Bedňák v Afganistane
Ako puberťák som veľmi rád chodil na koncerty. Vždy som prišiel o tri-štyri hodiny skôr a pozeral som, ako sa stavia aparatúra. Technici ma už po čase poznali a keď som mal pätnásť rokov, tak som sa motal okolo hudobníkov, ktorí vysedávali u Františkánov alebo v Mamute. Vždy som prisadal k niekomu, napríklad k Pecimu Uherčíkovi, a bol som rád, že sedím pri ňom. Keď som skončil gympel, šiel som ako bedňák na svoju prvú šnúru s Mirkou Brezovskou. S ňou som sa dostal až do Afganistanu! Časť techniky šla potom robiť s Tublatankou. Na prvej šnúre som tiež robil bedňáka, na druhej som im ladil gitary a potom dokonca robil akéhosi backing klaviristu, ktorý za závesom hral Tublatanke akési dopĺňajúce klávesy. Punkrock u Heleny
Keď som bol na vojne s Braňom Špačekom z Kosy z nosa, vedel som hrať iba jednoduché cigánske akordy a on mi vtedy ukázal takzvané paroháče. Hneď som pochopil, v čom spočíva rocková hudba. Podľa nich som vymyslel pesničku Analýza dokázala hovno, len tak pre seba. V Mamute som stretol Sveťa Korbela, ktorému sa veľmi páčila a poprosil ma, či by ju nemohol hrávať s Ex-tipom. Niekoľkokrát som si ju s nimi ešte za komunizmu aj zaspieval. Potom Sveťo, Braňo Alex a Ozi odišli zo Zóny a ja som sa náhodou ocitol pri stole v Mamute, kde sa bavili, že by založili novú kapelu. Šiel som s nimi do skúšobne len ako kamarát, ale uvedomili si, že nemajú žiadne piesne, a tak sme hrali iba Analýzu. V nadšení som šiel domov a za noc som napísal pesničku Moja naivná, ktorú som doniesol na ďalšiu skúšku. Od toho momentu som sa stal spevákom Slobodnej Európy. V prvých týždňoch existencie Slobody vzniklo z nadšenia mnoho pesničiek, ktoré hrávame dodnes. Nie ako teraz! (Smiech.) Slobodka nebola nikdy neznámou začínajúcou kapelou, pretože traja z nás hrávali už so Zónou. Všetci boli na nás zvedaví. Mesiac a pol po vzniku sme už hrali vo vypredanej pražskej Lucerne na koncerte punkových skupín.
Prvé štyri nahrávky sme spravili v prvom súkromnom štúdiu Andreja Beladiča, ktorý však nebol ochotný nahrať vulgarizmy. Dopadlo to tak, že som spieval: Život je len jeden, na problémy preto... nič, pauza. (Smiech.) Potom sme nahrali v Čechách pesničky na kompiláciu Punk's Not Dead. To sa robilo, prosím pekne, v štúdiu Heleny Vondráčkovej. Vondráčková nám tam nosila kávičku a my sme robili vokály, že „hovno, hovno“. (Smiech.) Až potom nám ponúkli zmluvu z Opusu, ktorí nás najprv nechceli vydať, pretože tam stále sedeli komunisti.
