Bankrot čiastočný alebo dočasný, ako ho nazvala ratingová agentúra Fitch. Ale nech už to znamená čokoľvek, stále ide o bankrot. Dôjde totiž k zníženiu súčasnej hodnoty pohľadávok veriteľov – z dôvodu nesolventnosti dlžníka.
Ako dospeli európski lídri nakoniec k tomu, čo ešte pred pár týždňami rezolútne odmietali? Späť k rokovacím stolom ich dotlačilo rýchle zhoršenie podmienok na refinancovanie gigantického talianskeho dlhu. Po roku pštrosej stratégie problém nezmizol. Naopak, narástol. Premeškaním akcie už zostáva len reakcia a politici teraz tancujú, ako kapitálové trhy pískajú. Namiesto dovolenky teda leteli na ďalšie – za posledných osemnásť mesiacov v poradí už desiate – zasadanie vrcholných predstaviteľov Únie k téme záchrana Grécka a eura. Po prvom nedostatočnom 110-miliardovom balíku z mája 2010 sme sa dočkali dohody na základných črtách druhého gréckeho záchranného balíčka.
Jeho celkový objem by mal dosiahnuť 109 miliárd eur. Časť predstavuje zníženie úroku, ktorý Grécko platí na záchranných úveroch, na rozprávkových 3,5 percenta a zároveň sa natiahne ich splatnosť z terajších sedem a pol roka na pätnásť až tridsať rokov. Na porovnanie, Slovensko pri poslednej emisii 15-ročných dlhopisov dostalo ponuku na refinancovanie za 5,32 percenta.
Týmto sa výrazne zlepší profil gréckeho dlhu a zníži sa tlak na jeho refinancovanie v najbližších rokoch. Rovnaké zníženie úrokov na natiahnutie splatnosti úverov čerpaných z eurovalu dohoda sľubuje aj Portugalsku a Írsku. V prípade Írska si harmonizátori v Bruseli neodpustili podmienku, že sa bude „konštruktívne zúčastňovať na diskusiách pri príprave návrhu smernice o Spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb“. Preložené z európskeho newspeaku to znamená, že Írsko bude musieť zvýšiť nízke dane, ktoré sú tŕňom v oku starých členských krajín. .spoluúčasť
Zásadnou zmenou oproti predchádzajúcim pokusom o záchranu nesolventného Grécka je teraz spoluúčasť súkromného sektora. Tá má spočívať v dobrovoľnej výmene starých gréckych dlhopisov za nové. Výmena bola dohodnutá s Institute of International Finance (IIF), čo je medzinárodné lobistické zoskupenie najväčších bánk a poisťovní držiacich grécky dlh. Veritelia budú mať možnosť troch rôznych spôsobov výmeny. Prvý je bez straty na istine, s nižším úrokom (4 až 5,5 percenta) a 30-ročnou splatnosťou. Ďalšie dva obsahujú už aj tzv. haircut – dvadsaťpercentné zníženie istiny, za čo bude investor kompenzovaný vyšším úrokom na nových dlhopisoch (5,9 až 6,8 percenta). Istina nových gréckych dlhopisov, ktoré veritelia výmenou získajú, má byť zároveň garantovaná dlhopismi s ratingom AAA, ktoré si Grécko musí zaobstarať. Celkový príspevok súkromného sektora sa odhaduje na 37 miliárd eur (závisí od konečného objemu vymenených dlhopisov) a priemerný haircut na dlhopisoch má dosiahnuť 21 percent z čistej súčasnej hodnoty.
