Po prvé - pripisovať temnému masovému vrahovi prívlastky kresťanský, pravicový, národný či hoci aj fundamentalistický je tragický omyl racionalistických myslí. Tento svet nie je len o myšlienkach, on je aj o duchovnom zápase, akokoľvek sa to nám, otrokom rozumu, prieči. Tvrdím, že v Nórsku nezabíjali zvrátené politické či náboženské myšlienky ako v prípade útoku na Dvojičky, ale muž, ktorý odmietol sám seba a pridal sa k temnote. Fundamentalizmus bol len nešikovnou zásterkou, zabíjal však súhlas konkrétneho, vyprahnutého človeka s našepkávaním diabla: Zabíjaj, a ty, zatiaľ nikto, budeš zrazu slávny niekto! Celú diskusiu o názoroch a cieľoch vraha preto cítim ako úplne pomýlenú. Podľa mňa evidentne nejde o názory a ciele, ale o dušu.
Po druhé - za ešte väčší nezmysel, než analyzovať názory jedného zblúdeného človeka, považujem množiace sa úvahy, či k jeho ohavnému činu neviedli aj postoje tých európskych konzervatívcov, ktorí kritizujú benevolentnú imigračnú politiku a obávajú sa netolerantnej verzie islamu. Toto je natoľko podlá finta, až sa mi ju nechce opisovať, ale asi treba. Takže: keď bol spáchaný atentát na pápeža, prispeli k tomu jeho liberálni kritici? A keď postrelili Reagana, vinní sú aj nemeckí sociálni demokrati? Prosím vás, nebláznime. Snaha umlčať slobodnú a veľmi potrebnú diskusiu o budúcej podobe Európy tým, že konzervatívnym argumentom pripíšeme vražedný potenciál, je ešte väčší útok na slobodu a toleranciu v Európe než pekelný čin v Nórsku.
Rozoberať politický profil masového vraha a vplyv európskych konzervatívcov na jeho čin je ulička, ktorá vedie k zjavným nezmyslom. V súvislosti s tragédiou v Nórsku sú dnes zmysluplné dve aktivity: akokoľvek prejavená účasť s utrpením Nórov (toto číslo .týždňa je naším skromným pokusom) a znovuhľadanie hodnôt, na ktorých Európa stojí.
Táto civilizácia sa od začiatku učila veriť v nekonečnú hodnotu každého jednotlivca. „Si niekto, preto nezabiješ!“ a nie "Budeš niekto, ak zabiješ". Toto je spoločná Európa konzervatívcov, liberálov a sociálnych demokratov, nie antieurópsky manifestačný čin vraha. Kto chce toto poprieť, kto chce smrť desiatok ľudí využiť proti politickým oponentom, rúha sa proti všetkému európskemu.
A teraz to najťažšie. Doteraz som to meno zámerne nepoužil, teraz to však urobím. Anders Breivik je človek. Rozhodol sa pritakať diablovi a rozhodol sa pre masovú vraždu. Neviem, čo v tejto chvíli cíti. Ani či cíti. Viem len, že je stále tu, medzi nami ostatnými. Sedí v cele, dýcha, uvažuje. Možno je rád, možno sa trápi. Viem, že ho milióny nenávidia a že mnohí by ho najradšej okamžite zabili. Je to pochopiteľné. Ale ak naše hodnoty sedia, ak sú naozaj univerzálne, aj on, vrah, má nekonečnú hodnotu. Čo s tým? Čo s ním? Do pekla s ním?
Toto je takmer neznesiteľný rozpor. Poznám z neho len jediné východisko - Anders Breivik má dostať najtvrdší pozemský trest (primeraný by bol len trest smrti), ale peklo mu nikto nesmie želať.
Skúšam to.
A zisťujem pri tom, že v Osle sme boli naozaj všetci.
Po druhé - za ešte väčší nezmysel, než analyzovať názory jedného zblúdeného človeka, považujem množiace sa úvahy, či k jeho ohavnému činu neviedli aj postoje tých európskych konzervatívcov, ktorí kritizujú benevolentnú imigračnú politiku a obávajú sa netolerantnej verzie islamu. Toto je natoľko podlá finta, až sa mi ju nechce opisovať, ale asi treba. Takže: keď bol spáchaný atentát na pápeža, prispeli k tomu jeho liberálni kritici? A keď postrelili Reagana, vinní sú aj nemeckí sociálni demokrati? Prosím vás, nebláznime. Snaha umlčať slobodnú a veľmi potrebnú diskusiu o budúcej podobe Európy tým, že konzervatívnym argumentom pripíšeme vražedný potenciál, je ešte väčší útok na slobodu a toleranciu v Európe než pekelný čin v Nórsku.
Rozoberať politický profil masového vraha a vplyv európskych konzervatívcov na jeho čin je ulička, ktorá vedie k zjavným nezmyslom. V súvislosti s tragédiou v Nórsku sú dnes zmysluplné dve aktivity: akokoľvek prejavená účasť s utrpením Nórov (toto číslo .týždňa je naším skromným pokusom) a znovuhľadanie hodnôt, na ktorých Európa stojí.
Táto civilizácia sa od začiatku učila veriť v nekonečnú hodnotu každého jednotlivca. „Si niekto, preto nezabiješ!“ a nie "Budeš niekto, ak zabiješ". Toto je spoločná Európa konzervatívcov, liberálov a sociálnych demokratov, nie antieurópsky manifestačný čin vraha. Kto chce toto poprieť, kto chce smrť desiatok ľudí využiť proti politickým oponentom, rúha sa proti všetkému európskemu.
A teraz to najťažšie. Doteraz som to meno zámerne nepoužil, teraz to však urobím. Anders Breivik je človek. Rozhodol sa pritakať diablovi a rozhodol sa pre masovú vraždu. Neviem, čo v tejto chvíli cíti. Ani či cíti. Viem len, že je stále tu, medzi nami ostatnými. Sedí v cele, dýcha, uvažuje. Možno je rád, možno sa trápi. Viem, že ho milióny nenávidia a že mnohí by ho najradšej okamžite zabili. Je to pochopiteľné. Ale ak naše hodnoty sedia, ak sú naozaj univerzálne, aj on, vrah, má nekonečnú hodnotu. Čo s tým? Čo s ním? Do pekla s ním?
Toto je takmer neznesiteľný rozpor. Poznám z neho len jediné východisko - Anders Breivik má dostať najtvrdší pozemský trest (primeraný by bol len trest smrti), ale peklo mu nikto nesmie želať.
Skúšam to.
A zisťujem pri tom, že v Osle sme boli naozaj všetci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.