.ak by hudba Portishead bola stromom, aký by to bol strom?
Asi dub. Alebo vŕba. Uprostred mesta. Industriálneho mesta. .atmosféra, zvuky, bíty, melódie, texty – čím sa začína tvorba vašich skladieb?
Niekedy začíname melódiou vokálu alebo gitarovým rifom a niekedy je na začiatku iba atmosféra. Môže to byť jeden tón, ktorý dlho znie a Beth k tomu niečo zloží. Niekedy to je séria akordov. Je to veľmi rôznorodé. Väčšinou je to, čo dáme dokopy, následna oholené na úplnú podstatu a znovupostavené. Strháme z toho všetko, čo sa dá. Niekedy ostane len úplne prostý bít: tu-tu-tu (Geoff intonuje na jednom tóne). A na tom postavíme celý track. .existujete už veľa rokov, no vydali ste iba tri albumy. Je to dané dĺžkou tvorivého procesu?
Presne tak. Naša tvorba je pomalá a neuveriteľne obtiažna. Jednoducho nejdeme zvyčajnou cestou. Beth nie je obyčajná, typická skladateľka. Donekonečna sa točíme v kruhoch a občas sa stane, že niečo zrazu zafunguje. .ako spoznáte, že teraz to zafungovalo?
Cítime to. Si v štúdiu a zrazu máš chuť pustiť si to hlasnejšie. Vieš, ja neustále strácam lásku k hudbe amám hlboké pochybnosti o našich schopnostiach. Raz sme hore, vzápätí sme dole. Ale najdôležitejšie je to, že nechceme vydať len „ďalšiu dobrú platňu“. My chceme vydať platňu, ktorá nás uspokojuje a napĺňa. Niekedy nám to trvá roky. .aké sú hudobné inšpirácie Portishead?
Možno budeš prekvapený, ale najsilnejšou inšpiráciou pri našom poslednom albume boli pre nás Plastic People of the Universe. .ty ich poznáš?
Áno. Egon Bondy's Happy Hearts Club Banned. To je nesmierne zaujímavá platňa. A inšpirujúca. .ako si sa dostal k Plastikom?
Môj kamarát Fat Paul má obrovský prehľad o zaujímavej hudbe z celého sveta. Vie, čo mám rád a dal mi album Plastikov. Dá-dá–dá, dada dada dá (Geoff spieva rif z Magických nocí). Oh, fuck! To je strašne zaujímavá hudba. Má to obrovskú silu. Vždy som túžil po takej silnej hudbe, ako oni hrajú. Dnes jej veľa nie je amňa to hrozne štve. .kapely, ktorých hudba je tak detailne produkovaná ako vaša, majú niekedy problémy so živým hraním.
Aj my sme s tým mali problém. Ale dnes sa už cítim v súvislosti so živým hraním oveľa viac v pohode. Pred týmto turné som hrával po kluboch so svojou druhou, oveľa menšou kapelou Beak>, kde hrám na bicích a spievam. Cestovali sme vmalom minibuse po Európe a Amerike, často sme hrali iba pre pár ľudí. Veľmi mi to pomohlo a dnes už nie som taký vystresovaný z koncertov Portishead. Stále sa snažíme byť pri živých vystúpeniach veľmi presní, ale už je v nich viac slobody ako kedysi. .čo robíš, keď nekoncertuješ a nie si v štúdiu?
Venujem sa hlavne deťom a rodine. Okrem toho mám aj malé hudobné vydavateľstvo Invada Records. .akú hudbu vydávaš?
Veľmi rôznu. Noise, metal, dub, punk. Vydali sme napríklad niekoľko platní Juliana Copa. Keď nás nejaká nová kapela zaujme, tak jej vydáme platňu. Napríklad sme vydali platňu skvelej kanadskej kapele dd/mm/yyyy. Vydali sme album kapely Crippled White Phoenix, v ktorej hrajú ľudia z Mogwai, Gonga alebo Iron Monkey. A okrem toho ešte produkujem albumy iných kapiel, hoci už zďaleka nie toľ ko ako predtým. .údajne pracujete na novom albume Portishead?
Oficiálne začneme až v januári. Chceli sme začať už skôr, ale prišlo do toho toto turné. Nahrali sme iba pesničku Chase The Tail pre Amnesty International, ktorú však nehráme naživo. Párkrát sme to skúsili, ale nebolo to ono. Takže začneme v januári a nebudeme sa ponáhľať. .portishead hrá emociálne veľmi intenzívnu hudbu. Musí to byť náročné...
Niekedy to je až bolestivé. Týka sa to hlavne Beth. Väčšinou je to u nej o prežití do konca koncertu. Beth nemá dostatok sebadôvery amá problém spievať pred 30-tisíc ľuďmi. Samozrejme, všetci – aj Beth – milujeme, keď dochádza k spojeniu s ľuďmi. .ešte obligátna otázka: aký máš dojem z tohto festivalu?
Nie, to je dôležitá otázka. Toto je totiž ďaleko najlepší festival, na akom sme kedy boli. Jeho line- up, etos, ľudia, ktorí ho robia, neziskové organizácie, jedlo, všetko. Dal som si dnes poobede dve veľké makrely – boli fantastické. Obišiel som celý areál niekoľkokrát. Videl som fantastické Cello Colloseum, klasickú hudbu na hlavnom pódiu, slnečnice. Je to krásne. No bulshit. This is the best festival.
