Tragické Oslo
Nórske hlavné mesto zažilo v piatok popoludní šok, ktorý otriasol nielen touto pokojnou severskou krajinou, ale celou Európou – a vlastne celou západnou civilizáciou. Desať minút pred štvrtou zaznel v centre mesta silný výbuch. Nastal v 17-poschodovej budove, kde má svoje kancelárie nórsky premiér Jens Stoltenberg. Spočiatku sa objavovali informácie o desiatich zranených, neskôr pribudli ešte smutnejšie správy o obetiach na životoch. Do uzávierky tohto čísla .týždňa bolo potvrdených sedem mŕtvych a vyše desať vážne zranených. Ľahšie zranenia mohlo utrpieť až okolo sto ľudí.
Krátko po výbuchu v centre došlo aj k streľbe na ostrove Utoya. Na tomto ostrove sa konal zraz – letný tábor – labouristickej mládeže, kde mal v sobotu predniesť prejav premiér Stoltenberg. Na účastníkov tábora strieľal muž prezlečený do policajnej uniformy, podľa výpovedí svedkov bol vysoký, plavovlasý a vyzeral ako Nór. Polícia zverejnila svoje presvedčenie, že útok v centre mesta súvisí so streľbou na Utoyi, a po čase prišli aj informácie o tom, že na ostrove zatkli jedného muža. Kým na Utoyi bol pravdepodobne páchateľom muž škandinávskeho výzoru, výbuch v centre Osla mal mať podľa viacerých agentúrami citovaných zdrojov na svedomí cudzinec. Hneď po výbuchoch a streľbe sa začalo uvažovať o možných príčinách strašných činov. K atentátom sa síce na internete prihlásila zatiaľ neznáma skupina Pomocníci globálneho džihádu s tým, že ide o pomstu za zverejnenie karikatúr proroka Mohameda (v Nórsku ich vytlačili niektoré periodiká). Či však je to skutočne dielo týchto teroristov, či sa tu ukázala ruka nejakej organizácie napojenej na al-Kajdu, to sa ešte musí preukázať. Polícia sa dokonca vyjadrila, že možno ide aj o domáci terorizmus – krvavú rebéliu „proti systému“. Hneď však bolo zrejmé jedno: celá Európa je v šoku, lebo obeťou sa stala pokojná, mierumilovná krajina, kde sa život dosiaľ spájal so značným pocitom bezpečia. A centrum Osla vyzeralo po výbuchu neuveriteľne: najskôr zmätok, požiare, dym a trosky, potom evakuované ulice. Všade policajti a sanitky, strach a očakávanie najhoršieho. Takýto obraz nórskeho hlavného mesta sme ešte nevideli. Kým nórsky premiér vyzýval občanov, aby sa neľakali, pretože práve vyvolávanie strachu je cieľom útokov, sotvakto sa ubránil vážnym obavám.
.mg Smutný historický deň
O štvrtkovom eurosummite sa hovorilo v superlatívoch. Nemecká premiérka Angela Merkelová ho označila za deň historického významu. Šéf Európskej komisie José Barroso sa vyjadril, že je to „prvý raz, keď spájajú sily politika a trh“. „Dohodli sme sa, že položíme základy Európskeho menového fondu,“ s hrdosťou vyhlásil francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Čo sa v Bruseli stalo?
Po niekoľkých týždňoch, keď sa politici nevedeli dohodnúť ako ďalej s potápajúcimi sa štátnymi financiami Grécka, keď trhy zľaknuto sledovali vývoj a ratingové agentúry otvorene hovorili, že Atény čaká de facto bankrot, aj keby ho tak oficiálne nik nenazval, vznikla dohoda.
Výsledkom dohody je, že Grécko dostane nový balíček finančnej pomoci s nižšou úrokovou sadzbou, ktorá by mala byť okolo 3,5 percent. Aj dĺžka splatnosti úverov bude štedrá – minimálne 15 rokov. Úhrnná suma oficiálne pridelených prostriedkov dosiahne odhadom 109 miliárd eur.
Druhou podstatnou informáciou je, že na pomoci sa bude podieľať aj súkromný sektor. Táto pomoc je označovaná za prísne dobrovoľnú. Je to upozornenie trhom – ratingové agentúry sa totiž opakovane vyjadrili, že v prípade zaangažovania súkromného sektora na pomoci Grécku bude jasné, že ide o bankrot.
