Popcorn Jura Malíčka

Náš svet má problém s kategóriami, ktoré sú definitívne. Uviazli sme v relativizme a azda je to tak v poriadku, motáme sa síce v kruhu, ale aspoň sa masovo neumiera v menej nejakej idey. Pokiaľ sa niekto potrebuje relativizmu zriecť, môže hľadať azyl vo fikčnom svete reklám. Tam sa stále hľadajú, a čo je dôležitejšie, i nachádzajú dokonalá sviežosť a absolútna čistota, tam stále fungujú predpony naj. Najvýhodnejšie, najlepšie, najkrajšie veci, ktorú sú zavŕšené, hotové, netreba ich vylepšovať, lebo už jednoducho niet ako.
Ak niekto stále hľadá odpovede, môže čítať filozofické knihy, nájde však len ďalšie, ešte komplikovanejšie otázky. Ak si však pozrie reklamu, nájde odpovede aj na otázky, ktoré by mu ani nenapadlo si položiť. Preto sú reklamy skvelé, pre zanovitosť, s akou sa vyhýbajú relativizmu. V tom svete akoby neexistovali pochybnosti. Smutní a nešťastní ľudia si zadovážia nejakú vec a už viac nie sú ani smutní, ani nešťastní. Nepoznajú smäd, hlad, špinu, neúspech, ich netrápi neistota. Žijú vo svete, ktorý je vo všetkých smeroch lepší ako náš. Je to zavŕšený svet, svet nad časom. Ak je v ňom čosi naj, je to tak nafurt.
V reklamách nie sú veci len jednoduché, sú úplne jednoduché, nepomáha sa len s niečím, ale so všetkým, starostlivosť je v nich nie primeraná, ale najdokonalejšia a tak ďalej. Lenže i tento ideálny svet, tento Eden už nie je, čo býval. Ústna voda už nezabíja všetky baktérie, ale len 99%, nekonečné znamená celý mesiac a Šani sa nenájde.
Čo teraz? Je to iba hlúpe, alebo je za tým čosi viac? Symbolizuje stratený Šani v reklame stratu jej viery v absolútno? Lebo ak áno, nemusí existovať, stratených a nenájdených máme aj v realite dosť.