Vzťahy v kapele boli dobré, až kým ju neovládli drogy. My sme tá generácia, ktorá nemala negatívne príklady z užívania drog. Hovorili sme si, že keď to berú Ramones a Keith Richards, tak to musí byť v poriadku. Nepripúšťali sme si, že by sa nám niečo mohlo stať. Našťastie, ja som z toho vycúval skoro, a chalani s tým dlho zápasili. Ešte sme stihli vydať druhý album a aj sme dosť hrali až do momentu, keď Sveťo prestal stíhať. Mali sme mať vystúpenie a jeho tri dni nebolo. Slobodka sa vlastne nerozpadla, nikdy sme sa nepohádali, akurát ako kapela prestala fungovať. Sólo a návrat Slobodky
Svoj prvý sólový album som začal nahrávať už v roku 1996, ale nemal som energiu ho dotextovať. Dva-tri roky som sa vôbec nevenoval hudbe. Potom som stretol chalanov z OBD, ktorí do mňa hustili, prečo nehrám. Ja že nemám kapelu. Navrhli, že ma budú sprevádzať. Hrával som s nimi až do roku 2002, keď sa dala Slobodka znovu dohromady. Ešte predtým som stihol nahrať album Overground, ktorý vznikol s mojou bývalou ženou Dorotou Nvotovou. Vtedy sa k nám pridal Marta Minárik, Joe Karafiát a ďalší. Slobodka sa dala dohromady na mojej svadbe v roku 2002. Sveťo mi po dvoch týždňoch zavolal, že by chcel opäť koncertovať a nahrávať. Dovtedy som nechcel robiť Slobodku bez Sveťa a Braňa, bez ktorých by to nemalo zmysel. Zobrali sme Tuleňa a začali sme hrávať. Rok nato sme vydali tretiu platňu. Mám pocit, že teraz Slobodka prežíva asi svoje najlepšie obdobie. Všetci sme prešli svojimi postpubertálnymi výlevmi a už sa takmer vôbec nehádame, každý každého pozná, dôverujeme si. Kapele to dobre hrá, pomohlo jej, že s nami hrá ďalší gitarista Temo a za bubny sa vrátil Ďuro Černý. Teraz máme vymyslených deväť-desať piesní, v septembri plánujeme ísť do štúdia a v novembri by mal vyjsť štvrtý album Slobodky. Keď som bol tento rok v Indii a na Sumatre, doniesol som si odtiaľ zošit plný nápadov na texty. Keď už je nápad, tak som schopný dolúštiť tú rýmovanú krížovku za pár hodín. Whisky je spevák a textárom bratislavskej punkrockovej skupiny Slobodná Európa. Spolu s kapelou debutoval albumom Pakáreň (1991), z ktorého sa predalo viac ako 40-tisíc kusov. Skupina neskôr vydala Unavení a zničení (1994), potom sa na osem rokov odmlčala. Whisky medzi tým stihol nahrať svoj sólový rovnomenný debut (1999) spolu s Lacom Lučeničom, Špakom a kapelou OBD Spolu so svojou bývalou ženou Dorotou Nvotovou zrealizovať projekt Overground (2002). Slobodná Európa sa vrátila v roku 2002. Stihla nahrať tretí album Trojka (2003). V súčanosti pripravuje nový album. Okrem hudby sa Whisky venuje pilotovaniu, cestovaniu organizovaniu koncerov a jeden čas sa živil aj ako autor videoklipov.
Ako puberťák som veľmi rád chodil na koncerty. Vždy som prišiel o tri-štyri hodiny skôr a pozeral som, ako sa stavia aparatúra. Technici ma už po čase poznali a keď som mal pätnásť rokov, tak som sa motal okolo hudobníkov, ktorí vysedávali u Františkánov alebo v Mamute. Vždy som prisadal k niekomu, napríklad k Pecimu Uherčíkovi, a bol som rád, že sedím pri ňom. Keď som skončil gympel, šiel som ako bedňák na svoju prvú šnúru s Mirkou Brezovskou. S ňou som sa dostal až do Afganistanu! Časť techniky šla potom robiť s Tublatankou. Na prvej šnúre som tiež robil bedňáka, na druhej som im ladil gitary a potom dokonca robil akéhosi backing klaviristu, ktorý za závesom hral Tublatanke akési dopĺňajúce klávesy. Punkrock u Heleny
Keď som bol na vojne s Braňom Špačekom z Kosy z nosa, vedel som hrať iba jednoduché cigánske akordy a on mi vtedy ukázal takzvané paroháče. Hneď som pochopil, v čom spočíva rocková hudba. Podľa nich som vymyslel pesničku Analýza dokázala hovno, len tak pre seba. V Mamute som stretol Sveťa Korbela, ktorému sa veľmi páčila a poprosil ma, či by ju nemohol hrávať s Ex-tipom. Niekoľkokrát som si ju s nimi ešte za komunizmu aj zaspieval. Potom Sveťo, Braňo Alex a Ozi odišli zo Zóny a ja som sa náhodou ocitol pri stole v Mamute, kde sa bavili, že by založili novú kapelu. Šiel som s nimi do skúšobne len ako kamarát, ale uvedomili si, že nemajú žiadne piesne, a tak sme hrali iba Analýzu. V nadšení som šiel domov a za noc som napísal pesničku Moja naivná, ktorú som doniesol na ďalšiu skúšku. Od toho momentu som sa stal spevákom Slobodnej Európy. V prvých týždňoch existencie Slobody vzniklo z nadšenia mnoho pesničiek, ktoré hrávame dodnes. Nie ako teraz! (Smiech.) Slobodka nebola nikdy neznámou začínajúcou kapelou, pretože traja z nás hrávali už so Zónou. Všetci boli na nás zvedaví. Mesiac a pol po vzniku sme už hrali vo vypredanej pražskej Lucerne na koncerte punkových skupín.
