A teraz sme mali naozaj vzácne chvíle. Šobov je sídlisko nad Banskou Štiavnicou. Výhľad je romantický, krásny, do bedekra. Kalvária a pahorky Štiavnických vrchov. Počas koncertu na nás svietilo slnko. Najlepší reflektor vo vesmíre, umiestnený presne tak, aby všetko do seba zapadalo, čo je pre niekoho prírodovedecká náhoda, pre mňa zázrak. Tento výhľad si veľa ľudí neužije. Šobov je totiž rómske sídlisko. Mnohokrát som išiel okolo, cez okná auta vidíte zopár panelákov a viete, že čochvíľa ste v jednom z najkrajších miest na svete. Nemáte však dôvod zastaviť sa. Teraz ten dôvod vymyslel Matúš Vallo a jeho priatelia. Vymyslel si festival. Už druhý rok vraví, že ide o nultý ročník, vždy sebavedomý Matúš je tiež až akýsi zaskočený. Ono to totiž funguje. Viem to posúdiť. Odohrali sme toho dosť. A poznám festivaly aj z druhej strany. Tu je všetko, čo má byť. Nadšenie a niečo, čo je určené ľuďom. Druhý rok niečoho, čo má zmysel. A teraz nemyslím na to, ako to dobre vyzerá, keď „bieli“ umelci hrajú Rómom a tí zas „bielym“ návštevníkom a všetci si spolu zatancujú. Áno, vyzerá to dobre. Tak by to malo byť úplne normálne. Dôležité však je, že to, čo postavili ľudia na Šobove, je prirodzené. Ja som zažil aj niečo milo výnimočné – skupinu máme od roku 1985, dnes som dostal prvý bozk počas koncertu, spontánny bozk od vysmiatej panej v rokoch, ktorá ma vzápätí ponúkla zo svojej borovičky. Chutila výborne. Na záver sme zahrali Javorinku šedivú, ktorú hrávame len na svadbách kamarátov, čiže sme ju nehrali už veľmi dlho. Matúš a Linda Vallovci, Oliver Sadovský, Marek Kapusta a hlavne manželia Koledovci urobili akciu, kde vo vzduchu cítiť užasnú spontánnosť, radosť, dôvod. Parádny večer, balzam na dušu. Na budúci rok si odsledujte, kedy bude tretí ročník festivalu Spolu – Šobov. Uvidíte pekný pohľad na štiavnickú kalváriu a dobrý festival.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.