Najprv pár slov o tom, prečo je to správne. Výsledky práce vedcov je užitočné nejakým spôsobom „merať“ z celkom jednoduchého dôvodu: vedci sú väčšinou financovaní zo štátneho rozpočtu a peniaze daňových poplatníkov sa nemajú prideľovať bez toho, aby sa aspoň v princípe nedala skontrolovať efektívnosť ich využitia. A keďže články vo vedeckých časopisoch priamo referujú o týchto výsledkoch a citácie zas hovoria o význame týchto výsledkov, ťažko by sme hľadali lepšie kvantitatívne vyjadrenie vedeckej produkcie a jej úspešnosti.
S týmto kvantitatívnym vyjadrením však treba narábať rozumne. Čísla totiž často vzbudzujú nezaslúženú dôveru a navyše zvádzajú na všelijaké počtárske operácie. Ak tomuto nutkaniu neodoláme, ľahko sa nám môže stať, že začneme tvrdiť úplné blbosti – napríklad, že ak má jeden vedec trojnásobne viac publikácií ako druhý, potom je ten prvý trojnásobne výkonnejší.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ak aj podobné nezmysly niekomu napadnú, veľmi rýchlo sa spamätá a prestane takým spôsobom uvažovať. Takto to však, bohužiaľ, nefunguje. Zjavná hlúposť jednoduchej aritmetickej operácie nevedie k jej odmietnutiu, ale k jej korigovaniu. A tak vznikajú všelijaké vzorce, do ktorých vstupujú počty autorov a počty strán jednotlivých článkov, percentuálny podiel konkrétneho autora na danom článku, kvantitatívne vyjadrenie kvality časopisu (tzv. impact factor), a podobne.
Rozumné používanie „kvantitatívnych ukazovateľov“ vedeckej práce je preto ohrozované z dvoch strán. Po prvé – čo sa dalo čakať – zo strany všelijakých hochštaplerov, ktorých spomínané čísla nemilosrdne odhalia. A po druhé – čo je prekvapujúce – aj zo strany ľudí, ktorí berú tieto čísla vážne, ale manipulujú s nimi tak absurdne, že ich výpovednú hodnotu celkom deformujú.
Používanie vzorcov je obzvášť deštruktívne na univerzitách, pretože z nich úplne vytesňuje niektoré ťažko postihnuteľné, ale mimoriadne dôležité veci. Vynikajúcim príkladom je jedna z najlepších fakúlt našej najstaršej univerzity, na ktorej sa financie už roky rozdeľujú podľa akéhosi čudného vzorca, v ktorom sa kombinuje učenie (nie jeho kvalita, ale počet hodín a študentov), počty publikácií a objem peňazí získaných od grantových agentúr. Ako dopadnú podľa tohto vzorca ľudia, ktorí významnou mierou tvoria pozitívneho ducha tejto fakulty?
Je tam človek, za ktorým sa môžete prísť poradiť takmer s akoukoľvek odbornou otázkou a ktorý bude hľadať odpoveď na vašu otázku tak dlho, až kým ju nenájde, pretože to považuje za vec cti. Podľa vzorca mu vyšiel nulový osobný príplatok (v skutočnosti mu vyšiel záporný, ale to by bolo protizákonné, tak sa to zaokrúhľuje nahor, na nulu).
Je tam iný človek, ktorý roky pracoval na tom, aby úplne porozumel rozsiahlej a veľmi komplikovanej téme (jednej z najkomplikovanejších, aké sa na univerzitách prednášajú). Za tie roky pripravil niekoľkosemestrálny kurz, ktorý patrí v tejto oblasti k najlepším na svete a jeho učebnica k tomuto kurzu vyšla v Cambridge University Press. Tento človek má tiež podľa spomínaného vzorca nulový osobný príplatok (aj to len po zaokrúhlerní nahor).
Tieto dva príklady ukazujú, že ani ten najlepší vzorec nedokáže postihnúť ťažko kvantifikovateľný, ale veľmi dôležitý akademický prínos niektorých ľudí. To však ešte nie je všetko.Vzorec, ktorý sa na inkriminovanej fakulte používa, nie je ten najlepší, nie je dokonca ani len dobrý. Pravdu povediac, je úplne debilný.
Na tejto fakulte pracuje ďalší človek, ktorý patrí takmer vo všetkých dimenziách k úplnej špičke nielen na tejto fakulte či univerzite, ale na celom Slovensku. Všeobecne ho považujú za jedného z najlepších učiteľov, jeho vedecká reputácia je rovnako vysoká, je spoluautorom veľmi veľkého množstva článkov a jediným autorom najcitovanejšieho článku v dejinách fakulty. Aj tomuto človeku vyšiel na základe onoho slávneho vzorca nulový osobný príplatok (a znova až po zaokrúhlení nahor). V tomto prípade síce dekan zariadil určitú nápravu, ale išlo o nesystémový krok, ktorý nijako nenapravil hlúpe pravidlo.
