Raveonettes: Raven in The Grave (Vice Records)
Umelecký párik z Dánska, Sharin Foo a Sune Rose Wagner, majú toho na rováši dosť. Štyri štúdiové albumy, z ktorých najvýraznejšie boli prvé dva a od apríla majú na konte piate CD. Šok a originalitu svojho nástupu už pravdepodobne nikdy nedobehnú, ale Raveonettes sa o to ani nasilu nepokúšajú. Ich hudba ovplyvnená asi všetkým, čo je trocha retro, beat, punk, french pop, post, či new wave, má v sebe stále tú zmiešanú horkosladkú chuť a atmosféru letného autokina, kde vám tečú slzy do pukancov. Raveonettes sú v oblasti alternatívneho rocku niečo ako Quentin Tarantino vo filme. Hudba Raveonettes je totiž absolútnou recykláciou a premenou odhodených vecí na krásne a nové. Príznačný je zasnený zvuk, melodické dvojhlasy, a gitarový reverb vytočený na maximum tak, že občas vystrelí ako puška. Tento album je šperk.
5/5
.renat Khallo Gazelle Twin: The Entire City (Anti-ghost Moon Ray Records)
Gazelle Twin je alter ego anglickej umelkyne Elizabeth Wallingovej, ktorej temná elektronika a záľuba v maskách sú často porovnávané s jej súčasníčkami Fever Ray a Planningtorock. Mesto ako chladné, anonymné, industriálne surové miesto je základným pilierom jej konceptuálneho debutu The Entire City, kde zachytáva svet v rozklade, až apokalypse. Nepokoj a nejasná vidina nezvratného úpadku sú skvele prenesené do zvuku ostrých syntetizátorov a vojensky presných rytmov, ktoré sú našťastie zjemnené Wallingovej spevom. Ten je síce často manipulovaný vokodérom, no jej hlasový rozsah a implicitná citovosť pridávajú celému albumu ľudskosť a nečakaný pocit zúčastnenosti. Aj v rámci hermetickej uzavretosti konceptu sú skladby na The Entire City rôznorodé a záhadne príťažlivé. Inšpirácia obrazmi surrealistického maliara Maxa Ernsta je badateľná: prvý počin Gazelle Twin je príbeh obrazov až mystických vidín, ktoré poslucháča vťahujú čoraz hlbšie. Vyspelý a nečakane návykový kus vokálnej DIY elektroniky.
5/5
.tomáš Slaninka David Kollar Project: Equation of Time (Hevhetia)
Prejav mladého prešovského gitaristu Davida Kollara naberá čoraz osobitejšie kontúry. Badať to na pôde jeho domovskej kapely, ako aj v kreatívnom prístupe k filmovej hudbe, ktorej má v posledných rokoch na konte požehnane. Tri roky konfrontácie s maďarskou rytmikou (bubeník Ádám Markó a basgitarista Gergő Baranyi) priniesli konečne štúdiový debut projektu, ktorý paradoxne získava širšie zázemie za hranicami. Sférické miniatúry ohraničujúce album naznačia, že líder okrem parádnych technických zručností disponuje neuveriteľným citom pre organizáciu priestoru, dokáže ho nádherne zamútiť a v prekvapivo gradujúcich baladách krištáľovo vyčistiť. Posun čoraz zomknutejšieho triového organizmu bude možné sledovať v stredu 3. augusta na nádvorí bratislavského Primaciálneho paláca v rámci cyklu Jazz pod vežou.
4/5
.peter Motyčka Cosmonautix: Energija (Piranha Musik)
S ponímaním hudby, akú obsahuje tento album („balalajkový speedfolk“), býva u nás problém. Mnohí ju totiž automaticky zaradia k Senzusu. Oprávnene? Album Energija vydalo rešpektované nemecké vydavateľstvo Piranha a podobnej hudby vzniká v posledných rokoch veľa. Vystihuje medzinárodnú, emigrantskú atmosféru západných veľkomiest. Kde sa nachádza prešmyknutie medzi štýlmi, že odrazu čosi, čo nemá ďaleko k ľudovej televíznej estráde, sa prehupne kamsi k alternatíve legendárnych Camper Van Beethoven? Pritom Cosmonautix, ktorí už koncertovali aj v Bratislave, nemeckí Rusi, vyzerajúci ako omladení, zmodernizovaní Alexandrovci, neprinášajú nič nové, ani extra osobité. Dokonca spievajú staré ruské piesne, napríklad Ej uchnem! No aj keď s tým buchnem, zaberá to. Takže, čo s tým? Štamprlík vodky k tomu a nohy spustia „ska-punk-kazačok“ samy.
