KNIHA Bene: Spam Poetry / Poézia pre samoukov (KK Bagala, 2011)
Keď sa začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia začal z New Yorku do sveta šíriť hip-hop, mnohí hovorili o autentickej „poézii ulice“. Optimisti dokonca očakávali, že nahnevaní chlapci s mikrofónom v ruke a dídžejom za sebou sú tí skutoční noví básnici, ktorí knihy poézie posielajú do starého papiera. Išlo skôr o zbožné prianie než realitu. Hip-hop je skvelý, deklamácia textov do samplov a bítov býva často nesmierne zaujímavá, vzrušujúca a miestami aj poetická. No takmer vždy ide o umenie okamihu, ktoré fixovaním na papier stráca kúzlo. Beneho texty sú však onou dôležitou výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Jeho dvojzbierka Spam Poetry / Poézia pre samoukov je totiž naplnená skutočnou poéziou. Bene – či už rapujúci alebo píšuci – sa zďaleka vyhýba hip-hopovým klišé. Jeho texty o nenaplnených láskach, nezmyselných životoch a barových nadávačoch sú plné neošúchaných obrazov, presných rýmov a prekvapivých point skoro v každom verši. Je to poézia (áno: poézia!) priama, ostrá a presná. Sype sa ako neúprosný bít z mašinky dídžeja, ignoruje povrch, mieri rovno do hĺbok. Sú to verše nášho sveta, nášho mesta, našich životov. Je to poézia existenciálna a čistá. Nie romantický pokus očariť múzy, nie intelektuálna hra so slovami. Napísal a povedal som to už viackrát, no znovu musím konštatovať, že Bene je básnik. Naozajstný, výborný.
.jk KNIHA Martin Beďatš: Zápas (Artforum, 2011)
„Veľkosť nedokazujú veľké činy, ale veľká hĺbka malých činov,“ hovorí umelec, ktorého na svojej ceste stretnú Agon, Via a Veritas. Veľkú literatúru nedokazujú veľké knihy, ale veľká hĺbka malých kníh, dalo by sa povedať v súvislosti s literárnym debutom Martina Beďatša, v civilnom povolaní architekta, vo voľnom čase gitaristu skupiny Bez ladu a skladu. Zápas je útla knižka, obsahujúca poetický príbeh o Ceste, Pravde a Živote. Agon a Via sa vydávajú na cestu. Za zvláštnych, tragických okolností sa stretávajú s černoškom menom Veritas a neskôr, až skoro na konci, sa objavuje Vita. Zápas je kniha o hľadaní, pokore a láske. O hľadaní krásy, ktoré je „zápasom, po ktorom umelec kričí hrôzou, že je porazený“, ako povedal kedysi básnik Baudelaire a Via práve tieto slová cituje v správe na rozlúčku. Zápas je aj knihou o smrti, nádeji a (ne)zabúdaní. Zápas je kniha o hlbokých veciach, do ktorých možno nahliadnuť iba na chvíľu a potom o nich rozprávať len s pomocou obrazu, metafory. Martin Beďatš napísal túto knihu pred dvadsiatimi rokmi a vrátil sa k nej s odstupom šestnástich rokov. Je to kniha prepletená so životom svojho autora a cítiť to z každej vety. „Musím ísť hlbšie. Oveľa hlbšie. Až kým nedopátram. A čo vy?“ A čo my?
.jk KNIHA Tomáš Ferenčák: Dubček – kontroverzná osobnosť (Kalligram 2011)
Posledná práca o Alexandrovi Dubčekovi trošku zavádza svojím názvom. Mladý autor (ročník 1983) totiž viac ako o Dubčekovej osobnosti a odhalenej kontroverznosti píše o dobe, v ktorej žil. Dubčeka síce cituje, o jeho výrokoch občas zdravo pochybuje, za celý čas sa mu však nepodarí vdýchnuť jeho postave život. Dubček vystupuje menej ako subjekt, viac ako objekt. Na škodu veci tiež autor obišiel stalinistické obdobie Dubčekovej kariéry, dozvedáme sa len, že „s veľkou pravdepodobnosťou v období likvidácie kláštorov ako tajomník ÚV KSS v Trenčíne riadil ľudové milície“, čo autor nijako viac neskúma. V opise reformy a dejín KSČ má autor nesporný prehľad. Dotkne sa všetkých dôležitých programov, manifestov či udalostí. Predstaví nám všetkých dôležitých hráčov 60-tych rokov v komunistickom Československu, často cituje ich vlastné pamäti. Najzaujímavejšími časťami knihy sú načrtnuté rozdiely paralelných kariér Dubčeka a Husáka pred rokom 1968, Dubčekova slabosť v rozhodujúcich dňoch pred inváziou vojsk a napokon jeho vystupovanie v 80-tych rokoch, najmä pripomenutý citát z novembrovej tribúny, kde hovoril o „novej obrode socializmu“. Žiaľ, keďže si autor ohraničil svoj záber od januára 1968 po november 1989, chýba už kapitola o jeho vzťahoch s Vladimírom Mečiarom. Knihu tiež poškodila nedostatočná práca jazykovej korektorky. Ferenčák však k Dubčekovi pristupuje nezaujato a korektne, bolo by preto dobre, keby po prvotine nasledovala aj hlbšia historiografická práca.
