Ďalší problém s eurom

Na ceste Slovenska k euru sa po náznakoch, že udržateľnosť plnenia kritérií môže vyvolávať pochybnosti, vynára ďalšia vážna prekážka. Eurostat, európsky štatistický úrad, spochybnil vlaňajší deficit verejných financií na Slovensku. Internetové vydanie týždenníka Trend informovalo, že do tohto deficitu Eurostat započítava aj hospodárenie Národnej diaľničnej spoločnosti a verejnoprávnych médií, čo by však znamenalo, že deficit za minulý rok nebol 3,4, ale až 4,1 percenta HDP. Oveľa dôležitejšie však je, že ak Eurostat počíta deficit touto metodikou, bude sa to týkať aj tohto fiškálneho roka, ktorý je pre prijatie eura kľúčový. Vláda totiž naplánovala na tento rok deficit viac ako 2,9 percenta HDP, teda veľmi tesne pod hornou hranicou maastrichtského kritéria, ktoré hovorí, že deficit nesmie presiahnuť tri percentá HDP.
Môže sa vláda tváriť prekvapene? Nie veľmi – na riziko započítania dlhov rôznych štátnych inštitúcií (nemocnice, diaľničná spoločnosť, železnice, verejnoprávne médiá) už v apríli tohto roka v prieskume INEKO upozorňoval bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška, ktorého prezident odmietol vymenovať za viceguvernéra NBS pre údajný nedostatok odborných skúseností. Okrem toho je už dlhšie zrejmé, že európske inštitúcie sú voči nám veľmi ostražité a naznačujú, že aj keď kritériá splníme, môže byť problematická ich udržateľnosť. Zásluhu na tom má okrem iného aj hospodárska politika a rétorika dnešnej vlády, ktorá musí dlhodobo znervózňovať každého súdneho ekonóma. Ak vláda ide takto na hranu pri 9-percentnom raste HDP, čo bude robiť, keď sa rast výrazne spomalí? Teraz príde na rad horúčkovité hľadanie možností na zníženie deficitu. Ak bude také rozumné, ako navrhované zásahy do druhého piliera, budú sa v Eurostate dobre baviť.
.rži