Jasné, že hovorová reč nie je spisovná, ale to pre mňa neni rozhodujúce. Ja píšem tak, jako hovorím. Len občas sa spamätám a dávam si pozor. Veď tieto moje listy aj tak nikdy nevyjdú knižne, tak čo na tom záleží. A keby aj náhodou vyšli, nejaký ten redaktor to opraví jako treba. Takže k tým novinám. Emilko, to je jedno, jaké noviny čítam, furt som s tým hotový za päť minút. A to nečítam tie všelijaké plátky, lebo tam sú len aktuálne správy o spoločenskej smotánke a ja zo smotánky nepoznám nikoho. To číta len Pajdušáková a potom ma s tým otravuje, chce o tom diskutovať, lenže ja k tomu nemám čo dodať. Čo mňa je po tom, že niekto bol na dovolenke na ostrove Mauritius? Mauritius bude pre mňa už navždy jedna z najvzácnejších známok, Modrý mauritius, lebo voľakedy som zbieral aj známky, hneď po tom, jako som prestal zbierať žiletkové obaly. To bola paráda! Avot gold, Silver blade a všelijaké značky, to dnes nevidíš, lebo žiletkou sa holí málokto, vlastne žiletky, a to je tá sranda, dnes používajú len baby, holia si nohy, aby tam nemali ani chĺpok, čo zase schvaľujem, lebo ženy majú byť hladučké jako detská prdelka. To by si mala uvedomiť aj Pajdušáková, ale tá je už po sezóne, aj keby si holila nohy britvou. Ozaj, pamätám sa, že môj otec sa holil britvou, najprv ju nabrúsil na remeni, potom sa namydlil a holil sa. Každé ráno v kúpeľni. A prdel pri tom. Prepáč, spomienky. Takže noviny. Nič tam neni a keď je, tak už je aj tak neskoro. Minule nejaký rozumbrada napísal, že Európska únia je pred krachom, že sme tam nemali vstupovať. Úžasná myšlienka! Aj taký laik jako ja vie, že únia krachuje preto, že sa tam nakýblovali takí, jako sme my. Také spolky fungujú len vtedy, keď tam nemôže byť hocikto. Čau, Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.