FILM Objektívom jezuitu, réžia: Štefan Koreň
Dokument o pátrovi Spoločnosti Ježišovej Štefanovi Halienkovi sa nevymyká z radu dokumentov „o živote a diele“ ľudí, významných v priestore svojho pôsobenia. Po filmárskej stránke spracovaný na štandardne dobrej úrovni, nárokujúcej si na uznanie i ocenenie snahy podať výpoveď o človeku, „ktorý nám veľmi pomáhal, ktorý je stále s nami, s ktorým sa raz určite stretneme“. Podstatné, dôležité, prečo sa film oplatí pozerať a hlavne počúvať viackrát, sú výpovede ľudí, ktorých život bol s pátrom prepojený. Dôležité sú slová „jezuitu s objektívom“. Človeka, ktorý v prírode pokojne i pokorne objavil Božiu milosť, bol v nej slobodný, oslobodený od svetskej moci oslobodzujúcou mocou Ducha. Ako päťdesiatročný bol vysvätený za kňaza, ale naďalej ostáva umelcom, pretože „umelec je slobodný človek“. Príroda, ktorú fotografoval, s ktorou žil, nebola pre neho „o kráse“, ale „o systéme, poriadku, ktorý ustanovil Stvoriteľ“. Prioritným je posolstvo filmu – (aj) o tom, čo je obsahom výpovede ťažko chorého človeka – fotografa – pátra: „Myslel som si, že keď som zdravý, môžem všetko. Prišiel zlom. Dostal som rakovinu. Zo dňa na deň. Prijal som to, prijal som ju. ...osamelosť, opustenosť, bolesti. Modlil som sa za iných, za seba.“ Iní sa modlili za neho. Rakovina odišla, aby sa vrátila a vzala si ho. „Pravda vás oslobodí,“ povie páter Halienka, parafrázujúc výrok T. G. M., a film sa pokojne stíši do tmy záveru. Ďakujem(e).
.md KNIHA Rado Ondřejíček: Homo asapiens (Slovart, 2011)
Keď sme sa na redakčnej porade spýtali kolegov, či vedia, čo znamená skratka ASAP, správne odpovedali len dvaja. Autora knihy Homo asapiens Rada Ondřejíčka to stálo obed, ktorý musel zaplatiť našej kolegyni Elene. On si myslel, že to budú poznať (skoro) všetci, ona že (skoro) nikto. Ona mala pravdu. Je to tak. V sklenených office buildingoch a v smart kanceláriách sedia aj vo chvíli, keď čítate tieto slová, accounti, copywriteri a kreatívci, pracujúci na najbližšej reklamnej kampani. Keďže Rado Ondřejíček toto prostredie veľmi dobre (zvnútra) pozná, vytvoril z neho kulisy svojho románového debutu. Pre asapiensov dôverne známe, pre ostatných lákavo exotické kulisy. Homo asapiens však nie je román o práci v reklamnej agentúre. Tak len na prvý pohľad vyzerá. V skutočnosti sa v ňom odohráva to, čo v každom skutočnom románe: teda príbeh lásky a smrti. Jakub uniká z asapistického prostredia reklamnej agentúry do marketingového oddelenia nadnárodnej firmy. Chce spomaliť, „znormálniť“ svoj život. Vstupujúc do nedôverčivého prostredia sa zoznamuje s Katkou, pričom ich vzťah musí byť „tajný“ ako v Rómeovi a Júlii. Ale Jakub nie je Rómeo a Katka nie je Júlia. Práca a súkromný život sa prelínajú, hektike sa nedá celkom uniknúť. Jednoducho porozprávaný príbeh, ktorý sa dobre číta. Absencia hĺbkových analýz, filozofických úvah a slovných ornamentov je osviežujúca.
.jk KNIHA: Vlasta Redl: My tři a já (Daranus 2011)
Zo začiatku to vyzeralo ako knižka pre skalných fanúšikov muzikanta, schopných od svojho vyčerpaného idola, ktorý už dlho nič nové nevytvoril a pre zdravotné problémy sa stiahol aj z koncertných pódií, kúpiť všetko, koncertné recyklované albumy, raritné nahrávky aj spomienkovú knihu plnú fotiek a veselých príhod z cestovania, koncertovania, popíjania i súkromia. Lenže toto taká kniha nie je. Pre mnohých je Vlasta Redl najmä vynikajúci muzikant a skladateľ, moravský Mozart, génius z Tramtárie (my by sme si ho mohli privlastniť cez jeho slovenskú matku ako horehronského génia), pre iných, tak ako aj pre mňa, je v prvom rade mimoriadny textár. Básnik, ktorý do zdanlivo jednoduchých viet, často pôsobiacich ako ľahké ľudové veršovačky, vkladá nielen humor a nadhľad, ale aj hlboké pochopenie a múdrosť. Taká je aj jeho knižka, bohato ilustrovaná súkromnými fotografiami, ktoré sú dotvorené grafičkou Kristínou Fišerovou. Zdanlivo jednoduché rozprávanie o ňom samom, ale najmä o spoločných výletoch do sveta so Slávkom Janouškom a Jaroslavom Samsonom Lenkom, len zdanlivo krčmový humor ich dialógov a mnohých prekáračiek, aby sa čitateľ za tým všetkým dočkal hlbokého pochopenia a múdrosti, až občas zamrazí. A na konci knihy dokonca našiel aj zmysel života. Minimálne ten Redlov.
