Opakované vyjadrenia Mgr. Petra Šufliarskeho o mojom pochybení v trestnej veci obžalovaného Karola Mella závažným spôsobom zasahujú do môjho profesionálneho aj osobného života. Odmietam, že som mala proti rozhodnutiu o vzatí do väzby podať sťažnosť, lebo vo veci nerozhodoval príslušný senát, ale sudca, čím som mala spoluzaviniť prepustenie obžalovaného na slobodu. Podľa § 73 odsek 5 Trestného poriadku vypočúva a o väzbe rozhoduje buď predseda senátu, alebo sudca pre prípravné konanie, ktorý prevzal zatknutú osobu. Pri začatí výsluchu a ani v jeho priebehu nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že koná zákonný sudca. Sudca, ktorý obvineného prevzal, pred začatím výsluchu obžalovaného Mella výslovne uviedol, že vo veci bude rozhodovať ako zákonný sudca („Iura novit curia“ – „súd pozná právo“). Nie je povinnosťou prokurátora, aby pred akýmkoľvek úkonom trestného konania preveril na príslušnom súde rozvrh práce sudcov, zastupiteľnosť sudcov, respektíve pridelenie veci konkrétnemu sudcovi z hľadiska jeho postavenia zákonného sudcu. Mgr. Šufliarskeho som v deň výsluchu informovala, ktorý sudca bude vo veci rozhodovať. Vyslovil jedinú pochybnosť v tom zmysle, že obžalovaný Mello asi nebude vzatý do väzby, čo ma prekvapilo. Po skončení úkonu som ho opäť telefonicky informovala o rozhodnutí sudcu, že obžalovaný pôjde do väzby, čo Mgr. Šufliarsky oznámil aj novinárom. O tom, že vo veci mal rozhodovať senát, nepadlo z jeho strany jediné slovo – pred úkonom ani po ňom. Je zarážajúce, že do dnešného dňa so mnou túto vec neprerokoval, nekomunikoval so mnou.
K vyhláseniam Mgr. Šufliarskeho, že v prípade, ak by mal o väzbe rozhodnúť nezákonný sudca, je prokurátor povinný vzniesť námietku, uvádzam, že to platí len za predpokladu, že prokurátor o tejto skutočnosti vedel. Prokurátor má navyše v konaní pred súdom – rovnako ako obvinený a obhajca – postavenie procesnej strany a nevykonáva prokurátorský dozor nad úkonmi súdu.
V lete 2010 vyjadril Mgr. Šufliarsky na porade odboru podozrenie, že ja alebo kolega sme týždenníku Plus 7 dní poskytli prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky (ITP) v trestnej veci obvineného Miroslava K. Hoci sme to odmietli, vyslovil aj hrozbu nášho disciplinárneho, dokonca trestného stíhania. A to napriek tomu, že z dlhoročnej spolupráce vedel, že spolu s kolegom dôrazne dbáme na to, aby nedochádzalo v priebehu vyšetrovania k úniku informácií.
Okrem toho, medializácia spomínaného ITP nemohla ohroziť neskončené vyšetrovanie, ako to tvrdí Mgr. Šufliarsky. Išlo o neutajovanú písomnosť, ktorá sa dlhší čas nachádzala vo vyšetrovacom spise. Všetci obvinení boli už dávno súdom prepustení z väzby na slobodu a jej obsah sa priamo netýkal skutku, pre ktorý boli konkrétne osoby trestne stíhané.
Táto udalosť a následné opatrenia Mgr. Šufliarskeho, ktoré svedčia o neodôvodnenej nedôvere k mojej osobe, ma presvedčili, že to už nie je ten istý človek, ktorého som v roku 2003 navrhla na stáž na Generálnu prokuratúru (GP) a prokurátor, s ktorým som spoločne pracovala na zložitých trestných veciach. Spomínanú stáž začal vykonávať v januári 2004. V tomto období som pracovala aj na viacerých závažných trestných veciach organizovaného zločinu. Do tejto práce sa postupne zapojil aj Mgr. Šufliarsky, ktorému som odovzdala skúsenosti z dlhoročnej práce na GP – vrátane systému práce so špecializovanými zložkami Prezídia Policajného zboru na úseku boja s organizovaným zločinom. Ako prokurátorka pôsobím viac ako 30 rokov, od roku 2009 pracujem na Odbore osobitného určenia GP, ktorý sa zaoberá najzávažnejšími kauzami. Tvrdenia Mgr. Šufliarskeho proti mojej osobe môžu spôsobiť zníženie mojej autority pred obvinenými, obžalovanými, aj advokátmi. .eva Mišíková
Autorka je zástupkyňou riaditeľa Odboru osobitného určenia na Generálnej prokuratúre.
K vyhláseniam Mgr. Šufliarskeho, že v prípade, ak by mal o väzbe rozhodnúť nezákonný sudca, je prokurátor povinný vzniesť námietku, uvádzam, že to platí len za predpokladu, že prokurátor o tejto skutočnosti vedel. Prokurátor má navyše v konaní pred súdom – rovnako ako obvinený a obhajca – postavenie procesnej strany a nevykonáva prokurátorský dozor nad úkonmi súdu.
V lete 2010 vyjadril Mgr. Šufliarsky na porade odboru podozrenie, že ja alebo kolega sme týždenníku Plus 7 dní poskytli prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky (ITP) v trestnej veci obvineného Miroslava K. Hoci sme to odmietli, vyslovil aj hrozbu nášho disciplinárneho, dokonca trestného stíhania. A to napriek tomu, že z dlhoročnej spolupráce vedel, že spolu s kolegom dôrazne dbáme na to, aby nedochádzalo v priebehu vyšetrovania k úniku informácií.
Okrem toho, medializácia spomínaného ITP nemohla ohroziť neskončené vyšetrovanie, ako to tvrdí Mgr. Šufliarsky. Išlo o neutajovanú písomnosť, ktorá sa dlhší čas nachádzala vo vyšetrovacom spise. Všetci obvinení boli už dávno súdom prepustení z väzby na slobodu a jej obsah sa priamo netýkal skutku, pre ktorý boli konkrétne osoby trestne stíhané.
Táto udalosť a následné opatrenia Mgr. Šufliarskeho, ktoré svedčia o neodôvodnenej nedôvere k mojej osobe, ma presvedčili, že to už nie je ten istý človek, ktorého som v roku 2003 navrhla na stáž na Generálnu prokuratúru (GP) a prokurátor, s ktorým som spoločne pracovala na zložitých trestných veciach. Spomínanú stáž začal vykonávať v januári 2004. V tomto období som pracovala aj na viacerých závažných trestných veciach organizovaného zločinu. Do tejto práce sa postupne zapojil aj Mgr. Šufliarsky, ktorému som odovzdala skúsenosti z dlhoročnej práce na GP – vrátane systému práce so špecializovanými zložkami Prezídia Policajného zboru na úseku boja s organizovaným zločinom. Ako prokurátorka pôsobím viac ako 30 rokov, od roku 2009 pracujem na Odbore osobitného určenia GP, ktorý sa zaoberá najzávažnejšími kauzami. Tvrdenia Mgr. Šufliarskeho proti mojej osobe môžu spôsobiť zníženie mojej autority pred obvinenými, obžalovanými, aj advokátmi. .eva Mišíková
Autorka je zástupkyňou riaditeľa Odboru osobitného určenia na Generálnej prokuratúre.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.