Asi dub. Alebo vŕba. Uprostred mesta. Industriálneho mesta. .atmosféra, zvuky, bíty, melódie, texty – čím sa začína tvorba vašich skladieb?
Niekedy začíname melódiou vokálu alebo gitarovým rifom a niekedy je na začiatku iba atmosféra. Môže to byť jeden tón, ktorý dlho znie a Beth k tomu niečo zloží. Niekedy to je séria akordov. Je to veľmi rôznorodé. Väčšinou je to, čo dáme dokopy, následna oholené na úplnú podstatu a znovupostavené. Strháme z toho všetko, čo sa dá. Niekedy ostane len úplne prostý bít: tu-tu-tu (Geoff intonuje na jednom tóne). A na tom postavíme celý track. .existujete už veľa rokov, no vydali ste iba tri albumy. Je to dané dĺžkou tvorivého procesu?
Presne tak. Naša tvorba je pomalá a neuveriteľne obtiažna. Jednoducho nejdeme zvyčajnou cestou. Beth nie je obyčajná, typická skladateľka. Donekonečna sa točíme v kruhoch a občas sa stane, že niečo zrazu zafunguje. .ako spoznáte, že teraz to zafungovalo?
Cítime to. Si v štúdiu a zrazu máš chuť pustiť si to hlasnejšie. Vieš, ja neustále strácam lásku k hudbe amám hlboké pochybnosti o našich schopnostiach. Raz sme hore, vzápätí sme dole. Ale najdôležitejšie je to, že nechceme vydať len „ďalšiu dobrú platňu“. My chceme vydať platňu, ktorá nás uspokojuje a napĺňa. Niekedy nám to trvá roky. .aké sú hudobné inšpirácie Portishead?
Možno budeš prekvapený, ale najsilnejšou inšpiráciou pri našom poslednom albume boli pre nás Plastic People of the Universe. .ty ich poznáš?
Áno. Egon Bondy's Happy Hearts Club Banned. To je nesmierne zaujímavá platňa. A inšpirujúca. .ako si sa dostal k Plastikom?
Môj kamarát Fat Paul má obrovský prehľad o zaujímavej hudbe z celého sveta. Vie, čo mám rád a dal mi album Plastikov. Dá-dá–dá, dada dada dá (Geoff spieva rif z Magických nocí). Oh, fuck! To je strašne zaujímavá hudba. Má to obrovskú silu. Vždy som túžil po takej silnej hudbe, ako oni hrajú. Dnes jej veľa nie je amňa to hrozne štve. .kapely, ktorých hudba je tak detailne produkovaná ako vaša, majú niekedy problémy so živým hraním.
Aj my sme s tým mali problém. Ale dnes sa už cítim v súvislosti so živým hraním oveľa viac v pohode. Pred týmto turné som hrával po kluboch so svojou druhou, oveľa menšou kapelou Beak>, kde hrám na bicích a spievam. Cestovali sme vmalom minibuse po Európe a Amerike, často sme hrali iba pre pár ľudí. Veľmi mi to pomohlo a dnes už nie som taký vystresovaný z koncertov Portishead. Stále sa snažíme byť pri živých vystúpeniach veľmi presní, ale už je v nich viac slobody ako kedysi. .čo robíš, keď nekoncertuješ a nie si v štúdiu?
Venujem sa hlavne deťom a rodine. Okrem toho mám aj malé hudobné vydavateľstvo Invada Records. .akú hudbu vydávaš?
Veľmi rôznu. Noise, metal, dub, punk. Vydali sme napríklad niekoľko platní Juliana Copa. Keď nás nejaká nová kapela zaujme, tak jej vydáme platňu. Napríklad sme vydali platňu skvelej kanadskej kapele dd/mm/yyyy. Vydali sme album kapely Crippled White Phoenix, v ktorej hrajú ľudia z Mogwai, Gonga alebo Iron Monkey. A okrem toho ešte produkujem albumy iných kapiel, hoci už zďaleka nie toľ ko ako predtým. .údajne pracujete na novom albume Portishead?
Oficiálne začneme až v januári. Chceli sme začať už skôr, ale prišlo do toho toto turné. Nahrali sme iba pesničku Chase The Tail pre Amnesty International, ktorú však nehráme naživo. Párkrát sme to skúsili, ale nebolo to ono. Takže začneme v januári a nebudeme sa ponáhľať. .portishead hrá emociálne veľmi intenzívnu hudbu. Musí to byť náročné...
Niekedy to je až bolestivé. Týka sa to hlavne Beth. Väčšinou je to u nej o prežití do konca koncertu. Beth nemá dostatok sebadôvery amá problém spievať pred 30-tisíc ľuďmi. Samozrejme, všetci – aj Beth – milujeme, keď dochádza k spojeniu s ľuďmi. .ešte obligátna otázka: aký máš dojem z tohto festivalu?
Nie, to je dôležitá otázka. Toto je totiž ďaleko najlepší festival, na akom sme kedy boli. Jeho line- up, etos, ľudia, ktorí ho robia, neziskové organizácie, jedlo, všetko. Dal som si dnes poobede dve veľké makrely – boli fantastické. Obišiel som celý areál niekoľkokrát. Videl som fantastické Cello Colloseum, klasickú hudbu na hlavnom pódiu, slnečnice. Je to krásne. No bulshit. This is the best festival.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.