.elena Akácsová
Dokument o pátrovi Spoločnosti Ježišovej Štefanovi Halienkovi sa nevymyká z radu dokumentov „o živote a diele“ ľudí, významných v priestore svojho pôsobenia. Po filmárskej stránke spracovaný na štandardne dobrej úrovni, nárokujúcej si na uznanie i ocenenie snahy podať výpoveď o človeku, „ktorý nám veľmi pomáhal, ktorý je stále s nami, s ktorým sa raz určite stretneme“. Podstatné, dôležité, prečo sa film oplatí pozerať a hlavne počúvať viackrát, sú výpovede ľudí, ktorých život bol s pátrom prepojený. Dôležité sú slová „jezuitu s objektívom“. Človeka, ktorý v prírode pokojne i pokorne objavil Božiu milosť, bol v nej slobodný, oslobodený od svetskej moci oslobodzujúcou mocou Ducha. Ako päťdesiatročný bol vysvätený za kňaza, ale naďalej ostáva umelcom, pretože „umelec je slobodný človek“. Príroda, ktorú fotografoval, s ktorou žil, nebola pre neho „o kráse“, ale „o systéme, poriadku, ktorý ustanovil Stvoriteľ“. Prioritným je posolstvo filmu – (aj) o tom, čo je obsahom výpovede ťažko chorého človeka – fotografa – pátra: „Myslel som si, že keď som zdravý, môžem všetko. Prišiel zlom. Dostal som rakovinu. Zo dňa na deň. Prijal som to, prijal som ju. ...osamelosť, opustenosť, bolesti. Modlil som sa za iných, za seba.“ Iní sa modlili za neho. Rakovina odišla, aby sa vrátila a vzala si ho. „Pravda vás oslobodí,“ povie páter Halienka, parafrázujúc výrok T. G. M., a film sa pokojne stíši do tmy záveru. Ďakujem(e).
.md KNIHA Rado Ondřejíček: Homo asapiens (Slovart, 2011)
Keď sme sa na redakčnej porade spýtali kolegov, či vedia, čo znamená skratka ASAP, správne odpovedali len dvaja. Autora knihy Homo asapiens Rada Ondřejíčka to stálo obed, ktorý musel zaplatiť našej kolegyni Elene. On si myslel, že to budú poznať (skoro) všetci, ona že (skoro) nikto. Ona mala pravdu. Je to tak. V sklenených office buildingoch a v smart kanceláriách sedia aj vo chvíli, keď čítate tieto slová, accounti, copywriteri a kreatívci, pracujúci na najbližšej reklamnej kampani. Keďže Rado Ondřejíček toto prostredie veľmi dobre (zvnútra) pozná, vytvoril z neho kulisy svojho románového debutu. Pre asapiensov dôverne známe, pre ostatných lákavo exotické kulisy. Homo asapiens však nie je román o práci v reklamnej agentúre. Tak len na prvý pohľad vyzerá. V skutočnosti sa v ňom odohráva to, čo v každom skutočnom románe: teda príbeh lásky a smrti. Jakub uniká z asapistického prostredia reklamnej agentúry do marketingového oddelenia nadnárodnej firmy. Chce spomaliť, „znormálniť“ svoj život. Vstupujúc do nedôverčivého prostredia sa zoznamuje s Katkou, pričom ich vzťah musí byť „tajný“ ako v Rómeovi a Júlii. Ale Jakub nie je Rómeo a Katka nie je Júlia. Práca a súkromný život sa prelínajú, hektike sa nedá celkom uniknúť. Jednoducho porozprávaný príbeh, ktorý sa dobre číta. Absencia hĺbkových analýz, filozofických úvah a slovných ornamentov je osviežujúca.
.jk KNIHA: Vlasta Redl: My tři a já (Daranus 2011)
Zo začiatku to vyzeralo ako knižka pre skalných fanúšikov muzikanta, schopných od svojho vyčerpaného idola, ktorý už dlho nič nové nevytvoril a pre zdravotné problémy sa stiahol aj z koncertných pódií, kúpiť všetko, koncertné recyklované albumy, raritné nahrávky aj spomienkovú knihu plnú fotiek a veselých príhod z cestovania, koncertovania, popíjania i súkromia. Lenže toto taká kniha nie je. Pre mnohých je Vlasta Redl najmä vynikajúci muzikant a skladateľ, moravský Mozart, génius z Tramtárie (my by sme si ho mohli privlastniť cez jeho slovenskú matku ako horehronského génia), pre iných, tak ako aj pre mňa, je v prvom rade mimoriadny textár. Básnik, ktorý do zdanlivo jednoduchých viet, často pôsobiacich ako ľahké ľudové veršovačky, vkladá nielen humor a nadhľad, ale aj hlboké pochopenie a múdrosť. Taká je aj jeho knižka, bohato ilustrovaná súkromnými fotografiami, ktoré sú dotvorené grafičkou Kristínou Fišerovou. Zdanlivo jednoduché rozprávanie o ňom samom, ale najmä o spoločných výletoch do sveta so Slávkom Janouškom a Jaroslavom Samsonom Lenkom, len zdanlivo krčmový humor ich dialógov a mnohých prekáračiek, aby sa čitateľ za tým všetkým dočkal hlbokého pochopenia a múdrosti, až občas zamrazí. A na konci knihy dokonca našiel aj zmysel života. Minimálne ten Redlov.
.elena Akácsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.