Viem, že nejde o guľu, ale o geoid, ale slovo zemeguľa je natoľko krásne, že by malo byť uznané aj v odborných kruhoch a vôbec, malo by byť prijaté minimálne do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. No, poďme späť. Zemeguľa jestvuje 4,6 miliardy rokov. Keď sa povie ľad, väčšina z nás si predstaví hokej, krasokorčuľovanie či iné športové odvetvia. Z pohľadu modernej kulturológie je ľad významným umeleckým činiteľom, ktorý dokázal vytvárať nádhery, ako sú tatranské doliny, v jednej z nich píšem tento traktát a je tu naozaj krásne. Ľad okrem tohto vie pôsobiť blahodarne na ľudstvo, aj ako ingrediencia rôznych pochutín ako napríklad džintonik, alebo iné parádne nápoje. Ľad za ľadový hokej nemôže, tvrdí pravda a môžem s ňou len súhlasiť. Zemeguľa vydržala štyri miliardy päťstodeväťdesiatdeväť miliónov deväťstodeväťdesiattisíc deväťsto rokov bez neho. Teda bez hokeja. Bez ľadového hokeja. Keď chcete vidieť krásne ľadové kreácie, choďte do Demänovskej ľadovej jaskyne, alebo do Silickej ľadnice, určite nechoďte na Slovan, hlavne Silická ľadnica je masovo neobjavená nádhera, keď v lete počas horúčavy uvidíte cencúľ ako svet len tak vonku a čudujete sa. Ohromné. Čuduj sa svete, tieto nádhery nemajú ani fankluby, ktoré vykrikujú heslá proti iným nádherám ako napríklad Choč, Manínska tiesňava či Suchá Belá. Čudovanie je jeden z najlepších spôsobov prežívania v jaskyni aj mimo nej, veriť v trpaslíkov je osožné a verí v nich každý, kto sa chce tešiť. Ja sa tešiť chcem, preto verím, že trpaslíci existujú a ľad je krásnym skrášľovačom, vybrusovačom zemského povrchu a nie je len niečím, na čom sa kĺžu športovci, ktorých možno právom obdivujeme, ale aj pri tom myslíme na Winstona Churchilla a jeho Absolutely no sports. Vivat! Na zdravie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.