A treťou podstatnou informáciou sú zmeny, ktoré čakajú štruktúru eurozóny: dôjde k vytvoreniu Európskeho menového fondu. Na Európsky menový fond sa transformuje doterajší fond finančnej pomoci, a to tak, že bude oprávnený pomáhať aj preventívne, krajinám, ktoré ešte nepotrebujú dlhodobú finančnú injekciu. Pomoc bude fond schopný poskytnúť aj krajinám, ktoré nie sú oficiálne zaradené do programu finančnej pomoci.
Čo také historické sa na štvrtkovom summite stalo? Len to, čo sa v kríze stáva: viac moci a kompetencií sa presúva nahor, k superštátu. Dalo sa čakať, že krízu euroelity využijú na ďalšie „prehĺbenie integrácie, odovzdanie a prechod ďalších kompetencií k inštitúciám EÚ“. A presne toto prehĺbenie, odovzdávanie kompetencií smerom k Bruselu označila Angela Merkelová za historický deň.
Je to dobrá správa? Pre Grékov – dočasne – azda áno. Pre krajiny, ktoré prídu o ďalšie kompetencie a v budúcnosti sa ich už nik nebude pýtať, či chcú alebo nechcú prispievať ďalším zle hospodáriacim štátom, nie.
.mg Aj to bol odboj
Nielen morálnu satisfakciu ponúkne ľuďom činným v protikomunistickom odboji nový český zákon. Tentoraz ho po snemovni podporil aj senát, hlasovali zaň tiež 15 senátori z radov sociálnej demokracie. Zákon o protikomunistickom odboji ešte musí podpísať prezident Václav Klaus. Osvedčenia členom protikomunistického odboja bude vydávať ministerstvo obrany.
.mg Klimatické hrozby
OSN zvolala zasadnutie k hladomoru vo východnej časti Afriky. Medzitým na pôde BR OSN odznelo vyhlásenie Marcusa Stephena, prezidenta Nauru, že globálne otepľovanie a s ním spojené suchá a hlad môžu vyvolávať vojny. Keby aj BR OSN vydala rezolúciu uznávajúcu klimatické zmeny za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, sotva to pomôže trpiacim v Somálsku či v Keni.
.mg Riziká nemocníc
Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila údaje o počte ľudí, ktorí zomierajú v súvislosti s omylmi a infekciami v nemocniciach. Pravdepodobnosť omylu pri ošetrení v nemocnici je 1:10, čo podľa WHO platí pre každú krajinu. Pravdepodobnosť, že v dôsledku omylu pacient zomrie, je 1:300. Vyše polovici infekcií v nemocniciach sa dá zabrániť tým, že si zdravotníci umyjú ruky.
.mg Džihádisney
Jemenská odnož al-Káidy, ktorá sa nazýva Abú al-Lais al-Jemen, pripravuje kreslenú agitku pre deti a ukážky z nej už zverejnila na internete. Deti, ktorým to džihádisticky založení rodičia umožnia, uvidia v kreslenom filme príbehy o prorokovi Mohamedovi, o svätých vojnách a o boji proti Západu. Západný štýl animácie však prezrádza inšpiráciu u Walta Disneyho.
.mg
Sean Hoare/
Bývalý reportér čerstvo zaniknutého britského týždenníka News of the World bol nájdený vo svojom byte mŕtvy. Hoare ako prvý upozornil na škandalózne praktiky redakcie NOTW – odpočúvanie telefónov. Cudzie zavinenie Hoarovej smrti sa nezistilo. Hína Rabbáni Chár/
Pakistanské ministerstvo zahraničia povedie prvý raz v histórii žena a bude zároveň najmladšou osobou, ktorá tento post zaujme. 34-ročná Chár bude ministerkou v zložitom období, pretože Pakistan nadobudol povesť krajiny, kde sa darí islamským militantom. Goran Hadžič/
Posledný hľadaný človek obvinený zo spáchania vojnových zločinov počas balkánskych vojen bol zatknutý. Obvinili ho v roku 2004, chytili ho po siedmich rokoch minulý týždeň. Údajne žil na úteku okrem iného aj v Rusku a venoval sa ilegálnemu obchodovaniu s ropou.
