá takú úlohu ako pôvod. Južný Sudán sú africkí černosi, severný Sudán Arabi. Hlavný rozdiel je vo výzore a v štátnej príslušnosti. Áno, bola tam islamizácia, ale počas vojny. V posledných štádiách perzekúcie nevyplývajú z náboženstva. Väčšinou ani v Južnom Sudáne nejde o kresťanov, ale o vyznávačov animistických náboženstiev. .sudánsky prezident Umar Bašír je haagskym súdom hľadaný ako vojnový zločinec. Ako je možné, že pokojne prišiel do Džuby a oslavoval rozdelenie štátu spoločne s juhosudánskymi politikmi?
Tiež som to nechápal, Bašír bol počas predvolebnej kampane aj u nás v Rumbeku. Asi je to preto, lebo bol so Salvarom Kiirom v spoločnej federálnej vláde. A rozdelenie bez vojny je ich spoločné úsilie. .čo na to miestni?
Boli veľké bezpečnostné opatrenia. Počas jeho príhovoru však ľudia so záujmom počúvali. Ja by som očakával väčšie emócie. Nadšenie tam, samozrejme, nebolo, no ani agresivita. .ako vidíte nebezpečenstvo nového konfliktu?
Zažehnané to určite nie je. Plynulý rozvoj sa určite nedá očakávať. Vojna má svoje stopy. Všetko sa tam začína odznova. Tiež sa očakáva, že nová vláda nereprezentuje všetky časti obyvateľstva, takže budú turbulencie. Pravda je, že hlavné otázky sa zatiaľ medzi oboma štátmi nedohodli. Rozdelia sa formálne, ale presné vymedzenie hraníc, využívanie zásob ropy, vody v Níle a ďalšie kľúčové otázky sú nedoriešené. .čo sa tam dá robiť vo voľnom čase?
V Rumbeku je to pomerne obmedzené. Hráme frisby, lietajúci tanier, občas futbal. Nielen my cudzinci medzi sebou, ale aj s našimi študentmi. Frisby ich veľmi baví, sú v tom dobrí. A potom, občas si viacerí kamaráti varíme. Dáme dokopy, čo si každý donesie. .prístup na internet máte?
(Smiech). Taký africký, na e-maily. Keď si chcem pozrieť nejakú stránku, je to na dlhšie. V mestách je mobilná sieť, takže mám aj telefón. .máš tričko Rumbek Rocks. Čo to znamená?
Chalani z neziskoviek si tam založili malú kapelu, pesničky sú aj na YouTube. Pomáhal som im pri nakrúcaní jedného videoklipu, Black and White Cow. Robili sme to v Kettle Campe. Ako v celej Afrike, aj v Južnom Sudáne vládne hiphop. Oni vôbec radi spievajú, tancujú. .ako vyzerá Južný Sudán v noci? Úplná tma?
Verejná elektrická sieť v celej krajine neexistuje. V Džube majú aspoň veľké generátory, no Rumbek je úplne tmavý. Aj my zavádzame solárne systémy. Je to veľká investícia, pre bežných obyvateľov nedostupná. Robíme to pre organizácie, nemocnice, školy. Bohatší ľudia si už tiež zavádzajú malé solárne systémy – jeden panel pre jednu lampu. V tom vidím budúcnosť. S vodou je to podobne: žiadna kanalizácia, iba pumpy. .na čom chcú ekonomicky postaviť nový štát?
Najmä na rope. Tá sa ťaží najmä v spornom pohraničnom území. Je veľa potenciálnych nových vrtov, nie sú však ešte v prevádzke. Prichádzajú veľké zahraničné investície, francúzsky Total a iné firmy. Ropu odoberá najmä Čína.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.