Takže pozor na tie čísla. Ignorovať ich je nezmysel, lenže fetišizovať ich je takmer rovnako zlé. A vzorce, ktoré vedú k zjavným nezmyslom, netreba opravovať, ale zahodiť.
S týmto kvantitatívnym vyjadrením však treba narábať rozumne. Čísla totiž často vzbudzujú nezaslúženú dôveru a navyše zvádzajú na všelijaké počtárske operácie. Ak tomuto nutkaniu neodoláme, ľahko sa nám môže stať, že začneme tvrdiť úplné blbosti – napríklad, že ak má jeden vedec trojnásobne viac publikácií ako druhý, potom je ten prvý trojnásobne výkonnejší.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ak aj podobné nezmysly niekomu napadnú, veľmi rýchlo sa spamätá a prestane takým spôsobom uvažovať. Takto to však, bohužiaľ, nefunguje. Zjavná hlúposť jednoduchej aritmetickej operácie nevedie k jej odmietnutiu, ale k jej korigovaniu. A tak vznikajú všelijaké vzorce, do ktorých vstupujú počty autorov a počty strán jednotlivých článkov, percentuálny podiel konkrétneho autora na danom článku, kvantitatívne vyjadrenie kvality časopisu (tzv. impact factor), a podobne.
Rozumné používanie „kvantitatívnych ukazovateľov“ vedeckej práce je preto ohrozované z dvoch strán. Po prvé – čo sa dalo čakať – zo strany všelijakých hochštaplerov, ktorých spomínané čísla nemilosrdne odhalia. A po druhé – čo je prekvapujúce – aj zo strany ľudí, ktorí berú tieto čísla vážne, ale manipulujú s nimi tak absurdne, že ich výpovednú hodnotu celkom deformujú.
Používanie vzorcov je obzvášť deštruktívne na univerzitách, pretože z nich úplne vytesňuje niektoré ťažko postihnuteľné, ale mimoriadne dôležité veci. Vynikajúcim príkladom je jedna z najlepších fakúlt našej najstaršej univerzity, na ktorej sa financie už roky rozdeľujú podľa akéhosi čudného vzorca, v ktorom sa kombinuje učenie (nie jeho kvalita, ale počet hodín a študentov), počty publikácií a objem peňazí získaných od grantových agentúr. Ako dopadnú podľa tohto vzorca ľudia, ktorí významnou mierou tvoria pozitívneho ducha tejto fakulty?
Je tam človek, za ktorým sa môžete prísť poradiť takmer s akoukoľvek odbornou otázkou a ktorý bude hľadať odpoveď na vašu otázku tak dlho, až kým ju nenájde, pretože to považuje za vec cti. Podľa vzorca mu vyšiel nulový osobný príplatok (v skutočnosti mu vyšiel záporný, ale to by bolo protizákonné, tak sa to zaokrúhľuje nahor, na nulu).
Je tam iný človek, ktorý roky pracoval na tom, aby úplne porozumel rozsiahlej a veľmi komplikovanej téme (jednej z najkomplikovanejších, aké sa na univerzitách prednášajú). Za tie roky pripravil niekoľkosemestrálny kurz, ktorý patrí v tejto oblasti k najlepším na svete a jeho učebnica k tomuto kurzu vyšla v Cambridge University Press. Tento človek má tiež podľa spomínaného vzorca nulový osobný príplatok (aj to len po zaokrúhlerní nahor).
Tieto dva príklady ukazujú, že ani ten najlepší vzorec nedokáže postihnúť ťažko kvantifikovateľný, ale veľmi dôležitý akademický prínos niektorých ľudí. To však ešte nie je všetko.Vzorec, ktorý sa na inkriminovanej fakulte používa, nie je ten najlepší, nie je dokonca ani len dobrý. Pravdu povediac, je úplne debilný.
Na tejto fakulte pracuje ďalší človek, ktorý patrí takmer vo všetkých dimenziách k úplnej špičke nielen na tejto fakulte či univerzite, ale na celom Slovensku. Všeobecne ho považujú za jedného z najlepších učiteľov, jeho vedecká reputácia je rovnako vysoká, je spoluautorom veľmi veľkého množstva článkov a jediným autorom najcitovanejšieho článku v dejinách fakulty. Aj tomuto človeku vyšiel na základe onoho slávneho vzorca nulový osobný príplatok (a znova až po zaokrúhlení nahor). V tomto prípade síce dekan zariadil určitú nápravu, ale išlo o nesystémový krok, ktorý nijako nenapravil hlúpe pravidlo.
Takže pozor na tie čísla. Ignorovať ich je nezmysel, lenže fetišizovať ich je takmer rovnako zlé. A vzorce, ktoré vedú k zjavným nezmyslom, netreba opravovať, ale zahodiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.