Nórske hlavné mesto zažilo v piatok popoludní šok, ktorý otriasol nielen touto pokojnou severskou krajinou, ale celou Európou – a vlastne celou západnou civilizáciou. Desať minút pred štvrtou zaznel v centre mesta silný výbuch. Nastal v 17-poschodovej budove, kde má svoje kancelárie nórsky premiér Jens Stoltenberg. Spočiatku sa objavovali informácie o desiatich zranených, neskôr pribudli ešte smutnejšie správy o obetiach na životoch. Do uzávierky tohto čísla .týždňa bolo potvrdených sedem mŕtvych a vyše desať vážne zranených. Ľahšie zranenia mohlo utrpieť až okolo sto ľudí.
Krátko po výbuchu v centre došlo aj k streľbe na ostrove Utoya. Na tomto ostrove sa konal zraz – letný tábor – labouristickej mládeže, kde mal v sobotu predniesť prejav premiér Stoltenberg. Na účastníkov tábora strieľal muž prezlečený do policajnej uniformy, podľa výpovedí svedkov bol vysoký, plavovlasý a vyzeral ako Nór. Polícia zverejnila svoje presvedčenie, že útok v centre mesta súvisí so streľbou na Utoyi, a po čase prišli aj informácie o tom, že na ostrove zatkli jedného muža. Kým na Utoyi bol pravdepodobne páchateľom muž škandinávskeho výzoru, výbuch v centre Osla mal mať podľa viacerých agentúrami citovaných zdrojov na svedomí cudzinec. Hneď po výbuchoch a streľbe sa začalo uvažovať o možných príčinách strašných činov. K atentátom sa síce na internete prihlásila zatiaľ neznáma skupina Pomocníci globálneho džihádu s tým, že ide o pomstu za zverejnenie karikatúr proroka Mohameda (v Nórsku ich vytlačili niektoré periodiká). Či však je to skutočne dielo týchto teroristov, či sa tu ukázala ruka nejakej organizácie napojenej na al-Kajdu, to sa ešte musí preukázať. Polícia sa dokonca vyjadrila, že možno ide aj o domáci terorizmus – krvavú rebéliu „proti systému“. Hneď však bolo zrejmé jedno: celá Európa je v šoku, lebo obeťou sa stala pokojná, mierumilovná krajina, kde sa život dosiaľ spájal so značným pocitom bezpečia. A centrum Osla vyzeralo po výbuchu neuveriteľne: najskôr zmätok, požiare, dym a trosky, potom evakuované ulice. Všade policajti a sanitky, strach a očakávanie najhoršieho. Takýto obraz nórskeho hlavného mesta sme ešte nevideli. Kým nórsky premiér vyzýval občanov, aby sa neľakali, pretože práve vyvolávanie strachu je cieľom útokov, sotvakto sa ubránil vážnym obavám.
.mg Smutný historický deň
O štvrtkovom eurosummite sa hovorilo v superlatívoch. Nemecká premiérka Angela Merkelová ho označila za deň historického významu. Šéf Európskej komisie José Barroso sa vyjadril, že je to „prvý raz, keď spájajú sily politika a trh“. „Dohodli sme sa, že položíme základy Európskeho menového fondu,“ s hrdosťou vyhlásil francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Čo sa v Bruseli stalo?
Po niekoľkých týždňoch, keď sa politici nevedeli dohodnúť ako ďalej s potápajúcimi sa štátnymi financiami Grécka, keď trhy zľaknuto sledovali vývoj a ratingové agentúry otvorene hovorili, že Atény čaká de facto bankrot, aj keby ho tak oficiálne nik nenazval, vznikla dohoda.
Výsledkom dohody je, že Grécko dostane nový balíček finančnej pomoci s nižšou úrokovou sadzbou, ktorá by mala byť okolo 3,5 percent. Aj dĺžka splatnosti úverov bude štedrá – minimálne 15 rokov. Úhrnná suma oficiálne pridelených prostriedkov dosiahne odhadom 109 miliárd eur.
Druhou podstatnou informáciou je, že na pomoci sa bude podieľať aj súkromný sektor. Táto pomoc je označovaná za prísne dobrovoľnú. Je to upozornenie trhom – ratingové agentúry sa totiž opakovane vyjadrili, že v prípade zaangažovania súkromného sektora na pomoci Grécku bude jasné, že ide o bankrot.