Ďalšou dôležitou zmenou je uvoľnenie pravidiel na využívanie prostriedkov z eurovalu (EFSF). Kým doteraz mohli z neho čerpať úvery iba problematické krajiny, po novom sa z neho budú môcť poskytovať aj pôžičky na refinancovanie a rekapitalizáciu súkromných bánk v neproblematických krajinách. Tiež bude možné nakupovať vládne dlhopisy na sekundárnom trhu s cieľom upokojiť vznikajúce napätie. Únia sa týmto krokom pravdepodobne snaží odbremeniť Európsku centrálnu banku od nakupovania vládnych dlhopisov. Tieto nákupy sa totiž príliš nehodia k obrazu nezávislej centrálnej banky. Navyše ECB má dosť práce aj bez tejto funkcie. Zachraňuje totiž bankové systémy krajín PIIGS a napríklad gréckym bankám požičala už 103 miliárd, ktoré by sme v sumách uvádzaných v záchranných balíkoch hľadali ťažko. .super biznis
Dohodnutá dobrovoľná účasť súkromného sektora sa – skôr ako na trest za chybné rozhodnutia – podobá na výhodný obchod pre súkromné finančné inštitúcie. Investori budú môcť vymeniť staré dlhopisy kryté iba sľubom gréckej vlády pri omnoho vyšších cenách, než za aké sa dnes obchodujú na trhu, a na oplátku dostanú dobrým kolaterálom kryté grécke dlhopisy so zaujímavým úrokom. Grécky dlh paradoxne po tejto „reštrukturalizácii“ za spoluúčasti súkromného sektora ešte viac narastie. Grécko si totiž na krytie nových štátnych dlhopisov dlhopismi s AAA ratingom bude musieť z eurovalu požičať viac, než ušetrí vďaka odpusteniu časti istiny súkromnými veriteľmi. Dlh k HDP by tak podľa Reuters mohol budúci rok narásť až o 14 percent na 179 percent HDP.
Domingo Cavallo, minister financií Argentíny z obdobia počas posledného bankrotu tejto krajiny, prirovnáva dohodu k situácii Argentíny v lete 2001. Vtedy došlo k radikálnemu navyšovaniu pomoci zo strany MMF v snahe predísť tomu, čo by ratingové agentúry označili čiastočným bankrotom. Premeškala sa tak šanca reštrukturalizovať dlh v čase, keď mala krajina ešte pomerne vysoké rezervy a vklady obyvateľstva zatiaľ masovo neutekali. Následný neriadený bankrot začiatkom roku 2002 ukázal, že zdroje z MMF sa namiesto záchrany súkromných investorov mohli lepšie využiť na riešenie následkov riadenej reštrukturalizácie dlhu – stabilizáciu domáceho bankového sektora a financovanie verejnej správy v prechodnom období.
Kto očakával bolestivé straty pre banky, ktoré grécky žúr financovali, bude sklamaný. No vzhľadom na to, že tento návrh pripravovali subjekty, ktoré by tieto straty mali niesť, je to asi také prekvapivé, ako keď sa zločinec dobrovoľne nedostaví na výkon trestu. Absencia odporu aj snahy vyjednávať zo strany volených zástupcov, ktorí by mali strážiť peniaze daňových poplatníkov eurozóny, musela prekvapiť aj samotné banky. Deutsche Bank by podľa nemeckého Welt am Sonntag súhlasila s odpísaním až 50 percent z dlhu, no v IIF ju francúzske banky presvedčili, že tak ďaleko naozaj ísť netreba. Nemecká poisťovňa Allianz a banka Commerzbank boli pripravené ponúknuť 30 percent. S dohodnutými 21 percentami nakoniec Deutsche Bank údajne na celej transakcii dosiahne ešte mierny zisk. .zhrňme si to
Súkromní veritelia dostanú možnosť predať svoje dlhopisy za netrhovo vysoké ceny. Následne môžu kúpiť nové, dobre úročené a daňovými poplatníkmi celej eurozóny garantované grécke dlhopisy. Grécku sa celou operáciou zvýši zadlženosť v pomere k HDP. Splatnosť úverov, ktoré si problematické krajiny zobrali na kreditku daňových poplatníkov, sa radikálne natiahne a úroky klesnú na absurdnú úroveň. Euroval sa zmení na bianko šek v rukách ministrov financií mimo kontroly národných parlamentov a politici budú môcť s podporou eurovalu manipulovať dlhopisové trhy alebo zachraňovať súkromné finančné inštitúcie podľa vlastného výberu. Nie, to neznie ako riešenie dlhovej krízy, ale ako pokračovanie v pomýlenom a drahom prístupe, keď sú banky nepriamo zachraňované za peniaze daňových poplatníkov cez proklamovanú záchranu nesolventných krajín.
Udalosti po finančnej kríze poukazujú na úzke prepojenie bankového sektora a politiky v Európe. Ozajstnej reštrukturalizácie dlhov problematických krajín a následnej likvidácie časti finančného sektora formou rýchlych bankrotov postihnutých inštitúcií sa preto asi nedočkáme. Napriek tomu, že na prípravu týchto procesov mala Únia minimálne rok. Pritom likvidácia aktív problematických subjektov – pri garancii vkladov obyvateľstva štátom alebo ich prebratie a následný predaj schopnejším vlastníkom (na túto príležitosť čaká kopa investorov) – sa zdá byť rádovo lacnejším a hlavne systémovým riešením.
