Čítanie je návyk
Čítanie pre mňa nie je práca, čítam rád. Som obeťou nakupovania kníh, lebo v jednej chvíli ich počet prerastie možnosť, že sa v knižnici viem ešte vyznať. Stáva sa mi, že viem, že mám určite doma nejakú knižku, neviem ju nájsť, ani Alta, ktorá má lepší prehľad, ako ja, a potom si ju idem požičať z knižnice. Nemám to srdce knihy vyhadzovať. Ani nie preto, že by bola každá taká dobrá, ale hovorím si, že možno ju budem potrebovať ako negatívny príklad. Skáčem do reči
Rád sa rozprávam, ale v malom okruhu ľudí. Keď je v tom veľmi veľa ľudí, tak už je to prekrikovanie. Dosť často mi hovoria kamaráti a kamarátky, najmä tá kamarátka, s ktorou žijem už dosť dlho, že skáčem ľuďom do reči. Každý si hľadá svoj moment, keď môže vstúpiť do debaty, len niekedy vstúpi troška priskoro. Paradajky jem na kilá
Veľmi rád nakupujem zeleninu a ovocie, paradajok by som pojedol bárskoľko. Aj jahody. Alta študuje všetky možné veci o stravovaní, a vraj chránia pred rakovinou, organizmus si to inštinktívne vyžaduje. Chodieval som kedysi veľmi často na trh, aj do Drevenej dediny na Žilinskej, s Vladom Bednárom sme si tam vždy dali pár deci vína. bondy, bondy, srab, srab
Bol som vášnivým hráčom preferansu. Mali sme partiu starších pánov, kolega Ivan Kusý a Pišta Gál, strýko Egona a Fedora. Ivan nemal rád prázdne reči. Hovoril, že pri preferansi sa nepolitizuje, netára, držal nás skrátka. Preto sme prestali po ´89 hrať, lebo sme začali politizovať. Pištovi Gálovi vypadli karty z ruky a odobral sa do nebies, za ním Ivan Kusý, takže im tam odkazujem: bondy, bondy, srab, srab. Momentálne nefajčím
Už nehovorím, že som prestal, iba že v tejto chvíli nefajčím. Jedného dňa som si povedal, že teraz nemusím a zatiaľ ma to znovu nechytilo. Nikdy som nepil ani nefajčil zo stresu, pre mňa je to skôr znak pohody. Už nás vyhodili odvšadiaľ, pomaly nieto kde fajčiť. Neboli sme generácia tvrdých a mäkkých drog, popíjali sme alkohol a fajčili, v tom sme už asi ľudia odchádzajúceho sveta, aspoň čo sa týka fajčenia. Blúdim mysľou
Mám skúsenosť s akupresúrou, že to uvoľňuje telo aj myseľ. Uvoľnená myseľ je to najlepšie na svete, blúdi si, kade sa jej chce. Otvárajú sa a prepájajú dráhy, vznikajú asociácie a nápady. Najlepšie sa rodia medzi spánkom a bdelým stavom, vtedy si to treba zapísať a tak, aby človek vedel, čo si to zapísal. Občas si človek myslí, že vymyslel bohvie čo, potom sa otrasie a zistí, že nič nevymyslel. Teším sa z toho, že ešte stále mám nápady. Mám tik na perá
Strácam a nachádzam perá. Niekde prídem, vidím pero, začnem ním písať, občas si ho strčím do vrecka, preto mám slabosť na Václava Klausa, a potom ho strácam, to je taký kolobeh pier v prírode. Rád píšem dobrým perom, najradšej by som mal také, s ktorým sa dá písať poležiačky. Preto sa vraciam k ceruzkám. Fascinovalo ma, aké sú dnes krásne, na staré kolená ich možno začnem zbierať, dobre zastrúhané, kúpil som si aj strúhadlo. Hovoríte, že také perá vymysleli pre kozmonautov? Jéj, už aspoň viem, po čom mám túžiť. Odteraz túžim po pere astronautov.
