Bez kozmonautiky sa dnes už naozaj nezaobídeme. Kozmonautika nám otvára možnosti rozvoja v treťom tisícročí. Aj keď nie je ľahké robiť prognózy na niekoľko storočí dopredu, všeobecné trendy vývoja vedy naznačujú, kam sa ľudstvo bude uberať. Známy sovietsky astrofyzik Leonid Leskov sa predpoveď na budúce tisícročie pokúsil stručne sformulovať. Toto obdobie rozdelil na dvanásť etáp, ktoré sa budú čiastočne prekrývať:
Prvá (1985 – 1990): zhromažďovanie informácií o Zemi z vesmíru a začiatok skúšobnej priemyselnej výroby niektorých elektronických a biologických surovín v beztiažovom stave.
Druhá (1991 – 2000): až stotonové kozmické stroje, široké používanie kozmických informačných systémov, priemyselná výroba vo vesmíre, experimentálne kozmické elektrárne.
Tretia (2001 – 2010): celosvetová banka informácií, nová generácia kozmických dopravných prostriedkov, kozmické translátory na prenos energie do veľkej vzdialenosti.
Štvrtá (2011 – 2050): veľké orbitálne slnečné elektrárne.
Piata (2051 – 2120): zjednotený informačný, energetický a priemyselný kozmický systém, ovplyvňovanie počasia v jednotlivých oblastiach Zeme.
Šiesta (2121 – 2180): dokonalé priemyselné využívanie zdrojov Mesiaca, výstavba kozmických výťahov na Zemi a na Mesiaci.
Siedma (2181 – 2300): ekologická rovnováha na Zemi a v blízkom priestore, obnovovanie zásob vybraných úžitkových kovov, celosvetové riadenie počasia.
Ôsma (2301 – 2400): sieť energetických a priemyselných komplexov v systéme Zem – Mesiac.
Deviata (2401 – 2500): asteroidy zdrojom surovín pre priemysel na Mesiaci a v kozmickom priestore.
Desiata (2501 – 2700): zužitkúvanie zdrojov z Marsu a Venuše.
Jedenásta (2701 – 2800): zariadenia založené na nových fyzikálnych princípoch, napríklad elektrárne pri čiernej diere na okraji slnečnej sústavy.
Dvanásta (2801 – 3000): využitie nových základných fyzikálnych objavov, najmä z teórie relativity, ako napríklad existencia hypotetických iných vesmírov vo forme elementárnych častíc.
Aká je pravdepodobnosť uskutočnenia týchto predpovedí? Leskov tvrdí, že veľmi vierohodné je splnenie prinajmenšom prvej polovice tejto prognózy. Svoj optimizmus opiera o hlboké štúdium vývoja a perspektív súčasnej vedy.
Prvá (1985 – 1990): zhromažďovanie informácií o Zemi z vesmíru a začiatok skúšobnej priemyselnej výroby niektorých elektronických a biologických surovín v beztiažovom stave.
Druhá (1991 – 2000): až stotonové kozmické stroje, široké používanie kozmických informačných systémov, priemyselná výroba vo vesmíre, experimentálne kozmické elektrárne.
Tretia (2001 – 2010): celosvetová banka informácií, nová generácia kozmických dopravných prostriedkov, kozmické translátory na prenos energie do veľkej vzdialenosti.
Štvrtá (2011 – 2050): veľké orbitálne slnečné elektrárne.
Piata (2051 – 2120): zjednotený informačný, energetický a priemyselný kozmický systém, ovplyvňovanie počasia v jednotlivých oblastiach Zeme.
Šiesta (2121 – 2180): dokonalé priemyselné využívanie zdrojov Mesiaca, výstavba kozmických výťahov na Zemi a na Mesiaci.
Siedma (2181 – 2300): ekologická rovnováha na Zemi a v blízkom priestore, obnovovanie zásob vybraných úžitkových kovov, celosvetové riadenie počasia.
Ôsma (2301 – 2400): sieť energetických a priemyselných komplexov v systéme Zem – Mesiac.
Deviata (2401 – 2500): asteroidy zdrojom surovín pre priemysel na Mesiaci a v kozmickom priestore.
Desiata (2501 – 2700): zužitkúvanie zdrojov z Marsu a Venuše.
Jedenásta (2701 – 2800): zariadenia založené na nových fyzikálnych princípoch, napríklad elektrárne pri čiernej diere na okraji slnečnej sústavy.
Dvanásta (2801 – 3000): využitie nových základných fyzikálnych objavov, najmä z teórie relativity, ako napríklad existencia hypotetických iných vesmírov vo forme elementárnych častíc.
Aká je pravdepodobnosť uskutočnenia týchto predpovedí? Leskov tvrdí, že veľmi vierohodné je splnenie prinajmenšom prvej polovice tejto prognózy. Svoj optimizmus opiera o hlboké štúdium vývoja a perspektív súčasnej vedy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.