3/5
.miro Potoček
Umelecký párik z Dánska, Sharin Foo a Sune Rose Wagner, majú toho na rováši dosť. Štyri štúdiové albumy, z ktorých najvýraznejšie boli prvé dva a od apríla majú na konte piate CD. Šok a originalitu svojho nástupu už pravdepodobne nikdy nedobehnú, ale Raveonettes sa o to ani nasilu nepokúšajú. Ich hudba ovplyvnená asi všetkým, čo je trocha retro, beat, punk, french pop, post, či new wave, má v sebe stále tú zmiešanú horkosladkú chuť a atmosféru letného autokina, kde vám tečú slzy do pukancov. Raveonettes sú v oblasti alternatívneho rocku niečo ako Quentin Tarantino vo filme. Hudba Raveonettes je totiž absolútnou recykláciou a premenou odhodených vecí na krásne a nové. Príznačný je zasnený zvuk, melodické dvojhlasy, a gitarový reverb vytočený na maximum tak, že občas vystrelí ako puška. Tento album je šperk.
5/5
.renat Khallo Gazelle Twin: The Entire City (Anti-ghost Moon Ray Records)
Gazelle Twin je alter ego anglickej umelkyne Elizabeth Wallingovej, ktorej temná elektronika a záľuba v maskách sú často porovnávané s jej súčasníčkami Fever Ray a Planningtorock. Mesto ako chladné, anonymné, industriálne surové miesto je základným pilierom jej konceptuálneho debutu The Entire City, kde zachytáva svet v rozklade, až apokalypse. Nepokoj a nejasná vidina nezvratného úpadku sú skvele prenesené do zvuku ostrých syntetizátorov a vojensky presných rytmov, ktoré sú našťastie zjemnené Wallingovej spevom. Ten je síce často manipulovaný vokodérom, no jej hlasový rozsah a implicitná citovosť pridávajú celému albumu ľudskosť a nečakaný pocit zúčastnenosti. Aj v rámci hermetickej uzavretosti konceptu sú skladby na The Entire City rôznorodé a záhadne príťažlivé. Inšpirácia obrazmi surrealistického maliara Maxa Ernsta je badateľná: prvý počin Gazelle Twin je príbeh obrazov až mystických vidín, ktoré poslucháča vťahujú čoraz hlbšie. Vyspelý a nečakane návykový kus vokálnej DIY elektroniky.
5/5
.tomáš Slaninka David Kollar Project: Equation of Time (Hevhetia)
Prejav mladého prešovského gitaristu Davida Kollara naberá čoraz osobitejšie kontúry. Badať to na pôde jeho domovskej kapely, ako aj v kreatívnom prístupe k filmovej hudbe, ktorej má v posledných rokoch na konte požehnane. Tri roky konfrontácie s maďarskou rytmikou (bubeník Ádám Markó a basgitarista Gergő Baranyi) priniesli konečne štúdiový debut projektu, ktorý paradoxne získava širšie zázemie za hranicami. Sférické miniatúry ohraničujúce album naznačia, že líder okrem parádnych technických zručností disponuje neuveriteľným citom pre organizáciu priestoru, dokáže ho nádherne zamútiť a v prekvapivo gradujúcich baladách krištáľovo vyčistiť. Posun čoraz zomknutejšieho triového organizmu bude možné sledovať v stredu 3. augusta na nádvorí bratislavského Primaciálneho paláca v rámci cyklu Jazz pod vežou.
4/5
.peter Motyčka Cosmonautix: Energija (Piranha Musik)
S ponímaním hudby, akú obsahuje tento album („balalajkový speedfolk“), býva u nás problém. Mnohí ju totiž automaticky zaradia k Senzusu. Oprávnene? Album Energija vydalo rešpektované nemecké vydavateľstvo Piranha a podobnej hudby vzniká v posledných rokoch veľa. Vystihuje medzinárodnú, emigrantskú atmosféru západných veľkomiest. Kde sa nachádza prešmyknutie medzi štýlmi, že odrazu čosi, čo nemá ďaleko k ľudovej televíznej estráde, sa prehupne kamsi k alternatíve legendárnych Camper Van Beethoven? Pritom Cosmonautix, ktorí už koncertovali aj v Bratislave, nemeckí Rusi, vyzerajúci ako omladení, zmodernizovaní Alexandrovci, neprinášajú nič nové, ani extra osobité. Dokonca spievajú staré ruské piesne, napríklad Ej uchnem! No aj keď s tým buchnem, zaberá to. Takže, čo s tým? Štamprlík vodky k tomu a nohy spustia „ska-punk-kazačok“ samy.
3/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.