Čítanie pre mňa nie je práca, čítam rád. Som obeťou nakupovania kníh, lebo v jednej chvíli ich počet prerastie možnosť, že sa v knižnici viem ešte vyznať. Stáva sa mi, že viem, že mám určite doma nejakú knižku, neviem ju nájsť, ani Alta, ktorá má lepší prehľad, ako ja, a potom si ju idem požičať z knižnice. Nemám to srdce knihy vyhadzovať. Ani nie preto, že by bola každá taká dobrá, ale hovorím si, že možno ju budem potrebovať ako negatívny príklad. Skáčem do reči
Rád sa rozprávam, ale v malom okruhu ľudí. Keď je v tom veľmi veľa ľudí, tak už je to prekrikovanie. Dosť často mi hovoria kamaráti a kamarátky, najmä tá kamarátka, s ktorou žijem už dosť dlho, že skáčem ľuďom do reči. Každý si hľadá svoj moment, keď môže vstúpiť do debaty, len niekedy vstúpi troška priskoro. Paradajky jem na kilá
Veľmi rád nakupujem zeleninu a ovocie, paradajok by som pojedol bárskoľko. Aj jahody. Alta študuje všetky možné veci o stravovaní, a vraj chránia pred rakovinou, organizmus si to inštinktívne vyžaduje. Chodieval som kedysi veľmi často na trh, aj do Drevenej dediny na Žilinskej, s Vladom Bednárom sme si tam vždy dali pár deci vína. bondy, bondy, srab, srab
Bol som vášnivým hráčom preferansu. Mali sme partiu starších pánov, kolega Ivan Kusý a Pišta Gál, strýko Egona a Fedora. Ivan nemal rád prázdne reči. Hovoril, že pri preferansi sa nepolitizuje, netára, držal nás skrátka. Preto sme prestali po ´89 hrať, lebo sme začali politizovať. Pištovi Gálovi vypadli karty z ruky a odobral sa do nebies, za ním Ivan Kusý, takže im tam odkazujem: bondy, bondy, srab, srab. Momentálne nefajčím
Už nehovorím, že som prestal, iba že v tejto chvíli nefajčím. Jedného dňa som si povedal, že teraz nemusím a zatiaľ ma to znovu nechytilo. Nikdy som nepil ani nefajčil zo stresu, pre mňa je to skôr znak pohody. Už nás vyhodili odvšadiaľ, pomaly nieto kde fajčiť. Neboli sme generácia tvrdých a mäkkých drog, popíjali sme alkohol a fajčili, v tom sme už asi ľudia odchádzajúceho sveta, aspoň čo sa týka fajčenia. Blúdim mysľou
Mám skúsenosť s akupresúrou, že to uvoľňuje telo aj myseľ. Uvoľnená myseľ je to najlepšie na svete, blúdi si, kade sa jej chce. Otvárajú sa a prepájajú dráhy, vznikajú asociácie a nápady. Najlepšie sa rodia medzi spánkom a bdelým stavom, vtedy si to treba zapísať a tak, aby človek vedel, čo si to zapísal. Občas si človek myslí, že vymyslel bohvie čo, potom sa otrasie a zistí, že nič nevymyslel. Teším sa z toho, že ešte stále mám nápady. Mám tik na perá
Strácam a nachádzam perá. Niekde prídem, vidím pero, začnem ním písať, občas si ho strčím do vrecka, preto mám slabosť na Václava Klausa, a potom ho strácam, to je taký kolobeh pier v prírode. Rád píšem dobrým perom, najradšej by som mal také, s ktorým sa dá písať poležiačky. Preto sa vraciam k ceruzkám. Fascinovalo ma, aké sú dnes krásne, na staré kolená ich možno začnem zbierať, dobre zastrúhané, kúpil som si aj strúhadlo. Hovoríte, že také perá vymysleli pre kozmonautov? Jéj, už aspoň viem, po čom mám túžiť. Odteraz túžim po pere astronautov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.