A treťou podstatnou informáciou sú zmeny, ktoré čakajú štruktúru eurozóny: dôjde k vytvoreniu Európskeho menového fondu. Na Európsky menový fond sa transformuje doterajší fond finančnej pomoci, a to tak, že bude oprávnený pomáhať aj preventívne, krajinám, ktoré ešte nepotrebujú dlhodobú finančnú injekciu. Pomoc bude fond schopný poskytnúť aj krajinám, ktoré nie sú oficiálne zaradené do programu finančnej pomoci.
Čo také historické sa na štvrtkovom summite stalo? Len to, čo sa v kríze stáva: viac moci a kompetencií sa presúva nahor, k superštátu. Dalo sa čakať, že krízu euroelity využijú na ďalšie „prehĺbenie integrácie, odovzdanie a prechod ďalších kompetencií k inštitúciám EÚ“. A presne toto prehĺbenie, odovzdávanie kompetencií smerom k Bruselu označila Angela Merkelová za historický deň.
Je to dobrá správa? Pre Grékov – dočasne – azda áno. Pre krajiny, ktoré prídu o ďalšie kompetencie a v budúcnosti sa ich už nik nebude pýtať, či chcú alebo nechcú prispievať ďalším zle hospodáriacim štátom, nie.
.mg Aj to bol odboj
Nielen morálnu satisfakciu ponúkne ľuďom činným v protikomunistickom odboji nový český zákon. Tentoraz ho po snemovni podporil aj senát, hlasovali zaň tiež 15 senátori z radov sociálnej demokracie. Zákon o protikomunistickom odboji ešte musí podpísať prezident Václav Klaus. Osvedčenia členom protikomunistického odboja bude vydávať ministerstvo obrany.
.mg Klimatické hrozby
OSN zvolala zasadnutie k hladomoru vo východnej časti Afriky. Medzitým na pôde BR OSN odznelo vyhlásenie Marcusa Stephena, prezidenta Nauru, že globálne otepľovanie a s ním spojené suchá a hlad môžu vyvolávať vojny. Keby aj BR OSN vydala rezolúciu uznávajúcu klimatické zmeny za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, sotva to pomôže trpiacim v Somálsku či v Keni.
.mg Riziká nemocníc
Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila údaje o počte ľudí, ktorí zomierajú v súvislosti s omylmi a infekciami v nemocniciach. Pravdepodobnosť omylu pri ošetrení v nemocnici je 1:10, čo podľa WHO platí pre každú krajinu. Pravdepodobnosť, že v dôsledku omylu pacient zomrie, je 1:300. Vyše polovici infekcií v nemocniciach sa dá zabrániť tým, že si zdravotníci umyjú ruky.
.mg Džihádisney
Jemenská odnož al-Káidy, ktorá sa nazýva Abú al-Lais al-Jemen, pripravuje kreslenú agitku pre deti a ukážky z nej už zverejnila na internete. Deti, ktorým to džihádisticky založení rodičia umožnia, uvidia v kreslenom filme príbehy o prorokovi Mohamedovi, o svätých vojnách a o boji proti Západu. Západný štýl animácie však prezrádza inšpiráciu u Walta Disneyho.
.mg
Sean Hoare/
Bývalý reportér čerstvo zaniknutého britského týždenníka News of the World bol nájdený vo svojom byte mŕtvy. Hoare ako prvý upozornil na škandalózne praktiky redakcie NOTW – odpočúvanie telefónov. Cudzie zavinenie Hoarovej smrti sa nezistilo. Hína Rabbáni Chár/
Pakistanské ministerstvo zahraničia povedie prvý raz v histórii žena a bude zároveň najmladšou osobou, ktorá tento post zaujme. 34-ročná Chár bude ministerkou v zložitom období, pretože Pakistan nadobudol povesť krajiny, kde sa darí islamským militantom. Goran Hadžič/
Posledný hľadaný človek obvinený zo spáchania vojnových zločinov počas balkánskych vojen bol zatknutý. Obvinili ho v roku 2004, chytili ho po siedmich rokoch minulý týždeň. Údajne žil na úteku okrem iného aj v Rusku a venoval sa ilegálnemu obchodovaniu s ropou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.