Prvé štyri nahrávky sme spravili v prvom súkromnom štúdiu Andreja Beladiča, ktorý však nebol ochotný nahrať vulgarizmy. Dopadlo to tak, že som spieval: Život je len jeden, na problémy preto... nič, pauza. (Smiech.) Potom sme nahrali v Čechách pesničky na kompiláciu Punk's Not Dead. To sa robilo, prosím pekne, v štúdiu Heleny Vondráčkovej. Vondráčková nám tam nosila kávičku a my sme robili vokály, že „hovno, hovno“. (Smiech.) Až potom nám ponúkli zmluvu z Opusu, ktorí nás najprv nechceli vydať, pretože tam stále sedeli komunisti.
Vzťahy v kapele boli dobré, až kým ju neovládli drogy. My sme tá generácia, ktorá nemala negatívne príklady z užívania drog. Hovorili sme si, že keď to berú Ramones a Keith Richards, tak to musí byť v poriadku. Nepripúšťali sme si, že by sa nám niečo mohlo stať. Našťastie, ja som z toho vycúval skoro, a chalani s tým dlho zápasili. Ešte sme stihli vydať druhý album a aj sme dosť hrali až do momentu, keď Sveťo prestal stíhať. Mali sme mať vystúpenie a jeho tri dni nebolo. Slobodka sa vlastne nerozpadla, nikdy sme sa nepohádali, akurát ako kapela prestala fungovať. Sólo a návrat Slobodky
Svoj prvý sólový album som začal nahrávať už v roku 1996, ale nemal som energiu ho dotextovať. Dva-tri roky som sa vôbec nevenoval hudbe. Potom som stretol chalanov z OBD, ktorí do mňa hustili, prečo nehrám. Ja že nemám kapelu. Navrhli, že ma budú sprevádzať. Hrával som s nimi až do roku 2002, keď sa dala Slobodka znovu dohromady. Ešte predtým som stihol nahrať album Overground, ktorý vznikol s mojou bývalou ženou Dorotou Nvotovou. Vtedy sa k nám pridal Marta Minárik, Joe Karafiát a ďalší. Slobodka sa dala dohromady na mojej svadbe v roku 2002. Sveťo mi po dvoch týždňoch zavolal, že by chcel opäť koncertovať a nahrávať. Dovtedy som nechcel robiť Slobodku bez Sveťa a Braňa, bez ktorých by to nemalo zmysel. Zobrali sme Tuleňa a začali sme hrávať. Rok nato sme vydali tretiu platňu. Mám pocit, že teraz Slobodka prežíva asi svoje najlepšie obdobie. Všetci sme prešli svojimi postpubertálnymi výlevmi a už sa takmer vôbec nehádame, každý každého pozná, dôverujeme si. Kapele to dobre hrá, pomohlo jej, že s nami hrá ďalší gitarista Temo a za bubny sa vrátil Ďuro Černý. Teraz máme vymyslených deväť-desať piesní, v septembri plánujeme ísť do štúdia a v novembri by mal vyjsť štvrtý album Slobodky. Keď som bol tento rok v Indii a na Sumatre, doniesol som si odtiaľ zošit plný nápadov na texty. Keď už je nápad, tak som schopný dolúštiť tú rýmovanú krížovku za pár hodín. Whisky je spevák a textárom bratislavskej punkrockovej skupiny Slobodná Európa. Spolu s kapelou debutoval albumom Pakáreň (1991), z ktorého sa predalo viac ako 40-tisíc kusov. Skupina neskôr vydala Unavení a zničení (1994), potom sa na osem rokov odmlčala. Whisky medzi tým stihol nahrať svoj sólový rovnomenný debut (1999) spolu s Lacom Lučeničom, Špakom a kapelou OBD Spolu so svojou bývalou ženou Dorotou Nvotovou zrealizovať projekt Overground (2002). Slobodná Európa sa vrátila v roku 2002. Stihla nahrať tretí album Trojka (2003). V súčanosti pripravuje nový album. Okrem hudby sa Whisky venuje pilotovaniu, cestovaniu organizovaniu koncerov a jeden čas sa živil aj ako autor videoklipov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.