.jd
Keď sa začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia začal z New Yorku do sveta šíriť hip-hop, mnohí hovorili o autentickej „poézii ulice“. Optimisti dokonca očakávali, že nahnevaní chlapci s mikrofónom v ruke a dídžejom za sebou sú tí skutoční noví básnici, ktorí knihy poézie posielajú do starého papiera. Išlo skôr o zbožné prianie než realitu. Hip-hop je skvelý, deklamácia textov do samplov a bítov býva často nesmierne zaujímavá, vzrušujúca a miestami aj poetická. No takmer vždy ide o umenie okamihu, ktoré fixovaním na papier stráca kúzlo. Beneho texty sú však onou dôležitou výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Jeho dvojzbierka Spam Poetry / Poézia pre samoukov je totiž naplnená skutočnou poéziou. Bene – či už rapujúci alebo píšuci – sa zďaleka vyhýba hip-hopovým klišé. Jeho texty o nenaplnených láskach, nezmyselných životoch a barových nadávačoch sú plné neošúchaných obrazov, presných rýmov a prekvapivých point skoro v každom verši. Je to poézia (áno: poézia!) priama, ostrá a presná. Sype sa ako neúprosný bít z mašinky dídžeja, ignoruje povrch, mieri rovno do hĺbok. Sú to verše nášho sveta, nášho mesta, našich životov. Je to poézia existenciálna a čistá. Nie romantický pokus očariť múzy, nie intelektuálna hra so slovami. Napísal a povedal som to už viackrát, no znovu musím konštatovať, že Bene je básnik. Naozajstný, výborný.
.jk KNIHA Martin Beďatš: Zápas (Artforum, 2011)
„Veľkosť nedokazujú veľké činy, ale veľká hĺbka malých činov,“ hovorí umelec, ktorého na svojej ceste stretnú Agon, Via a Veritas. Veľkú literatúru nedokazujú veľké knihy, ale veľká hĺbka malých kníh, dalo by sa povedať v súvislosti s literárnym debutom Martina Beďatša, v civilnom povolaní architekta, vo voľnom čase gitaristu skupiny Bez ladu a skladu. Zápas je útla knižka, obsahujúca poetický príbeh o Ceste, Pravde a Živote. Agon a Via sa vydávajú na cestu. Za zvláštnych, tragických okolností sa stretávajú s černoškom menom Veritas a neskôr, až skoro na konci, sa objavuje Vita. Zápas je kniha o hľadaní, pokore a láske. O hľadaní krásy, ktoré je „zápasom, po ktorom umelec kričí hrôzou, že je porazený“, ako povedal kedysi básnik Baudelaire a Via práve tieto slová cituje v správe na rozlúčku. Zápas je aj knihou o smrti, nádeji a (ne)zabúdaní. Zápas je kniha o hlbokých veciach, do ktorých možno nahliadnuť iba na chvíľu a potom o nich rozprávať len s pomocou obrazu, metafory. Martin Beďatš napísal túto knihu pred dvadsiatimi rokmi a vrátil sa k nej s odstupom šestnástich rokov. Je to kniha prepletená so životom svojho autora a cítiť to z každej vety. „Musím ísť hlbšie. Oveľa hlbšie. Až kým nedopátram. A čo vy?“ A čo my?
.jk KNIHA Tomáš Ferenčák: Dubček – kontroverzná osobnosť (Kalligram 2011)
Posledná práca o Alexandrovi Dubčekovi trošku zavádza svojím názvom. Mladý autor (ročník 1983) totiž viac ako o Dubčekovej osobnosti a odhalenej kontroverznosti píše o dobe, v ktorej žil. Dubčeka síce cituje, o jeho výrokoch občas zdravo pochybuje, za celý čas sa mu však nepodarí vdýchnuť jeho postave život. Dubček vystupuje menej ako subjekt, viac ako objekt. Na škodu veci tiež autor obišiel stalinistické obdobie Dubčekovej kariéry, dozvedáme sa len, že „s veľkou pravdepodobnosťou v období likvidácie kláštorov ako tajomník ÚV KSS v Trenčíne riadil ľudové milície“, čo autor nijako viac neskúma. V opise reformy a dejín KSČ má autor nesporný prehľad. Dotkne sa všetkých dôležitých programov, manifestov či udalostí. Predstaví nám všetkých dôležitých hráčov 60-tych rokov v komunistickom Československu, často cituje ich vlastné pamäti. Najzaujímavejšími časťami knihy sú načrtnuté rozdiely paralelných kariér Dubčeka a Husáka pred rokom 1968, Dubčekova slabosť v rozhodujúcich dňoch pred inváziou vojsk a napokon jeho vystupovanie v 80-tych rokoch, najmä pripomenutý citát z novembrovej tribúny, kde hovoril o „novej obrode socializmu“. Žiaľ, keďže si autor ohraničil svoj záber od januára 1968 po november 1989, chýba už kapitola o jeho vzťahoch s Vladimírom Mečiarom. Knihu tiež poškodila nedostatočná práca jazykovej korektorky. Ferenčák však k Dubčekovi pristupuje nezaujato a korektne, bolo by preto dobre, keby po prvotine nasledovala aj hlbšia historiografická práca.
.jd
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.