Je preto pravdepodobné, že budeme aj naďalej sledovať kontinuálny výber vkladov z bánk v Grécku, Írsku a Taliansku. Švajčiarsky frank, zlato, nehnuteľnosti v Londýne či Berlíne nakupované za úspory, unikajúce z PIIGS, pôjdu na dračku. A problémy krajín zahltených dlhmi sa budú postupne zhoršovať. Otázne je, čo sa stane, keď si novú dohodu prepočítajú nemeckí voliči. Po novom nastavený systém totiž znamená, že za problematické krajiny cestou eurovalu ručia hlavne oni. Ak euroval očistíme o podiely samotných PIGS, ktoré sa samy za vlasy z vody nevytiahnu, a zároveň o podiel Talianska (to pravdepodobne čoskoro nebude schopné garantovať vlastné záväzky, a nieto ešte cudzie), nemecký podiel na zárukách pri dnešnom, nedostatočnom objeme eurovalu 780 miliárd eur, dosiahne až sedminu nemeckého HDP (333 miliárd eur). Náš podiel záruk – po očistení o PIIGS – dosiahne až 18 percent slovenského HDP.
Akcionári bánk a najväčší držitelia problematických vládnych dlhopisov určite nepredstavujú väčšinovú populáciu. V USA 5 percent najbohatších drží 70 percent všetkých finančných aktív, v Európe to nebude príliš odlišné. Čiže pri záchrane veriteľov problematických krajín z verejných zdrojov ide aj z hľadiska politickej ekonómie EÚ o zaujímavý jav. Je to vlastne masívny transfer bohatstva paradoxne smerom od chudobnejších vrstiev obyvateľstva k tým bohatším. Slovensko by malo takéto transfery bohatstva, ktoré podporujú morálny hazard, ohrozujú ekonomický rast a vyvolávajú nacionalistické vášne v Únii, odmietnuť. Bude mať na to ešte príležitosť, konkrétne na jeseň v parlamente, keď by sa mala schvaľovať nová podoba eurovalu a tiež pri ratifikácii jeho trvalej formy v podobe Európskeho stabilizačného mechanizmu. Autor je analytik INESS.
Ako dospeli európski lídri nakoniec k tomu, čo ešte pred pár týždňami rezolútne odmietali? Späť k rokovacím stolom ich dotlačilo rýchle zhoršenie podmienok na refinancovanie gigantického talianskeho dlhu. Po roku pštrosej stratégie problém nezmizol. Naopak, narástol. Premeškaním akcie už zostáva len reakcia a politici teraz tancujú, ako kapitálové trhy pískajú. Namiesto dovolenky teda leteli na ďalšie – za posledných osemnásť mesiacov v poradí už desiate – zasadanie vrcholných predstaviteľov Únie k téme záchrana Grécka a eura. Po prvom nedostatočnom 110-miliardovom balíku z mája 2010 sme sa dočkali dohody na základných črtách druhého gréckeho záchranného balíčka.
Jeho celkový objem by mal dosiahnuť 109 miliárd eur. Časť predstavuje zníženie úroku, ktorý Grécko platí na záchranných úveroch, na rozprávkových 3,5 percenta a zároveň sa natiahne ich splatnosť z terajších sedem a pol roka na pätnásť až tridsať rokov. Na porovnanie, Slovensko pri poslednej emisii 15-ročných dlhopisov dostalo ponuku na refinancovanie za 5,32 percenta.
Týmto sa výrazne zlepší profil gréckeho dlhu a zníži sa tlak na jeho refinancovanie v najbližších rokoch. Rovnaké zníženie úrokov na natiahnutie splatnosti úverov čerpaných z eurovalu dohoda sľubuje aj Portugalsku a Írsku. V prípade Írska si harmonizátori v Bruseli neodpustili podmienku, že sa bude „konštruktívne zúčastňovať na diskusiách pri príprave návrhu smernice o Spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb“. Preložené z európskeho newspeaku to znamená, že Írsko bude musieť zvýšiť nízke dane, ktoré sú tŕňom v oku starých členských krajín. .spoluúčasť
Zásadnou zmenou oproti predchádzajúcim pokusom o záchranu nesolventného Grécka je teraz spoluúčasť súkromného sektora. Tá má spočívať v dobrovoľnej výmene starých gréckych dlhopisov za nové. Výmena bola dohodnutá s Institute of International Finance (IIF), čo je medzinárodné lobistické zoskupenie najväčších bánk a poisťovní držiacich grécky dlh. Veritelia budú mať možnosť troch rôznych spôsobov výmeny. Prvý je bez straty na istine, s nižším úrokom (4 až 5,5 percenta) a 30-ročnou splatnosťou. Ďalšie dva obsahujú už aj tzv. haircut – dvadsaťpercentné zníženie istiny, za čo bude investor kompenzovaný vyšším úrokom na nových dlhopisoch (5,9 až 6,8 percenta). Istina nových gréckych dlhopisov, ktoré veritelia výmenou získajú, má byť zároveň garantovaná dlhopismi s ratingom AAA, ktoré si Grécko musí zaobstarať. Celkový príspevok súkromného sektora sa odhaduje na 37 miliárd eur (závisí od konečného objemu vymenených dlhopisov) a priemerný haircut na dlhopisoch má dosiahnuť 21 percent z čistej súčasnej hodnoty.
Ďalšou dôležitou zmenou je uvoľnenie pravidiel na využívanie prostriedkov z eurovalu (EFSF). Kým doteraz mohli z neho čerpať úvery iba problematické krajiny, po novom sa z neho budú môcť poskytovať aj pôžičky na refinancovanie a rekapitalizáciu súkromných bánk v neproblematických krajinách. Tiež bude možné nakupovať vládne dlhopisy na sekundárnom trhu s cieľom upokojiť vznikajúce napätie. Únia sa týmto krokom pravdepodobne snaží odbremeniť Európsku centrálnu banku od nakupovania vládnych dlhopisov. Tieto nákupy sa totiž príliš nehodia k obrazu nezávislej centrálnej banky. Navyše ECB má dosť práce aj bez tejto funkcie. Zachraňuje totiž bankové systémy krajín PIIGS a napríklad gréckym bankám požičala už 103 miliárd, ktoré by sme v sumách uvádzaných v záchranných balíkoch hľadali ťažko. .super biznis
Dohodnutá dobrovoľná účasť súkromného sektora sa – skôr ako na trest za chybné rozhodnutia – podobá na výhodný obchod pre súkromné finančné inštitúcie. Investori budú môcť vymeniť staré dlhopisy kryté iba sľubom gréckej vlády pri omnoho vyšších cenách, než za aké sa dnes obchodujú na trhu, a na oplátku dostanú dobrým kolaterálom kryté grécke dlhopisy so zaujímavým úrokom. Grécky dlh paradoxne po tejto „reštrukturalizácii“ za spoluúčasti súkromného sektora ešte viac narastie. Grécko si totiž na krytie nových štátnych dlhopisov dlhopismi s AAA ratingom bude musieť z eurovalu požičať viac, než ušetrí vďaka odpusteniu časti istiny súkromnými veriteľmi. Dlh k HDP by tak podľa Reuters mohol budúci rok narásť až o 14 percent na 179 percent HDP.
Domingo Cavallo, minister financií Argentíny z obdobia počas posledného bankrotu tejto krajiny, prirovnáva dohodu k situácii Argentíny v lete 2001. Vtedy došlo k radikálnemu navyšovaniu pomoci zo strany MMF v snahe predísť tomu, čo by ratingové agentúry označili čiastočným bankrotom. Premeškala sa tak šanca reštrukturalizovať dlh v čase, keď mala krajina ešte pomerne vysoké rezervy a vklady obyvateľstva zatiaľ masovo neutekali. Následný neriadený bankrot začiatkom roku 2002 ukázal, že zdroje z MMF sa namiesto záchrany súkromných investorov mohli lepšie využiť na riešenie následkov riadenej reštrukturalizácie dlhu – stabilizáciu domáceho bankového sektora a financovanie verejnej správy v prechodnom období.
Kto očakával bolestivé straty pre banky, ktoré grécky žúr financovali, bude sklamaný. No vzhľadom na to, že tento návrh pripravovali subjekty, ktoré by tieto straty mali niesť, je to asi také prekvapivé, ako keď sa zločinec dobrovoľne nedostaví na výkon trestu. Absencia odporu aj snahy vyjednávať zo strany volených zástupcov, ktorí by mali strážiť peniaze daňových poplatníkov eurozóny, musela prekvapiť aj samotné banky. Deutsche Bank by podľa nemeckého Welt am Sonntag súhlasila s odpísaním až 50 percent z dlhu, no v IIF ju francúzske banky presvedčili, že tak ďaleko naozaj ísť netreba. Nemecká poisťovňa Allianz a banka Commerzbank boli pripravené ponúknuť 30 percent. S dohodnutými 21 percentami nakoniec Deutsche Bank údajne na celej transakcii dosiahne ešte mierny zisk. .zhrňme si to
Súkromní veritelia dostanú možnosť predať svoje dlhopisy za netrhovo vysoké ceny. Následne môžu kúpiť nové, dobre úročené a daňovými poplatníkmi celej eurozóny garantované grécke dlhopisy. Grécku sa celou operáciou zvýši zadlženosť v pomere k HDP. Splatnosť úverov, ktoré si problematické krajiny zobrali na kreditku daňových poplatníkov, sa radikálne natiahne a úroky klesnú na absurdnú úroveň. Euroval sa zmení na bianko šek v rukách ministrov financií mimo kontroly národných parlamentov a politici budú môcť s podporou eurovalu manipulovať dlhopisové trhy alebo zachraňovať súkromné finančné inštitúcie podľa vlastného výberu. Nie, to neznie ako riešenie dlhovej krízy, ale ako pokračovanie v pomýlenom a drahom prístupe, keď sú banky nepriamo zachraňované za peniaze daňových poplatníkov cez proklamovanú záchranu nesolventných krajín.
Udalosti po finančnej kríze poukazujú na úzke prepojenie bankového sektora a politiky v Európe. Ozajstnej reštrukturalizácie dlhov problematických krajín a následnej likvidácie časti finančného sektora formou rýchlych bankrotov postihnutých inštitúcií sa preto asi nedočkáme. Napriek tomu, že na prípravu týchto procesov mala Únia minimálne rok. Pritom likvidácia aktív problematických subjektov – pri garancii vkladov obyvateľstva štátom alebo ich prebratie a následný predaj schopnejším vlastníkom (na túto príležitosť čaká kopa investorov) – sa zdá byť rádovo lacnejším a hlavne systémovým riešením.
Je preto pravdepodobné, že budeme aj naďalej sledovať kontinuálny výber vkladov z bánk v Grécku, Írsku a Taliansku. Švajčiarsky frank, zlato, nehnuteľnosti v Londýne či Berlíne nakupované za úspory, unikajúce z PIIGS, pôjdu na dračku. A problémy krajín zahltených dlhmi sa budú postupne zhoršovať. Otázne je, čo sa stane, keď si novú dohodu prepočítajú nemeckí voliči. Po novom nastavený systém totiž znamená, že za problematické krajiny cestou eurovalu ručia hlavne oni. Ak euroval očistíme o podiely samotných PIGS, ktoré sa samy za vlasy z vody nevytiahnu, a zároveň o podiel Talianska (to pravdepodobne čoskoro nebude schopné garantovať vlastné záväzky, a nieto ešte cudzie), nemecký podiel na zárukách pri dnešnom, nedostatočnom objeme eurovalu 780 miliárd eur, dosiahne až sedminu nemeckého HDP (333 miliárd eur). Náš podiel záruk – po očistení o PIIGS – dosiahne až 18 percent slovenského HDP.
Akcionári bánk a najväčší držitelia problematických vládnych dlhopisov určite nepredstavujú väčšinovú populáciu. V USA 5 percent najbohatších drží 70 percent všetkých finančných aktív, v Európe to nebude príliš odlišné. Čiže pri záchrane veriteľov problematických krajín z verejných zdrojov ide aj z hľadiska politickej ekonómie EÚ o zaujímavý jav. Je to vlastne masívny transfer bohatstva paradoxne smerom od chudobnejších vrstiev obyvateľstva k tým bohatším. Slovensko by malo takéto transfery bohatstva, ktoré podporujú morálny hazard, ohrozujú ekonomický rast a vyvolávajú nacionalistické vášne v Únii, odmietnuť. Bude mať na to ešte príležitosť, konkrétne na jeseň v parlamente, keď by sa mala schvaľovať nová podoba eurovalu a tiež pri ratifikácii jeho trvalej formy v podobe Európskeho stabilizačného mechanizmu. Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.